ukájení rukou

„Môžeš na chvíľu?“ – zakričal som smerom k maminej izbe. Namiesto odpovede som z kuchyne začul cinknutie skla a buchnutie nábytkových dvierok.
„Do riti, zasa pije! – uvedomil som si zdroj zvukov.
„Mami!“ – zakričal som hlasnejšie.
„Áno zlatíčko?“
„No jasne, keď som pre ňu zlatíčko, tak to už má v sebe aspoň pol litra vína – pomyslel som si zhnusene. Neznášal som alkohol. Otec sa upil k smrti, mne sa kvôli manželkinu chľastaniu rozpadla rodina a matka pije ako ruský dôstojník. Veľakrát som sa jej pokúšal pomôcť, ale všetky pokusy zlyhali. Jediné čo ju brzdilo v tom, aby skončila v krátkom čase ako otec, bol jej nízky dôchodok. Inými slovami – nemala za čo piť.