Deň ako každý iný, avšak niečím výnimočný.
Matej každým ránom počítal dni, kedy jeho nadržanosť bude môcť s niekým zdieľať a bude mať kde vybúriť svoje hormóny. Zároveň pociťoval akúsi prázdnotu bez dievčaťa.

Začínal študovať na výške elektrotechnického smeru, kde veľa dievčat nebýva. Tých pár priemerných sa našlo aj v jeho ročníku. Nijak nevynikali a tak ani nedúfal, že by niektorá mohla o neho zavadiť. So všetkými bol kamarát a v jeho prítomnosti sa usmievali a rady sa pohrávali s vlasmi.
Vtedy ešte nevedel, že je to ten prejav, ktorý sľubuje nejakú náklonnosť.
Opakujúca sa cesta na prednášky dávala do pozornosti jeden a ten istý novinový stánok v ktorom sedela stále tá istá pani v stredných rokoch.
Mateja, ktorý pôsobil dôstojne a neprístupne ako profesor, vždy pozdravila prvá a cez okienko kričala nejaký nový názov časopisu k vede a technike, ktorý je k dispozícii.
On sa zase rád zastavil. Prehodil pár slov s príjemnou pani a už zase štrádloval k aule, kde sa prednášky konali.
Ako obvykle nudné prednášky, niekedy o záživných veciach, ale väčšinou také tie všeobecné kecy, mu napriek tomu nechávali oči otvorené a snažil sa zachovať ostražitosť.
Periférnym videním a sem-tam očkom pokukoval po mladých slečnách, ktoré sa dostavili na mnohokrát bezduché výklady a niektoré z nich sedeli i poblíž neho.
Zaujala ho sympatická a celkom usmievavá tmavovláska.
Tajne ju sledoval, aby nevzbudil pozornosť prednášajúceho a aby u nej nevyvolával zmätočné stavy.
Tmavovláska si občas zvodne prehodila vlasy a popravila sa na stoličke, na ktorých sa iba s veľkou dávkou trpezlivosti dalo sedieť.
Náhle sa ich pohľady stretli. Matej sa snažil uhnúť, ale nešlo to.
Jeho pohľad sa ponáral do tých krásnych očí, čo sedeli necelých päť metrov v jeho úrovni.
Tmavovláska sa usmiala a prehrabla si vlasy.
Zase ???!
Prečo to tie ženy asi robia ? Matej to nevedel. Nepoznal tie signály predtým, hoci mal už chvíľku vážnu známosť. Bolo to však dievča z dediny a nikdy u nej nepozoroval takéto správanie.
Usmial sa tiež na tmavovlásku a zameral svoje oči smerom k prednášajúcemu.
Cítil na pravom líci, že dievča sa stále pozerá.
Prednáška končila, posledné slová s poďakovaním za pozornosť prednášajúci vydal so seba s ľahkosťou a úsmevom.

Študenti sa zbalili a pobrali von.
Matej sa na chodbe zarozprával s kamošom Paľom a kráčajúc si ani nevšimol tmavovlasú dievčinu, ktorá takmer na neho vybehla spoza rohu. Veľa nechýbalo a boli by sa zrazili.
Šlo o tú istú tmavovlásku s ktorou si tak vymieňali pohľady.
„Ooooch, prepáč. Skoro som ti ublížil,“ ospravedlňoval sa Matej.
„Niiič sa nestalo,“ jachtala dievčina.
„Pali ahoj, ešte sa stretneme a podebatíme,“ rozlúčil sa Matej s kamošom a túžil sa venovať sladkej tmavovláske.

„Ešte raz sa ospravedlňujem, takmer som ti ublížil. Ja som Matej, ahoj," predstavil sa nesmelo a zľahka sa uklonil.
„Ja som Simona. Teší ma,“ odpovedala na Matejov bontón svojim vlastným.
„Ak by ti to neprekážalo, budem ti vravieť Simi,“ odvážil sa Matej.
„Aj tak ma tak každý volá, kľudne,“ tmavovláska sa znovu usmiala.
„OK, ak to nevadí a nemáš teraz nič, smel by som ťa pozvať na čaj, alebo kávu, keď už sme takto na seba doslova narazili?“ spýtal sa bez nejakého náznaku záujmu Matej.
„Pozvanie sa prijíma. Autobus mi ide až o dve hodiny,“ riekla Simona a vykročila akoby chcela určiť smer, ktorým sa budú uberať.

Cestou sa snažil Matej upútavať nenápadne na seba pozornosť a tmavovlasá žienka ho so záujmom sledovala. Vysvitlo, že Simona plánuje robiť vo vývoji svetlometov v jednej poprednej automobilovej zmluvnej spoločnosti primárne určenej na elektrotechniku do áut. Už si aj podala žiadosť a ďalej študuje na VŠ.
Už samo o sebe, že našli spoločnú reč Matej vnímal tak, že ich to smeruje niekam, kde majú spoločné ciele.
Rozprávanie dievčiny znelo mäkko a nežne, ale pritom dôrazne a jasne.
Presne takúto partnerku si Matej predstavoval.

Dorazili spolu do cieľa, neveľkej tichej kaviarničky na zapadnutej uličke. Vo vnútri sedel jeden človek a všade bolo ticho a hrala tlmená hudba.
„Nech sa páči,“ odtiahol Matej stoličku, pomohol Simone sa vyzliecť z kabáta a v zápätí stoličku s dievčinou opatrne prisunul.
Sám sa posadil a kývol na čašníčku.
„Ó, ďakujem, si veľmi pozorný. To musíme nejak odmeniť,“ nahla sa k nemu a bozkala ho na líce.

Mateja zaliala červeň na tvári. Sám žasol nad tým, kam sa to celý čas uberá.
Ešte nikdy ho dievča takto nebozkalo. A nikdy sa mu takto žiadna nepoďakovala.
Na okamih jej stisol ruku a ich pohľady sa stretli.
Milá Simonina tvár sklopila oči a Matej cítil nádych romantiky v povetrí kaviarne. Videl tie dve oči, vnímal aký hlboký pohľad majú a cítil niečo zvláštne vo vzduchu.
„Dobrý deň… želáte si?“ prerušila atmosféru náhleho vzplanutia čašníčka.
„Čo si dáš Simi?“ spýtal sa galantne Matej.
„Ak nemáš nič proti, dala by som si víno, červené prosím,“ odvetila Simona.
„Tak potom si dám aj ja, ďakujem.“
Čašníčka sa s kývnutím na znak akceptovania vzdialila.

„Tak kde sme to prestali?“ s úsmevom sa spýtala Simona, keď čašníčka doniesla víno.
„No, záleží kedy?“ neodolal aj Matej a spýtavo sa pozrel Simone do očí.
Ten kto nezávisle pozoroval tento pár, si určite myslel, ako dlho sa poznajú a ako jeden druhému prejavujú náklonnosť. Nikto by neveril, že sa tu buduje láska na prvý pohľad.
„No asi pred chvíľkou, keď si ma držal za ruku.“
„Aha, tak áno, tak som ťa držal za ruku a pýtal som sa ťa, či si ma nevezmeš za muža.“
„Čooooo?“ Simona zrazu vytreštila oči.

Matejov plán, dostať ju do úzkych vyšiel. Dievča sa zarazilo a začervenalo.
Bavil sa na tom, ako ju prekvapil. Zabudol, že má proti sebe rovnocennú súperku. Nežnú, krásnu ale rovnako prefíkanú ako bol on sám.
„Nooo, už si na to zabudla? Pred chvíľkou,“ rozohrával hru Matej.
„Ach prepáč, zabudla, to ten môj Alzheimer. Budem si musieť dať tabletku, aby sa mi zlepšila pamäť,“ kontrovala Simona. S tým vytiahla nejakú tabletku a zapila ju glgom vína. Jej spoločník nechápal.
Atmosféra sa dala krájať nožom a Matejovi sa tmavovlasá slečna veľmi páčila.

Znovu jej schytil ruku a pozrel jej do očí.
Ani Simona neuhla pohľadom. Pomaly sa k nej priblížil s obavou, že cukne.
Simona držala formu a ani sa nepohla.
Naklonil hlavu a pobozkal ju na pery. Jemne pootvorila pery a zmyselne ich našpúlila.
Matej pritlačil svoje ústa na jej a pomaly medzi pootvorené pery vtláčal jazyk do Simoniných úst.
Cítil teplo a vlhko, nielen v ústach. Jeho Kelt-bojovník sa predieral cez kúsky látky a staval na nich svoj stan. Lenivá hra jazykov rozpútala v telách oboch spriatelených strán boj. Náčelník Keltov by bol najradšej zašiel do stanu protivníka hneď, ale to nebolo možné.
Náčelníčka susedného kmeňa zase chcela svoj stan vysušiť, lebo sa v ňom z neznámych príčin zjavila vlhkosť neidentifikovaného pôvodu.
Náčelníci sa zrazu premenili v obyčajných stredoeurópanov dnešnej doby.

Prvý pomaly ukončil pretrvávajúci bitku jazykov Matej. Jemne sa odtiahol a usmial sa.
Simona zostala s jemne prižmúrenými očami a pomaly zatvárala pusu.
„Ty… vieš, že sa naozaj skvelo bozkávaš ? A vieš, že si sa mi páčil už dlhšie na tých prednáškach?“ zrazu vyznala Simona.
„Priznám sa, že neviem, aj ja som si teba všimol už dávno, ale nikdy som sa tak nezadíval ako dneska,“ ticho prehlásil Matej.
„Myslíš, že keby sme dopili toto víno a šli ku mne na privát, mohli by sme sa oveľa viac nerušene venovať jeden druhému. Bola by to veľká opovážlivosť?“ spýtal sa.
„A myslíš, že sa dokážeš udržať na uzde? Lepšie povedané svojho malého kamoša? Vieš, nie som si istá, či chcem hneď sex.“
Simonin pohľad sa zrazu zmenil.
„Ja si od toho sľubujem viac, nielen sex, hoci aj ten by som prijala. Patrí to k tomu,“ pokračovala.
„Nemyslím Simi, že by v tom mal byť iba sex. Ale rešpektujem tvoje dôvody. Ak chceš môžeme sa prejsť na chvíľku vonku,“ nadhodil Matej.
„Určite, veľmi rada.“

Spoločne dívajúc sa jeden druhému do očí dopili objednané víno a pobrali sa von.
Obaja zaľúbení, zatiaľ bez vyznania lásky jeden druhému cupitali alejou stromov. Vedeli, že čo má prísť príde a každý z nich pociťoval zvláštnu prítomnosť tela toho druhého.
Rozkošná chuť v puse a voňa v nose, ktorú cítil Matej po vášnivom bozku s tmavovláskou mu pri pripomenutí vždy zodvihla stan do úctyhodnej veľkosti.
Simona zase pociťovala neskutočnú neznámu vlhkosť v rozkroku a bola odhodlaná sa Matejovi dať aj s vyznaním zaľúbenosti.
Každému z nich vírili v hlave myšlienky na potešenie s tým druhým.
Ticho sa prechádzali ruka v ruke.

To ticho prelomila Simona.
„Matej, ja budem musieť už ísť. O chvíľku mi ide autobus. Určite sa uvidíme ešte tento týždeň, ešte máme spoločnú prednášku,“ potmehúdsky sa usmiala.
„Váážne, to ako vieš?“ spýtal sa.
„No, pozerala som sa. Vážne ma zaujímaš. Si skvelý chalan.“
„Ďakujem.“
Simona sa priblížila a doslova prisala Matejovi na ústa.
Splynuli vo vášnivom bozku. Jazyky sa prepletali a jeden druhého vzájomne ochutnávali.
Matejove ruky blúdili po krásne tvarovanom zadočku tmavovlasej krásky a testovali každý jeden záhyb, jeho pevnosť.
Dievča vrnelo blahom a sem-tam vzdychlo. Matejov stan sa medzi nohami zase napriamil.
„Páčiš sa mi veľmi. Cítim, že ťa mám rád,“ povedal.
„Vidím a cítim to na stehnách,“ zasmiala sa Simona.
Matej sa znovu začervenal.
„Nehanbi sa za to. Ďakujem ti za krásny deň. Riadne ma to vzrušilo. Nie si v tom sám,“ dodala tmavovláska.
Matej jej rýchlo vtlačil do rúk svoje telefónne číslo.
„Tak sa teda maj princezná,“ kývol, kým sa Simona vzďaľovala.
„Papaaaa,“ kývala mu naspäť.

Sympatický študent začínal pociťovať neskutočný pretlak v rozkroku. Ale musel si ho nechať na neskôr. Teraz sa pomaly pobral na privát a celou cestou premýšľal, ako to asi celé dopadne.
Zrejme inak na to nebola ani Simona, lebo ešte len vošiel do ubytovania a prezliekol sa do pohodlného domáceho oblečenia, keď mu pípla SMS.
*Si milý, šarmatný a ja ťa mám rada. Cítim to. Ďakujem za krásny deň a mám pre teba prekvapenie.*
„Aké prekvapenie?“ sám pre seba si húdol Matej.

Pohrúžil sa do knihy o solárnej energii, ale nedokázal sa sústrediť.
Simona mu úplne pomotala hlavu.
Odložil knihu, ľahol si a s úsmevom na tvári zaspal.