Svokrina pomoc 01

„Fakt, ver mi Joži, je to vyskúšané!“ hučal do mňa Jaro.
Pred pár rokmi mi doniesol tablety, po ktorých mi péro stálo takmer dva dni v kuse, napriek tomu som ale trochu pochyboval, keď mi teraz ponúkal pilule, ktoré mali s frigidnej ženskej urobiť nymfomanku.
„Jaro, a nie je to nejaký odrb?“ vybehol som na neho, keď mi zahlásil, že za desať tabletiek chce „len“ sto eur.
„Joži, kedy som ťa ja odrbal?“ zatváril sa urazene.
„No nikdy, ale sa mi nechce veriť, že…“ nestihol som dopovedať, lebo mi Jaro skočil do reči.
„Čo nechceš veriť?! Ti hovorím, je to čínsky zázrak. Dáš to žene, povieš že sú to vitamíny, a ti garantujem, že do pár hodín ťa pretiahne tak, že nepochopíš! A účinok minimálne päť dní jedna tabletka. Tak čo, berieš?“ zaškeril sa na mňa.

Bol si istý, že zoberiem. Vedel o mojom trápení so ženou. Po pôrode pred piatimi rokmi prestala mať záujem o sex a hoci som sa všemožne snažil, stala sa z nej frigidná tučná kamarátka. Je pravda, že raz za rok mi s útrpným výrazom v tvári podržala, no tvárila sa pritom tak, že ďalší polrok som jej radšej dal pokoj.

„Okej, beriem, ale ak nebudú fungovať, tak naspäť prachy, jasné?“ hodil som na stôl dve päťdesiatky.
„V pohode, budeš spokojný!“ zaškeril sa Jaro a strčil si peniaze do vrecka.
Spokojný som však nebol. Než som stihol tabletky na žene vyskúšať, zobrali ju do nemocnice kvôli problémom s maternicou a bola tam už takmer mesiac. Tak som ich strčil do skrinky v kúpeľni a čakal na ženin návrat.

„Jozef, čo sú toto za tabletky? Je tu niečo japonsky, to sú pre Aďku?“ začul som z kuchyne svokrin hlas. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, o čom hovorí.
„Nie, to sú… také… vitamínové doplnky… kamoš mi ich doniesol z Tajvanu,“ vpálil som naštvaný do kuchyne, kde si svokra práve prezerala fľaštičku so „zázračnými“ pilulami.
„Do prdele, furt sa do všetkého mieša, babizňa zvedavá!“ zahrešil som v duchu.
Liezla mi na nervy, od kedy k nám prišla. Do všetkého sa starala, ku všetkému mala pripomienky. No proste typická svokra. Na druhej strane bez nej by som nezvládal dcérku, keďže som robil na smeny. Takže som nemal na výber.
„Našla som ich v kúpeľni, dám ich medzi lieky, dobre?“
„Dobre, dajte ich tam,“ hlesol som odovzdane a pobral som sa zbaliť spodné prádlo žene na výmenu.
„Je ich tam nejako málo, to sa berie jedna denne?“ kričala za mnou.
„Jedna týždenne,“ zakričal som späť a pomyslel si niečo o babe zvedavej.
„Cestou domov sa zastavím na chvíľku dole v bare,“ oznámil som pri odchode.
„Dobre, ale nieže sa opiješ!“ zakričala mi späť.
„Kurva aj s babou!“ zahrešil som zase. Mám pomaly štyridsať a ona ma tu bude sekírovať jak malého chlapca, „a just sa opijem!“ pomyslel som si naštvane a zamkol som dvere.

U ženy som sa zdržal len chvíľu. Bola po liekoch ospalá a tak som sa len porozprával s jej izbovým lekárom a vypadol som. Neznášam nemocnice. Aspoň budem mať viac času pokecať s kamošmi v bare. Úplne som však zabudol, že je dnes hokej. V bare bolo prázdno. Dal som si dve poldeci a dve pivá a ťahal som domov.

„Čože tak skoro?“ privítala ma svokra prekvapene.
„Však ste povedali, že sa nemám opiť. Tak som si dal len pivko a som tu,“ vyzul som sa a prešiel do kuchyne.
„Zohrejem ti večeru?“
Prekvapene som ňu pozrel. Nikdy mi nezohrievala večeru.
„Jasné, dám si. Malá už spí?“ posadil som sa za kuchynský stôl.
„Spí. Povedali ti, kedy ju pustia?“ opýtala sa svokra od sporáku.
„Neviem, doktor hovoril, že najskôr o mesiac,“ usadil som sa pohodlne a chcel som jej povedať všetko, čo mi povedal doktor.
„Nedáš si aperitív?“ otočila sa zrazu a v ruke držala fľašu becherovky.
Zarazene som na ňu pozrel. Inokedy sa vypytuje na úplné blbosti a teraz ju nezaujíma, ako sa má jej dcéra? A ku tomu ma ponúka alkoholom, hoci doteraz vždy tvrdila, že alkohol je svinstvo?
„Prečo nie, ale len ak si dáte so mnou,“ prikývol som.
„Dobre, ale dám si len za náprstok, nie som zvyknutá,“ usmiala sa naliala dva poldecáky.
„Bolo to výborné,“ pochválil som jedlo.
„To som rada, že ti chutilo! Moja mamička vždy vravievali, že najedený chlap rovná sa spokojný chlap,“ tvárila sa aj ona spokojne a odkladala veci do výlevky.

Teplo v izbe, plný žalúdok a vypitý alkohol na mňa pôsobili uspávajúco. Po druhom zívnutí som preto vstal od stola a povedal som, že si idem ľahnúť.
„No, tak to som ti práve chcela povedať…“ pozrela na mňa neisto a prestala umývať riad.
„Stalo sa niečo?“
„No, vieš, malá rozliala na gauči v obývačke čaj, takže…“ liezlo z nej ako s chlpatej deky.
„Takže nemáte kde spať,“ dokončil som za ňu.
„No tak prespíte jednu noc so mnou na manželskej, do zajtra to vyschne,“ dodal som a pobral som sa umyť.
„Jožko, a naozaj ti nevadí, že tu budem dnes spať? Vieš, lebo keby sa to dozvedela Aďka, aby si nemal kvôli tomu problémy…“ opýtala sa starostlivým hlasom, sadla si pred zrkadlo a prečesávala si riedke blond vlasy.
„Mama, veď som vám to sám ponúkol,“ odtušil som a na tú dvojzmyselnú narážku, že čo by sa stalo, keby sa to dozvedela moja žena, som radšej nereagoval.

Snáď si baba nemyslí, že by som sa na ňu ulakomil ? Aj keď je pravdou, že som si nemal z čoho vyberať. Frigidná žena a môj nie práve atraktívny vzhľad ma odsudzovali na sexuálnu abstinenciu.
Svokra sedela ku mne otočená bokom, oblečená v krátkej, mierne priesvitnej nočnej košeli bez rukávov. Pomyslel som si, že k jej veku by už asi pasovala dlhšia a z nepriesvitnej látky. Napriek tomu som si ju začal nenápadne po očku prezerať, keďže po byte chodila vždy len v kvietkovanej silonovej šatovke.
Bola pri tele, tak ako aj moja žena, bola však od nej vyššia a mala o hodne väčšie kozy. Ako sa česala, jej melóny sa zvodne pohojdávali a priťahovali môj pohľad ako magnety. Rozmýšľal som, aké má asi bradavky. Či veľké s výraznými dvorcami, alebo skôr malé čudlíčky. Penis na neslušné myšlienky poctivo zareagoval a začal tuhnúť.

„Kurňa, už mi normálne drbe!“ striaslo ma náhle, „očumujem tu cecky starej protivnej baby. Veď tá má už… Koľko má vlastne svokra rokov? Na jej päťdesiatke sme boli, keď mala malá dva roky, teraz má päť, takže mama má päťdesiattri. No super, to som už na tom riadne zle, keď ma dokáže vzrušiť takáto stará ochechuľa! Ale cecky má poriadne, to sa musí uznať. Keby tak po mne vyštartovala…“ pousmial som sa v duchu pri tejto bláznivej predstave a v úde mi znovu zacukalo.
„Ale zase, až taká bláznivá predstava to nie je,“ preletelo mi vtom hlavou, „Tabletky! Keby som jej zajtra jednu ponúkol, sama mi skočí do postele!“ ponúkal mi jednoduché riešenie alkoholom otupený mozog.
„Dám jej pilulku, akože vitamíny, malú uložíme spať a potom jej poriadne vyprášim kožuch. Vystriekam sa jej na vemená a…“

„Čo si ma toľko obzeráš?“ otočila sa vtom ku mne s úsmevom, prerušiac moje chlípne predstavy.
„Ja, ja sa… nepozerám, len…“ koktal som zahambene ako školáčik prichytený v dievčenských sprchách pri šmírovaní cez kľúčovú dierku.
„Tak to sa mi asi len zdalo, že si sa mi hodnú chvíľu díval na prsia…“ uprene sa mi zahľadela do očí.
„No díval som sa, ale len chvíľu, lebo, lebo…“ jachtal som a cítil som, ako sa mi do líc hrnie krv. „Do čerta s babou, normálne ma dostala do úzkych! Jak malého chlapca!“ snažil som sa urovnať si v hlave myšlienky.
„Lebo čo? Lebo sa ti páčia? Alebo preto, že ich mám väčšie ako Aďa?“ usmiala sa sebaisto.
Neveril som vlastným ušiam. Ona mi snáď číta myšlienky! Mal som chuť sa uštipnúť, či sa mi to len nesníva.
„Ale veď ak sa ti páčia, stačí len povedať,“ vyzývavo sa usmiala, postavila sa vedľa postele a ruky si dala vbok.
„Ako to myslíte?“ sťažka som preglgol a posadil som sa.
„No predsa takto,“ prekrížila ruky, chytila si nočnú košeľu na bokoch a jedným pohybom si ju pretiahla cez hlavu.

„Toto nemôže byť pravda, to sa mi snáď len zdá!“ vyvalil som oči. No pohľad na nahú svokru, stojacu vedľa postele, ma rýchlo uviedol do reality.
„Ale, mama… ja … ja neviem, či… je toto dobrý nápad…“ sťažka som preglgol a ako hypnotizovaný som čumel na mohutné kozy, ovísajúce do strán na vystúplom bruchu. Mala velikánske bradavky s veľkými tmavými dvorcami. Pod pevným vypuklým bruchom sa rysoval trojuholník svetlých chlpov. Rovnakých, aké jej trčali z podpazušia.
„Mama, ja…“ – vytriešťal som na ňu oči, stratiac reč.
„Ak sa bojíš, že sa to dozvie Aďa, tak buď kľudný. Ja sa jej s tým určite chváliť nebudem,“ žmurkla na mňa, odhodila paplón na zem a sťažka si ľahla na chrbát vedľa mňa.
„Pre pánajána, čo to trepe?!“ letelo mi hlavou, „čo sa žena nedozvie? Ona si snáď myslí, že ju teraz prefiknem, alebo čo?“
„No na čo čakáš? Si snáď nejaký chlap!“ ozvala sa káravo, natiahla ku mne ruky a pritiahla mi hlavu k sebe.

Než som sa spamätal, mal som jej jazyk v ústach. Oblizovala mi pery zvonku aj zvnútra, dorážala na môj jazyk. Prstami sa mi hrabala vo vlasoch, hladila ma po ramenách. Ako vo sne som opätoval jej bozky. Jednou rukou som sa opieral o posteľ, druhou som opatrne nahmatal prsník.
„Stisni mi ho poriadne, tak to mám rada,“ šepla mi do úst a zašmátrala smerom k môjmu rozkroku. Chytila tuhý úd do ruky a skúsene mi ho začala honiť.

Prestal som rozmýšľať nad tým, čo robím. Bol som po tých rokoch bez sexu príliš nadržaný a alkohol tiež pomohol odbrzdiť zábrany. Mal som pod sebou ženu. Síce o pätnásť rokov staršiu a nie práve krásavicu, ale chcela ma. A dokazovala to každým kmitom jazyka, preťahovaním predkožky cez žaluď a slastnými stonmi. Áno, bola stará, bola matkou mojej ženy a babičkou mojej dcéry. Ale bola to aj žena s poriadnymi ceckami a s dierou medzi nohami. A ja som momentálne viac nepotreboval.
Privrel som oči a opätoval jej vášnivé bozky. Hnietol som jej prsník, až kým som zreteľne necítil stuhnutú bradavku. Vtedy som ruku začal posúvať po bruchu nižšie. Pod prstami som zacítil mäkkosť riedkeho ohanbia a prsty mi skĺzli do vlhkej štrbiny.
„Áách, Jožko! Áno! Ešte! Ešte!“ stonala a ja som poslušne plnil jej prosby.
Zasúval som jej do kundy najskôr jeden, potom tri a nakoniec štyri prsty. Čvachtavý zvuk spomedzi jej nôh a hlasné stony naznačovali, že je čas na zásun. Ľahol som si na ňu, vzal som si ho do ruky a snažil sa ho strčiť medzi jej veľké pysky.
„Počkaj, pomôžem ti!“ dychčala, keď videla, že sa mi pre jej veľké brucho nedarí do nej dostať. Zdvihla nohy pokrčené v kolenách, chytila do ruky môj ako kameň tvrdý penis a na prvýkrát ho do seba zaviedla.

Spočiatku to šlo ztuha. Mal som pocit, akoby som súložil s pannou, pretože som sa do vnútra svokrinej vagíny dostával len sťažka.
„Pomaly, Jožko, pomaly! Už tom to dlho nerobila!“ stonala bolestivo.
Zjemnil som teda prírazy a po chvíli som bol v nej až po gule.
Pomaly som ho povytiahol a prudko vrazil späť.
„Áno, Jožko, už môžeš aj tvrdo! Áno, áno!“ dychčala slastne a vyrážala lonom oproti mne.
Už som neprivieral oči. Naplno som si vychutnával pohľad na jej slasťou skrivenú a od námahy červenú tvár a na vemená, bláznivo poskakujúce zo strany na stranu v rytme mojich prírazov.
„Som lepšia? Lepšia… ako… ako Aďa?“ stonala a hladila ma po rukách, o ktoré som sa nad ňou zapieral.
„V čom lepšia?“ naťahoval som ju, aj keď bolo jasné, na čo sa pýta.
„No v tom… čo robíme,“ liezlo s nej sťažka.
„A čo robíme? Hm? Len to povedzte! Povedzte to!“ búšil som do nej ako stroj a vychutnával si jej podriadenosť. Ani som si neuvedomil, že jej aj počas súlože stále vykám.
„Súloží… me… jebeme… trd… káme…“ liezli s nej medzi prírazmi sprosté slová.
Páčilo sa mi, keď rozprávala vulgárne. Moja vždy slušná a distingvovaná svokra! A čo s ňou urobil zasunutý čurák! Nemohol som pred ňou povedať ani do čerta bez toho, aby som si nevypočul komentáre o zbytočných vulgarizmoch.
A teraz leží podo mnou s roztiahnutými nohami, vzdychá a túžobne očakáva každé vrazenie penisu do svojej nevyužitej kundy. A dokonca je zvedavá, či je lepšia ako jej dcéra!
„To vieš, že si lepšia! Minimálne o triedu! Aďa sa na teba nechytá!“ fučal som jej do ucha a neklamal som.
„Takže mi… to budeš… ešte robiť?“ uprela na mňa rozkošou zahmlený pohľad a prekrížila mi na chrbte nohy, akoby si ma chcela takto pridržať navždy.
„To vieš, že budem!“ usmial som sa na ňu a vtedy to prišlo. Obliala ma vlna slasti a do svokrinej kundy zo mňa striekalo semeno ako z hasičskej prúdnice.

Pri mojich posledných prírazoch sa zrazu prudko vzopäla, hlasno zvýskla a zatnúc mi nechty do zadku sa v prudkom kŕči zvalila späť. Bol som šokovaný. Nikdy sa mi nestalo, aby žena prežila orgazmus takmer súčasne s mnou. Aďa sa stále dorábala prstami a frajerku, ktorú som mal pred ňou, som zase vždy musel dorobiť ústami.

Ležali sme vedľa seba, spamätávajúc sa z prežitej slasti a vydýchavajúc podaný výkon.
„No mama, ste ma prekvapili! Šukáte ako mladica!“ sadol som si, utierajúc si spakruky spotenú tvár.
„Keby ťa tak počula Aďa!“ vyprskla svokra a tiež sa posadila.
„No povedz, nie sme my hlúpi?“ otočila sa zrazu ku mne.
„Prečo?“
„Veď sme si mohli takto užívať už mesiac,“ povedala s nefalšovanou ľútosťou v hlase a pohladila mi pritom lepkavý úd.
„No viete, priznám sa, ja by som si netrúfol vás ani len potľapkať po zadku, nie to ešte vyprášiť vám kožuch.“
„Prečo? Som sa ti nepáčila?“
„Nie to nie. Páčili ste sa mi už dávno,“ klamal som čo najpresvedčivejšie, „len som sa bál, že by ste ma odmietli a povedali to Adi.“
„No vidíš, mal si si zobrať tú japonskú tabletku a nemal by si problém. Je naozaj výborná! Cítim sa po nej ako dvadsať ročná! O týždeň si dám určite ďalšiu!“ zahlásila spokojne a zohla sa nad môj rozkrok.

„Čože?! Vy ste zjedli tú vitamínovú tabletku?“ vyvalil som oči v náhlom záblesku poznania.
„Mhm,“ zamumlala s penisom v ústach a pomaly zapumpovala hlavou.
„Koľko to Jaro hovoril? Že každá tableta účinok minimálne päť dní?“ usmial som sa spokojne a privrel som oči.