Dve v jednom 03

„Kde si bol?“ zavrčala Zita a uprela na zaťa prísny pohľad.
Tibor, ktorý práve vstúpil do izby, neveriacky zíral na svokru stojacu uprostred miestnosti s rukami v bok. Teda stará sa dala nejako rýchlo dokopy, pomyslel si nešťastne. Zlá zelina nevyhynie, napadlo ho staré príslovie.
„Boli sme si s Renátou zaplávať,“ odpovedal a zavrel za sebou dvere.
„Ale však Renáta nevie plávať!“ prepálila ho pohľadom.
Tibor sťažka preglgol, no udržal poker face. „Hej, má strach z vody. Ale pomaly ju učím ho prekonávať.“
„A to si ju tak dlho učil?“
„Nie, ešte sme si potom chvíľu poležali na pláži,“

Podozrievavo si ho premerala.
„Dúfam, že ste si nepoležali jeden na druhom…“
„Ale mama, veď som ženatý,“ ohradil sa dotknuto a položil plážovú tašku na zem.
Zita sa pohŕdavo zasmiala. „Včera si ma mrdal a vtedy ti nevadilo, že si ženatý. Takže nedrístaj! A nestoj tam ako tĺk! Bola som šťať a došiel papier. Tak ma poď očistiť!“ Zdvihla si nočnú košeľu nad pás a rozkročmo sa posadila na okraj postele.

Tibor by ju najradšej poslal do piči. No hoci sa hanbil sám pred sebou, jej ponuke, alebo skôr rozkazu, nedokázal odolať. Vylízať jej starú vypelichanú piču po tom, čo sa pred chvíľou vyšťala, mu pripadalo nesmierne vzrušujúce. Kľakol si pred posteľ a naklonil sa k jej lonu. Zita si s pôžitkom pritlačila jeho hlavu do medzinožia a slastne zaklonila hlavu. Užívala si jeho šikovný jazyk, prelizujúci jej buchtu, no rozum jej zároveň usilovne pracoval. Bola si síce istá, že jej nemožná dcéra nemá Tiborovi čo ponúknuť, no aj tak jej v hlave začal vŕtať červ pochybností.

Nechala ho lízať ju dlhé minúty, kým mu kývnutím ruky naznačila, že na ňu môže vyliezť. Skočil po nej vášnivo a vrazil do jej tečúcej kundy čurák s takou chuťou, že jej to v hlave úplne vymazala obavu, že by jej nemožná dcéra mohla byť niekedy jej konkurentkou. Jej večne nespokojnej povahe nesmierne imponovalo, že mladý chlap s ňou súloží s takým nefalšovaným nadšením. A očividne si šukanie s ňou parádne užíva. A užívala si ho aj ona. Hlasno dychčala a stonala a v záchvate nečakane silného vzrušenia stratila sebakontrolu.

„Vymrdaj mi piču! Vymrdaj mi ju poriadne, prosím!“ ryčala a Tibor, šokovaný jej prosbou, a nie rozkazom, sa činil. Búšil do nej ako hydraulický buchar do kovadliny a ona sa mu odvďačovala hlasným krikom a stonmi. Bozkal ju vášnivo na krk a rozpohybované cecky a Zita bola v takom vytržení, že sa prestala úplne kontrolovať. Z nadradenej samice sa nečakane znížila do úlohy nadržanej samičky. Kňučala, ryčala, hladila zaťa vášnivo po chrbte a upierala mu do očí vášnivé pohľady. Ba dokonca porušila všetky svoje zásady, pritiahla si k sebe jeho hlavu a prisala sa mu vášnivo na pery, čo Tibor hneď využil.

„Páči sa ti, ako ti mrdám piču? Há?“ odtrhol sa od jej úzkych uslintaných pier a prešiel drzo do tykania.
Zita, znavene dychčiac, snaživo prikyvovala a prudko kmitala lonom v divokom rytme prírazov jeho nabijáka. Opäť si pritiahla jeho hlavu k svojej, nevediac sa nabažiť jeho plných pier. Keď v nej Tibor po chvíli explodoval, škriabala ho vášnivo nechtami po chrbte a ryčala ako šialená: „Si len môj! Môj!“

Tibor počas vyprázdňovania obsahu vajec do svokrinej vagíny neveriacky počúval jej vášnivé výkriky a  bezvládne sa na ňu zvalil. Zita mu po vyvrcholení zasypala tvár bozkami a hladila ho, kam len rukami dosiahla.

No do piči! To bola poriadna jebačka, pomyslel si nadšene. A muselo sa to páčiť aj starej, keď ho toľko ocmúľavala a vykrikovala. Cítil sa zvláštne rozpoltene. Ako Dr. Jekkyl a Mr. Hyde. Na jednej strane citlivé, nežné a láskyplné milovanie s Renátkou, s ktorou si vedel predstaviť spoločný život a možno aj splodenie detí. Na druhej strane divoká jebačka s jej matkou, s ktorou by síce žiť nechcel, ale jebať by ju jebal hoci aj každý druhý deň.

V náhlom návale citu sa nad ňu nahol a pobozkal ju na dychtivo pootvorené pery. Vášnivka ho objala mocnými pažami a pár dlhých minút si navzájom vylizovali ústa. Keď ich už oboch z bozkávania začali bolieť pery, položila Zita zaťovi hlavu na hruď a hladila ho po ramenách.
„Páčilo sa ti to?“ ozvala sa nezvykle nežne a Tibor ju pohladil dlaňou po spotenom líci.
„Bolo to super!“ odpovedal po pravde a vymanil sa jej opatrne z náručia.
„Kam ideš?“
Posadil sa a obrátil k nej hlavu: „Musím na malú.“
„Idem s tebou,“ vyskočila Zita z postele a vyzliekla si cez hlavu nočnú košeľu. Už úplne zabudla, že má problémy s kĺbmi a vykročila pred ním ku kúpelke. Keď do nej Tibor vošiel, sedela už v sprchovacom kúte opretá o stenu, s doširoka roztiahnutými nohami.
„Poď, dzigoško môj! Ošti svoju čubku!“

Tibor neváhal ani chvíľu. Mechúr mal už napnutý na prasknutie a tak sa postavil medzi jej rozkročené nohy. Keď mu zo žaluďa vytryskol prúd moči, nasmeroval ho najskôr na jej chlpaticu a keď jej ju poriadne zmočil, preniesol prúd na jej veľké cecky. Zita roztvorila ústa a mala pocit, že sa zblázni od vzrušenia, keď na jazyku pocítila slanú chuť jeho šťaniek. Lačne pregĺgala každú jednu kvapku, oblizovala si pery a upierala nadržaný pohľad do jeho nádherných modrých očí.

Uvedomovala si, že toto nikdy nedovolila ani nebohému manželovi, no u Tibora jej to pripadalo ako niečo úplne prirodzené. Keď videla, ako sa pritom šťastne tvári, bola náhle šťastná aj ona. Neuvedomovala si to ešte úplne, no to, čo k nemu začala cítiť, bola v podstate láska. Síce zvrátená a perverzná, no predsa len láska. Keď prehltla posledné kvapky, natiahla k nemu ruky a on si k nej prikľakol. Objala ho a prisala sa mu na pery.
Tibor sa napriek nedávnej súloži zachvel vzrušením. Bozkal ju na pery potriesnené jeho močom a rukami jej vchádzal do vlasov. Odtrhla sa od neho a pozrela sa mu do očí pre ňu neobvykle oddaným pohľadom. Len chvíľu mu trvalo kým si spomenul, kedy naposledy videl podobný pohľad. Presne takto sa na neho po milovaní dívala Renátka. Majú rovnaké hnedé oči, uvedomil si. Bolo mu to divné, no vôbec nemal výčitky svedomia. K Renátke cítil silnú náklonnosť a nikdy by si nedovolil robiť s ňou to, čo s jej matkou. No aj Zita ho nesmierne priťahovala a vôbec sa tomu nebránil. Majú pred sebou ešte takmer dva týždne, tak si ich s ňou užije.

Pomohol jej vstať a keď sa spoločne osprchovali, obtočil si okolo bedier uterák a prešiel do izby. Zohol sa k taške, vytiahol cigarety a zapaľovač a vyšiel na terasu. Práve si pripálil, keď ho odzadu objala a pritisla k nemu. Na chrbte pocítil dotyk jej tuhých bradaviek. Otočil sa k nej čelom a zadkom sa oprel o múrik.
„Pani, ale veď vy ste úplne nahá! Čo keď vás niekto uvidí?“ zaškeril sa veselo a kochal sa pohľadom na jej mohutné ovisnuté kozy.
Tľapla ho rozšafne po ramene, objala ho jednou rukou okolo pása a zdvihla k nemu hlavu. Pozrela mu do šťastne žiariacich očí a cítila sa ako mladá zamilovaná žaba.
„Koho by už len zaujímala stará holá baba na balkóne?“

Potiahol s cigarety a vyfúkol dym nahor.
„O jednom chlapovi by som vedel,“ usmial sa a voľnou rukou si ju pritiahol k sebe. Nakukla dolu cez jeho svalnaté rameno a oprela si o neho hlavu. „Sme vysoko a od mora sem nevidieť. A navyše sme manželia, nezabúdaj. Takže si tu môžeme robiť, čo chceme. Napríklad aj fajčiť.“ A než jej v tom stihol zabrániť, stiahla mu rýchlym pohybom uterák z bedier a kľakla si.
Obzrel sa pre istotu dookola, no z vedľajších terás k nim vidieť nebolo a cez múrik ich zdola tiež nik nemohol uvidieť. No aj tak sa cítil hrozne nesvoj keď mu oblizla vtáka a pustila sa do fajčenia. Až teraz pochopil jej dvojzmyselnú narážku. To je teda číslo, usmial sa v duchu a odhodil špak do kvetináča.
Sklonil hlavu práve vtedy, keď k nemu zdvihla jebací pohľad. Zbožňoval dívať sa do očí ženy, ktorá mu fajčila! A musel uznať, že jej to išlo fantasticky. Sala mu žaluď, oblizovala tuhnúceho vtáka po celej dĺžke a tak mu po pár minútach stál ako svieca. Postavila sa, oprela sa bruchom o múrik a vystrčila na neho veľký snehobiely zadok. Nikdy v živote nesúložil na verejnosti, no nezaváhal ani na chvíľu. Postavil sa za ňu, pokrčil sa v kolenách a s údom v ruke hľadal otvor. Zita prestrčila ruku pomedzi nohy a zaviedla si zaťov žaluď medzi mokré pysky. Privrela slastne oči. Keď bol v nej celý, objal ju popod paže a do dlaní uchopil oba prsníky. Pomaly sa v nej pohyboval a ona mu rovnako pomaly vychádzala zadkom v ústrety.

„Áách Zituška, to je nádhera!“ šepol jej do ucha.
„Myslíš ten výhľad na more, alebo tvoj čurák v mne?“
Vyprskol smiechom.
„Ty sa dívaš na more, ale ja na svoju príťažlivú manželku,“ vytresol a Zita sa šťastne striasla. Manžel a manželka? Predstavila si, ako kráča v bielych svadobných šatách po jeho boku a srdce sa jej ešte viac rozbúchalo. A veď prečo nie? Vedela, že to medzi jej dcérou a Tiborom už dlho neklape. A keď si ho k sebe dostatočne pripúta…
Rukou odtlačila prekvapeného zaťa od seba a otočila sa k nemu.
„Pôjdeme dnu?“ zdvihol prekvapene čelo. Pokrútila hlavou a spustila sa na kolená. Vrazila si tvrdý penis medzi pery a predvádzala mu, čo dokáže. Pumpovala hlavou, jazykom mu kmitala po uzdičke a nechtami ho škrabala na spodku vajec. Druhú dlaň mu zospodu vsunula medzi polky a prostredník mu pomaly zasúvala do ritného otvoru. Tiborovi sa podlomili nohy. Teda to je neskutočná fajka!
Chytil ju za vlasy a mrdal ju prudko do úst. Líca sa jej nadúvali, ako sa o nich zvnútra trel jeho žaluď. Siahla si rukou na kundu a zúrivo si trela pošteváka. Na jazyku zacítila slanú chuť predmrdkových štiav a o chvíľu jej už do krku a na jazyk stekalo horúce semeno. S chuťou ho pregĺgala a rukou si súčasne vyrobila silný orgazmus. Očistila mu jazykom posledné zbytky semena zo žaluďa a na trasúcich sa nohách sa sťažka postavila.
Uprela na neho zamilovaný pohľad, objala ho krku a pobozkala na ústa. „Tak ako, milý manžel? Ste spokojný so svojou ženičkou?“

Díval sa do jej rozžiarených očí a nechápal, kam zmizla tá protivná stará bosorka. Pred ním stála o dvadsať rokov staršia žena, ktorá by mohla byť jeho matkou, a on sa pri nej cítil šťastne a uvoľnene. Nebol to zďaleka tak hlboký cit, aký cítil k jej dcére, no aj tak si prial, aby s ňou mohol byť stále. „Chcel by som, aby táto chvíľa trvala večne,“ hlesol a nežne ju pobozkal. To nebude problém, pousmiala sa v duchu Zita a potiahla ho za ruku do izby.

„Celkom som vyhladla. Kedy je večera?“
Tibor zdvihol ruku a pozrel na hodinky.
„Zdá sa mi, že ju už podávajú. Ale myslíš, že už budeš môcť normálne jesť?“ Mykla plecami. „Vyskúšam a uvidíme. Zavolaj Renáte, že sa o desať minút stretneme v reštaurácii.“

___________________________________________________________________

„To ako sa tak rýchlo dala do kopy?“ opýtala sa potichu Renáta a Tibor len pokrčil plecami.
„Neviem, aj ja som myslel, že bude vyradená aspoň týždeň,“ otočil hlavu smerom k Zite, ktorá si práve nakladala z pultu na tanier jedlo. Veľké poprsie mala zovreté v špicatej podprsenke a pri spomienke na to, ako jej ich pred necelou hodinou stískal a lízal mu mierne navrel čurák.
„Čo sa na ňu tak dívaš?“ zasyčala nespokojne Renáta, ktorej neušiel jeho uprený pohľad.
„Dívam sa na ňu úplne normálne. Len som si uvedomil, že už si nevzala barle. Hovoril som ti. Hotové Lurdy tento pobyt pri mori.“
Renáta vyprskla a pohladila ho pod stolom po stehne: „Pôjdeme sa večer pozrieť do amfiku na ten futbal?“
Tibor už chcel prikývnuť, no zháčil sa.
„Musíme sa opýtať mamy, či nemá nejaký iný program. Veď vieš aká je panovačná?“ dodal rýchlo, keď zachytil jej nespokojný pohľad.

K stolu prichádzala Zita a Renáta rýchlo odtiahla ruku z Tiborovej nohy.
„Ty si nejdeš už nič nabrať?“ položila Zita na stôl tanier plný jedla a posadila sa.
Renáta zavrtela hlavou.
„Nie, chcela by som trochu schudnúť…“
Zita sa s plnými ústami rozosmiala: „Myslíš si, že ti to pomôže nájsť si konečne chlapa?“ uprela na dcéru posmešný pohľad a otočila sa k Tiborovi.
„No povedz ty, ako chlap. Chcel by si radšej chudú vyžlu alebo ženu, ktorá ma poriadne cici aj rici?“
Tibor cítil, ako červenie. „No … sú chlapi, ktorým sa páčia silnejšie ženy a iným zase štíhlejšie…“ snažil sa vykorčuľovať z prekérnej situácie, no Zita ho dusila ďalej.
„No a tebe sa aké páčia?“
Pozrel nešťastne na svokru, no tá sa tvárila, akoby na jeho odpovedi stál svet. „Mne sa páči moja žena, preto som si ju vzal,“ povedal čo najpresvedčivejšie a odpil si z piva.
Zita sa opäť rozosmiala, natiahla sa za jeho pohárom a bez opýtania sa z neho napila. Renáta vyvalila oči a s pohoršeným výrazom pokrútila hlavou. Zita po nej šľahla prísnym pohľadom.
„Čo sa tak pozeráš? Šak sme teraz oficiálne manželia! Nie je tak?“ vypýtala si pohľadom od zaťa súhlas a pohladila ho po ruke. Ten poslušne kývol hlavou, no ruku opatrne odtiahol. Pod stolom pocítil kopanec do nohy. Nešťastne pozrel na futbalistku, no Renáta nahnevane otočila hlavu opačným smerom.
„Tak len dúfam, že od neho nebudeš vyžadovať aj plnenie si manželských povinností,“ zasyčala podráždene smerom k matke. Absolútne nechápala, čo sa s matkou stalo. Ešte predvčerom pérovala za každú blbosť Tibora a dnes sa naváža len do nej a k Tiborovi sa správa tak majetnícky, ako keby jej patril.
Pozrela na matkinu nepeknú tvár. Kto by sa už len na ňu ulakomil? Aj keď… Možno ho matka už aj zviedla. Veď už vtedy na pláži mu pchala pod ruky tie svoje ovisnuté vemená. A potom to spoločné bývanie… Pichlo ju pri srdci a mala pocit, že sa rozreve.

„Nevieš, kde je tu záchod?“ obrátila sa na Tibora.
„No to pôjdeš tam dozadu…“
Prepálila ho pohľadom.
„Nemohol by si mi to radšej ukázať, ako mi to tu desať minút vysvetľovať?!“
Tibor vyskočil a kráčal s ňou k toaletám.
Zita sa za nimi pobavene dívala a prežúvala. Dcéra na ňu očividne žiarli, pomyslela si spokojne. Snáď si chudera s tým svojim fádnym ksichtíkom, veľkým zadkom a malými kozami nemyslí, že by jej mohla konkurovať? Otočila sa k pultom a hľadala pohľadom dezerty.

„Môžeš mi láskavo vysvetliť, čo to malo pred chvíľou znamenať?“ zavrčala podráždene Renáta a prekrížila si ruky na prsiach. Stáli oproti sebe s Tiborom v tmavom kúte neďaleko toaliet.
„A čo zlé som urobil?“ odvetil Tibor nervózne.
„Akože čo? Veď sa k tebe správa, ako keby ste k sebe patrili! Hladí ťa po ruke, vyškiera sa na teba a mňa pred tebou schválne zhadzuje…“

Tibor sa na ňu chvíľu mlčky díval a potom si aj on prekrížil ruky na hrudi.
„Takže ak tomu dobre rozumiem, tak teba prekvapilo, že tvoja inokedy taká milá matka, je zrazu nepríjemná? Ak si si nevšimla, tak pohladila po ruke ona mňa, a nie ja ju. A to, ako sa ku mne správa, prekvapuje aj mňa. Na izbe je úplne iná. Spokojná?“ otočil urazene hlavu.
Renátu náhle opustila všetka bojovnosť.
„Vieš ja… ja… som si myslela, či náhodou niečo medzi vami nebolo…“ odvetila tichým hlasom.
Tibor sa k nej otočil a zbadal, že má slzy na krajíčku. Objal ju a pritisol k sebe. „Ach ty moje malé trdlo! Ty si fakt myslíš, že ja a tvoja matka by sme spolu mohli niečo mať? Veď by mohla byť moja matka! A pozri na ňu, ako vyzerá? A ako sa správa. Vieš si prestaviť, že by sa nejakému chlapovi pri takej harpyji postavil?“
Hlavou mu pritom preletela spomienka na divokú mrdačku s harpyjou a len silou vôle zabránil tomu, aby sa mu nepostavil.

„Ja… prepáč… bolo to odo mňa hlúpe a…“ šepla a on ju umlčal bozkom. Nežne, no pritom vášnivo, sa bozkali a hladili vzájomne po chrbtoch. Nerád sa od nej odtrhol a zahľadel sa jej do zamilovaných očí.
„Nech by sa dialo čokoľvek, nech by ti kto chcel, čo chcel hovoril, ty si moje malé trdlo a ja ťa milujem. Je ti to jasné?“
Renáta horlivo prikyvovala. Za Tibora by sa vrhla hoci aj do ohňa. Nech si matka intriguje, nech ju zhadzuje. Serie na ňu! Tibor miluje ju a ona miluje jeho. Nič na svete nie je dôležitejšie. A nech sa s matkou hoci aj vychrápe, jej to vadiť nebude. Miluje ju. A to je podstatné!

Tibor sa cítil ako hlavný mužský hrdina v brazílskej telenovele. Rozpoltený, milujúci súčasne dve ženy, každú iným spôsobom. No neriešil to. Čas ukáže, pomyslel si fatalisticky a vykročil k reštaurácii.

Keď prišiel k stolu, našiel Zitu sedieť bledú nad tanierom s nedojedeným zákuskom.
„Si v poriadku? Nevyzeráš dobre…“ položil jej starostlivo ruku na rameno, keďže Renátka bola ešte na toalete. Pozrela na neho utrápeným pohľadom. „Zase ma to chytá, nemala som toľko jesť…“

Pomohol jej vstať a nastavil jej rameno.
„A Renáta…?“ obzrela sa k záchodom.
„Kašli na ňu, teraz sa musím postarať o teba!“ potiahol ju k výťahom a ju, napriek škvrčaniu v bruchu, oblial ten pocit, známy len zamilovaným. Pocit, že sú pre svoju lásku stredobodom vesmíru. Vďačne sa mu zavesila do ponúknutého ramena a spoločne prešli k výťahom a potom do izby.
Ledva zo seba zhodila šaty, už bežala na záchod. Tibor chcel ísť za ňou, no zabuchla mu dvere pred nosom. Nemala problém pred ním šťať, ale netúžila po tom, aby ju videl grcať.

Tibor fajčil na terase a aj cez pootvorené dvere počul dávivé zvuky z kúpelky. Bolo mu svokry ľúto, no na druhej strane sa tešil, že sa mu zrejme vytvoril priestor na večer s Renátkou. Nemýlil sa.
„Choď kľudne na ten futbal, či kam si to chcel ísť. Ja si pôjdem ľahnúť. Cítim, že to nebolo posledný krát…“ uprela na neho nešťastný pohľad. A to sa tak tešila, že sa vedľa neho vystrie na posteli, položí mu hlavu na rameno a bude si užívať jeho blízkosť. No posrala si to sama. Alebo skôr pogrcala, usmiala sa smutne v duchu.

„Vezmem si mobil, takže volaj, keby si niečo potrebovala. V chladničke je voda vo fľaši, inú určite nepi,“ povzbudivo sa na ňu usmial, pohladil ju po vlasoch a pobozkal na čelo.
„Už som ti hovorila, že už teraz mi chýbaš?“ pobozkala mu dlaň, ktorou ju pohladil.
No ty vole! Snáď sa do mňa nezabuchla, pomyslel si prekvapene. Bolo mu s ňou veľmi dobre, no Renátka je len jedna…
„Nie, dnes ešte nie,“ povzbudivo sa na ňu usmial a pobozkal ju letmo na líce. „Keby ti bolo horšie, určite volaj.“

Keď sa za Tiborom zavreli dvere zvalila sa Zita na posteľ a zahľadela sa neprítomne na strop. Čo to trepala za drísty? Že jej chýba… Toto predsa nikdy žiadnemu chlapovi nerozprávala. Schúlila sa na bok, pritiahla si kolená na brucho a objala si ich oboma rukami. Áno, hoci je jej na hovno a žalúdok má ako na vode, chýba jej. Chcela by, aby ležal vedľa nej a objímal ju tými svojimi mocnými pažami. A keby aj pretiahol tú jej nemožnú dcéru, jej by to nevadilo. Veď naozaj miluje len ju, o tom nepochybovala. A nepochybovala ani o tom, že ona miluje jeho.