Píppípípíp…
Budík drnčal nepríjemne. Matej sa prebral do nového dňa a pred očami sa mu vybavilo množstvo včerajších zážitkov. Stretnutie so zaujímavou tmavovláskou Simonou, ako aj ich lúčenie.
Túžil sa s ňou znovu stretnúť aj keď nevedel ako, lebo ona jeho číslo mala, ale on jej nie. V tej rýchlosti a tiež vzrušení si ho zabudol vypýtať. Dávno ho takto do úzkych nedostala žiadna žena.

S povzdychom sledoval tuhnutie medzi nohami a úpornú snahu svojho malého - veľkého kamoša znepríjemniť mu voľný pohyb po byte.
Ešte že býval sám.
Pozrel na hodiny… vstal napriek budíku zavčasu a má ešte nejakú chvíľku voľnú.
Zobral do ruky svoju tuhnúcu pýchu a zľahka ju rukami pohonil.
Zatvoril oči a predstavoval si svoju včerajšiu princeznú. Krásnu tmavovlásku s výraznými očami a milým úsmevom, krásne vykrojenými perami.

Pootvoril oči, jeho pýcha už stála v plnej veľkosti.
Čo s tým ? Musel to napätie uvoľniť. Znovu privrel oči a predstavoval si svoju krásku nahú.
Stála pred ním a pomaly sa vyzliekala.
Sladké štíhle telo, krásne ladné boky mu vystavovala na obdiv. Jej šaty padli na zema ona bola iba v podprsenke a nohavičkách.
Dala mu príležitosť rozopnúť podprsenku a odhaliť mu to, čo dosiaľ neukázala ani jednému chlapovi.
Predstavoval si jej náherné poprsie, ten skvostný zadoček, malý a pevný.
Simona sa k nemu sklonila a vzala jeho penis do svojich rúk.
„Nechaj to na mňa, ja to dokončím…“ povedala
Bol ako v mrákotách.
„Už, už to bude…“ šepkal.

V tom jeho semeno bujaro vystreklo a on sa zrútil do vankúša. Ako otvoril oči, jeho fantázie zmizli.
„Ach, škoda, že to bol len sen,“ vravel si.
Vstal, upratal po sebe svoje rozlietané deti, ktoré práve vyšli mohutným výstrekom z jeho bojovníka a šiel sa umyť.

O pár chvíľ už zase triafal presne tú istú cestu ako vždy, pani v novinovom stánku sa divila, kam má tak na ponáhlo, že ani nestihla zakričať jeho meno a privolať si ho tak k stánku.
Matej mal v hlave iba jedno. Simonu.
Bola celá jeho, od včerajšieho dňa myslel na ňu stále. Preto bral namiesto jedného kroku hneď dva a celý upachtený a fučiac prišiel do areálu školy.
Dnešnú rannú prednášku bude mať sám. Asi o desiatej sa k nemu pridá Simona. Už teraz sa tešil.

Z premýšľania ho vytrhla silueta pri dverách.
Pri vchode na neho čakala Simona.
Usmievala sa a kývala mu.
Podišiel k nej a vášnivo ju pobozkal. Bozk mu opätovala.
„Ty to ako? Kde si sa tu... ?“ – nestačil dopovedať Matej a jeho dáma mu už dávala na ústa prst.
„To vieš, aj ja si viem zistiť, kedy máš prednášky,“ so záľubou sledovala, ako ho prekvapila.
„Tak a čo budeš teda teraz robiť?“ Matejovi nedalo sa spýtať.
„No budem sedieť vedľa teba, ak tam bude voľno. Ak nie, tak pôjdem pobehať mesto.“
„Ach ty, vieš, že sa mi o tebe zdalo? A veru, hm, bolo to divoké ráno,“ začal sa priznávať Matej.
„Ááááno? No o tom nepochybujem. Tiež som to ráno nemala ľahké. Tak rada by som ťa bola objala, keby si vedľa mňa. Ale nebol si…“ posmutnelo mu odpovedala.
„Veď to sa dá napraviť, napriklad zajtra ráno by som už mohol byť. Respektive, ty by si mohla byť.“
„Noo, uvidíme, čo sa dá robiť.“

Matej sa v duchu potešil. Ak zostane s ním do rána, bude mať obrovskú radosť.
Posúril Simonu, že musí na prednášku a razom štrádlovali po dlhej chodbe.
Prednášková sála bola vyplnená sotva do polovice. Neďaleko sedel aj Matejov kamarát Paľo a závistlivo pokukoval. Gestami sa snažil položiť otázku : „To čo ako toto?“
Matej sa iba na neho usmial a pokrčil plecami.

Celú prednášku držal Simonu za ruku, až cítil, že je teplá a spotená. Tmavovláske to neprekážalo.
S napätím vnímal ako Simonu, tak i informácie o technických riešeniach v oblasti riadiacej techniky. Dalo mu to zabrať skĺbiť to dohromady, ale s pribúdajúcim časom sa o to viac tešil z prítomnosti Simony.

Prednáška končila a ďalšia začínala v inej sále o takmer štyridsať minút.
„Simi, ideme sa niekam prejsť, alebo si zájdeme na chvíľku do tej kaviarne čo minule?“ spýtal sa Matej.
„No nechám to na tebe, ale túžim teraz byť v tvojej prítomnosti,“ povedala.
„Ok, tak si zájdeme do parku sa prejsť.“
S tým vykročili smerom k stromovej aleji pomalým krokom.

„Matej, musím sa ti priznať. Ja som bola včera veľmi vzrušená z tvojej prítomnosti. Musela som sa ráno urobiť sama,“ povedala ticho a začervenala sa.
Jej doteraz tichý priateľ zrazu ožil. Zdvihol jej hlavu, pozrel do očí a povedal : „Vieš, Simi, nie si v tom sama. Ja som to tiež už nemohol vydržať. Tak sme si jedna jedna.“
„Fááákt. Jééj. Tak už sa nebudem cítiť tak previnilo. Vieš, ja som ešte panna. Hoci sa už viackrát stalo, že som si to fakt musela urobiť. Niekedy to už muselo byť pre taký neznesiteľný pocit. Neviem či vieš o čom vravím.“
„Neboj, viem, volá sa to nadržanosť…“ sotva počuteľne sa Matej usmial.
„Ty úprimník. Až takto si to nemusel nazvať,“ znovu sa tmavovláska zapýrila.
„Ale veď neklamem. Iba vravím pravdu,“ povedal.
„No dobre, no.“

Objala ho a pobozkala. Rukami zachytila jeho pevné plecia a pritisla sa k nemu.
Ako vánok svoje pery vložila do jeho a bojazlivo, ako prvý krát, ich pomaly pootvorila. Tentokrát však aktívne do toho vložila svoj jazyk.
Nádherný pohľad na dvoch zaľúbených ľudí, tak vyzeral obrázok stojacich a bozkávajúcich sa študentov.
Obaja sa odtiahli a pozreli jeden na druhého. Simona prvá privrela oči a zase sa s pokračovaním nežne odovzdala do rúk svojho partnera. Matej vôbec tejto vôli neprotestoval. Bol neskutočné šťastný. Plný elánu a chuti do života.
Pomaly sa odtiahli, z Mateja spontánne vyšlo : „ Milujem ťa Simi. Si moje slniečko.“
Prekvapená tmavovláska iba otvorila oči a sledovala, čo sa odohráva v tých Matejových.
„Aj ja teba blázonko,“ a pošramotila mu vo vlasoch.
„Musíme pomaly ísť. Ten čas tak letí. Potom už budeme mať deň iba pre seba,“ riekol Matej.
Pobozkal jej ruku a pomaly sa pobrali k ďalšej prednáške.
„Potom by som rád šiel do mesta, ak by ti to neprekážalo? Pôjdeš so mnou?“ spýtal sa.
„Môžeme, ale nie nadlho. Rada by som dneska prijala tvoju včerajšiu ponuku a pozrela si to tvoje ubytovanie. Môžeme si dať nejaký čajík, dneska je trochu chladno. Súhlas?“ odvetila mu.
„V poriadku, kúpim si niečo na jedenie a určite budem poctený tvojou návštevou.“

Matej každou sekundou počítal koniec prednášky a tým aj koniec dnešným návštevám školy. Hneď ako vyšli zo sály, Simona odbehla na WC a Matej sa na chodbe bavil s kamošom Paľom.
„Ty, čo je to za ženskú ? Pekná je. To je tvoja priateľka?“ vyzvedal Paľo.
„Noo, áno, je to moja priateľka. My sme... no tak sme na seba nejak narazili.“
„Fíha, no tak to ti gratulujem. Dúfam, že nezanevrieš na pivo a na nás chalanov.“
„Nieee, iba budem na to pivo mať menej času. To vieš, dneska budem mať vzácnu návštevu,“ pousmial sa a nenápadne kývol na blížiacu sa Simonu.
„Ahááá, tak sa drž. Idem ja. Ahoj,“ povedal Paľo.
„ Čauko. Vidíme sa v pondelok,“ kývol Matej ešte kamošovi.
„Tak ako Simi, môžeme vyraziť?“
„Som ready, teším sa,“ povedala s úsmevom.

Prešli pod podchodom na námestie k neďalekému obchodu. Matej nakúpil, Simona si tiež čosi ženského kúpila a o malú chvíľku už brali smer, ktorý určoval Matej k ubytovaniu.
Bol to neveľký na pohľad trochu očarpaný dom s vlastným vchodom pre poschodie.
Matejovo ubytovanie bolo v prízemí. Ako sa Simona dozvedela, tak celý dom bol prenajatý študentom ako privátne bydlo.
Na každom poschodí boli čtyri samostatné izby pričom každé dve izby mali spoločnú kúpeľňu a WC.

Vstúpili do dverí s označením 1. Matej odomkol a po vstupe ich privítala príjemná vôňa a rozliehajúce sa teplo.
Pomohol Simone sa vyzliecť, odložil nákup a usadil ju do neveľkého kresla.
„Tak, toto je moje kráľovstvo. Toto je zároveň študovňa, spálňa aj kuchynka. Ako taká garzónka,“ povedal.
„Je to tu pekné a útulné.“
„Hej a je tu ticho. Sme tu samí vysokoškoláci a tak nikto nerobí bordel. Sem - tam je počuť nejaké zvuky, ale sú to skôr také… hm… zvuky milovania,“ snažil sa navnadiť atmosféru Matej.
„Chudáčik ! A ty to tu musíš počúvať. No teda, tak to nie je od nich pekné,“ riekla blížiac sa k nemu.
Objala ho okolo pása a spojila ruky. Bozkala ho na pery a zahľadela sa mu do očí.

Vtom zazvonil telefón. Bol Simonin. Rýchlo ho zdvihla.
„Aáno, hej mami… nie, dneska neprídem domov, budem spať u kamošky… jasné… neboj sa, určite sa ti ozvem zajtra… isto… ale áno, tak páááá“ zložila telefón.
„Kedy ideš kamoške spať?“ spýtal sa mladý milovník celkom neisto.
„Nejdem…“ usmiala sa a pomaly sa priblížila k nemu.
„Ako to? Veď si…“
„Hej, no, trošku som zaklamala. Tá kamoška je vlastne kamoš. Ty…“ zapýrila sa.
Matej sa usmial. Naklonil sa k nej a vášnivo ju bozkal.
Simona sa k nemu pritiahla a silno ho objala. Splývali ako jedno telo. Ich pohyby sa začali meniť na akýsi tanec a kým horné partie rozohrávali hru o jazyky, tak dolné začali priťahovať svoje póly ako magnety.
Matej sa vzrušeným pohľadom pozrel do očí Simone. Videl ten istý plameň, ako tam vonku, keď sa bozkávali.

Pomaly jej vyzliekol ľahký svetrík a tričko, odhalila sa krásna krajkovaná čierna podprsenka. Simona sa zľahka začervenala.
„Prosím, musíš na mňa pomaly. Sexuálneho partnera som ešte nikdy nemala.“
„Neboj…“ riekol Matej s dávkou istoty v hlase. Dievča sa upokojilo.
„OK, teraz ja…“ šepla.
Pomaly gombík po gombíku za stáleho bozkávania Matejovi rozopla košeľu a pomohla mu ju dať dolu. Privinula sa na jeho hruď a prstíkmi skúmala jeho chĺpky, maznala sa s jeho svalmi, dráždila si zmysly jeho vôňou.
Jej nežný partner opatrne vzadu rozopol podprsenku a odhodil ju na posteľ. Bez pohľadu, ktorý by dievčaťu robil ostych si ju nahými prsiami privinul k sebe.
Simona nahlas vzdychla.
Vzrušenie oboch bolo také silné, že určite bolo cítiť vo vzduchu vo forme vôní ich pohlaví.

„Zatvor oči a dôveruj mi Simi,“ povedal mladý milenec.
Trochu s obavou a pomaly zatvárala Simona oči. Matej ju pomaly položil na posteľ.
Ľahol si vedľa nej a bozkal ju na líce, potom bozk presunul na pusu a doprial jej niekoľko vášnivých francúzskych bozkov.
Krásna tmavovláska vložila ruku do jeho vlasov a zmyselne mu ich hladkala.
Matej opatrne prechádzal smerom k prsiam. Bez dotyku sa premiestnil ponad pravú pradavku a iba špičkou jazyka sa dotkol krásneho výstupku na úplne tvrdom štuplíku.
Simona sa strhla, ale necukla.
Pokračoval a špičkou jazyka obchádzal okolie bradavky. Pomaly ju zobral medzi pery a jemne vcucol.
Povolil vcucnutie a znovu a znovu spracovával tuhý kúsok jedinečnej slečny. Jeho prvej naozajstnej a romantickej milenky. Nedalo sa to porovnávať so slečnami predtým. Hoci ich Matej nemal veľa, tak táto bola ozaj výnimočná.

Spracovával pomaly jazykom dvorec a nezanedbával ani druhé prso. Kým bozkával a jemne sal bradavku jedného, tak prstami zvodne stláčal a dráždil druhé.
Dievča bolo ako v raji. Jemne pootvorené ústa ukazovali ako indikátor, že je veľmi vzrušená.
Matej pomaly rozopol opasok jej nohavíc a rovnako pomaly a zmyselne ich stiahol dolu.
Pod nimi sa objavili rovnako krásne nohavičky ako aj podprsenka asi z rovnakej série.
„Ale… vieš…“ šepla Simona.
„Viem… neboj,“ odpovedal Matej.
Stiahol nohavičky a odhalil malú a do hladka vyholenú studničku v celej svojej kráse.
Kochal sa v nádhernom lemovaní pahorku, krásne vykrojených pyskoch, ktoré zvodne zakrývali vchod do raja rozkoše. Povrch priehlbinky sa leskol čo v Matejovi vyvolalo úsmev.
Nasával tú vôňu bezprostrednej blízkosti aj keď Simona krížila nohy a nechcela ho pustiť k svojmu tajomstvu.
Nenaliehal. Postavil sa vedľa postele a gestami ukázal Simone, že je pripravený dať aj on niečo na pranier, aby v tom nebola sama.

Dievčina trochu s ostychom, ale predsa rozopla mu opasok a spustila nohavice dolu.
Matej ich vyzliekol a iba v spodnom prádle si ľahol k svojej vytúženej dáme.
Silno ju objal a začal vášnivo bozkávať.