Výlet 🇸🇰

Edo sa oprel čelom o chladné sklo a uprel zrak na ubiehajúci les. Po chvíľke otočil hlavu a pozrel na mamu.
„Nevieš ako je to ešte ďaleko?“
Pokrčila ramenami. „Nie. Ešte som tam nikdy nebola.“

Ľubica sa nervózne zamrvila na sedadle. Aj jej pripadala cesta nekonečne dlhá. Už nech má ten sprostý výlet čím skôr za sebou! Absolútne sa jej nechcelo zabíjať víkend na ožieračke na chate, no neodvážila sa odmietnuť. Vo firme sa už dlhšie šuškalo, že po novom roku sa bude prepúšťať. A ona nebola vo veku, kedy by si chcela hľadať novú prácu. Bola rozhodnutá udržať si miesto za každú cenu!

Mikrobus sa natriasal na nerovnej ceste a Edo sa rozhliadol po cestujúcich. Samá starina! Najmladšia žena je tu asi mama. Pohľad mu mimovoľne padol na jej mohutné poprsie. A určite aj naprsnatejšia!
Ľubica zachytila synov pohľad a naklonila sa k nemu. „Nie si tu ako môj partner. Takže si láskavo neobzeraj moje ňadrá,“ sykla nespokojne.
Otočil k nej hlavu. „Ale no ták, Ľubka. Len som tak v duchu zhodnotil, že si z celej tejto geriatrickej skupiny najlepšie vybavená,“ uškrnul sa a potľapkal ju po stehne.

Prevrátila síce oči v hranom zhrození, no jeho lichôtka jej padla dobre. Drzáň jeden! Odtiahla mu ruku zo stehna
„Neboj. Viem čo je moja úloha,“ žmurkol na ňu a pohľadom hľadal hlavu ženy, ktorej sa mal tento víkend venovať.

____________________________________________________________________

„Ty máš takého mladého frajera?“ naklonila sa Stanislava k svojej podriadenej a frivolne žmurkla na Eduarda. Ten sa k nej s úsmevom otočil a natrčil ruku s pohárikom.
„Frajeri nie sme. Som Ľubkin syn,“ štrngol si s Stanislaviným pohárom. „Edo.“
Stanislava koketne zaklipkala očami a nastavila mu tvár. „Stanka.“ Pobozkal ju na obe líca.

„Ale vieš, že podmienka bola, že máš prísť s manželom alebo s priateľom?“ otočila sa k Ľubici s výčitkou v hlase.
„Ja viem. No vieš ako to je. Rozvedená päťdesiatnička nenájde chlapa len tak na ulici. Tak som poprosila syna a on súhlasil,“ usmievala sa servilne.

Edo počkal kým odcupitala ďalej a naklonil sa k mame. „A ona je tu s kým?“
Pokrútila hlavou. „S nikým. Je rozvedená. Kto by takú piču chcel?“
Odpili z pohárov a pozreli na parket. Vlnilo sa na ňom už niekoľko párov. Edo kývol tým smerom hlavou a spýtavo pokrčil čelo. Ľubica zavrtela hlavou. „Choď pre ňu.“
„To by bolo nápadné. Najskôr si zatancujem s tebou a keď sa rozbehne zábava, tak pôjdem aj za ňou.“ Uznala v duchu, že má pravdu a vstala.
„Netlač sa tak na mňa!“ zasyčala mu do ucha.
„Tu nie sme v tanečnej škole. Pozri sa na ostatných,“ uškrnul sa a ešte viac sa na ňu pritlačil. Bolo mu celkom príjemné cítiť na hrudi tlak jej ceckov.

Ľubici prebehli po tele zimomriavky. Mal by sa venovať Stanislave a nie rozpaľovať v nej nemravné myšlienky! Bola zmätená. Zmätená z reakcie vlastného tela. Cítila totiž zreteľne, že dole vlhne! Musí si dávať pozor na alkohol! Odtiahla sa od syna a potiahla ho za ruku k stolom.
Eduard dolial mame pohár a štrngol oň svojim. „No ták! Uvoľni sa trocha!“
Nervózne na neho zagánila a vypila pohár na ex. To sa mu povie, uvoľni sa! No ju to normálne vzrušilo! A to je choré! „Choď už pre ňu!“ kývla podráždene hlavou k stolu vedúcej. Položil prázdny pohár na stôl a pomaly vstal.

Ľubica sa dívala na parket a cítila pritom zvláštny nepokoj. Nebude predsa žiarliť na vlastného syna! Keď ho navyše do toho sama natiahla! No aj tak pociťovala zžieravý pocit pri pohľade, ako sa na neho Stanislava pri tanci lepí. Naliala si ďalší pohárik a nahnevane ho do seba kopla. _____________________________________________________________________

„Ten tvoj synáčik je super… hik… tanečník…“
Ľubica sa znechutene dívala na jej červenú tvár. Syn odišiel na toaletu a ona teraz musela počúvať jej opilecké reči. So sileným úsmevom prikyvovala, hoci najradšej by ju poslala do riti.
„Tak vieš, je mladý…“ žmurkla významne a kopla do seba poldecák. Cítila, že začína byť opitá.

„Kto je tu mladý?“ naklonil sa medzi nich Edo a objal obe okolo ramien.
Ľubica mu podráždene stiahla ruku z pleca a on sa na ňu nechápavo pozrel. Čo je taká nasratá? Však robí len to, čo chcela?
„Počúvajte, tu už zdochol pes,“ ukázala Stanislava pohybom ruky na poloprázdnu sálu. „Poďte ku mne na apartmán. Mám tam jakuzzi, v chladničke je sekt…“
Ľubica dôrazne zavrtela hlavou, no Edo sa pred ňu postavil. „To je super nápad! Však Ľubka?“ otočil tvár k mame a prepálil ju prísnym pohľadom. Tá len prevrátila oči a na vratkých nohách ich nasledovala k schodišťu.
„Ale ja nemám… toto… plavky…“ zabľabotala Ľubica zdesene, keď vošli do apartmánu. Stanislava len pobavene mávla rukou. „Ále prosím ťa! Však sme dospelí ľudia! Hádam sa nebudeš hanbiť pred vlastným synom!“

Edo si stiahol tričko a nohavice a sťahujúc si boxerky pobavene hľadel na mamu. Bezradne stála uprostred izby a nešťastne sa na neho pozrela.
„Ukáž, pomôžem ti,“ pristúpil k nej a začal jej rozopínať blúzku. Chytila mu ruky, no on sa jej vykrútil a dokončil rozopínanie. Stiahol jej blúzku z pliec a oči sa mu rozžiarili. Pekné kozy!

„A mne nikto nepomôže?“ ozval sa mu za chrbtom vyčítavý hlas. S úsmevom sa otočil k Stanislave a pretiahol jej tričko cez hlavu. No teda, kozy nič moc. Maximálne dvojky. To mama je omnoho lepšie vybavená! Žmurkol však na dvojkárku a ukázal jej vztýčený palec. Stiahol si boxerky a po rebríku vošiel do jakuzzi.
„No poď už!“ otočil hlavu k mame a pohľad mu pristál na bujnom poraste jej lona. S tvárou sčervenanou hanbou a alkoholom opatrne vliezla dnu a posadila sa vedľa neho. „Nechápem, ako môžeš byť taký kľudný? To ti nevadí, že tu sedíš holý?“ zasyčala mu do ucha.

„Tak vážený! Tu sú poháre…“ strčila im domáca pani do rúk vysoké poháre a naliala im do plna šumivého vína. Tackavo vyliezla k nim a posadila sa vedľa Eda.
„Na zdravie!“ zdvihla pohár do výšky a hneď sa aj zhlboka napila. Potom sa natiahla k ovládaniu. Zasyčal vzduch a hladina sa rozvírila stúpajúcimi bublinami.
„To je paráda! Čo povieš, Ľubka?“
Oslovená sa nasilu usmiala a vypila pohár na ex. Bol to úplne sprostý nápad sem chodiť! Sedí nahá vedľa nahého syna a vedľa neho sa škerí jej nahá šéfka! A podľa toho, že má ruku na synovej strane pod vodou, určite ho obchytkáva!

Nemýlila sa. Stanislava, využijúc bublajúcu hladinu, položila ruku na Edov rozkrok a stisla mu penis. A ani on nelenil a pohladil ju po stehne.
Stanislava sa natiahla za fľašou a doliala Ľubici pohár doplna. Tá ho namosúrene chytila a hltavo vypila.
Edo sa cítil celkom príjemne. Začínal byť opitý. Úd v Stankinej ruke mu tuhol a on zaparkoval dlaň na jej rozkroku. Zasunul do nej prst a ona sa zachichotala. Otočil hlavu k mame a s uspokojením videl, ako jej hlava klesla na bok. Tá už má dosť.

„Stani, poďme do izby! Mama zaspala…“ otočil k nej nadržaný pohľad. Neochotne pustila z ruky tvrdý úd a vyliezla za ním.
„A čo keď sa preberie?“ hodila znepokojený pohľad k jakuzzi.
„Nepreberie,“ odtušil nadržane Edo a zvalil ju na posteľ. Za triezva by o ženu ako ona ani nezavadil pohľadom, no teraz mal chuť šukať. Keď navyše bola mamina šéfka a majú prepúšťať. Mala ju mokrú z jakuzzi a jemu stál. Tak do nej rovno vnikol a ona zhíkla. Opito čosi bľabotala a pohadzovala hlavou zboka na bok. Mrdal ju mechanicky ako hydraulický buchar. Škriabala ho po chrbte, rozťahovala nohy do véčka a stonala. Keď to na neho konečne prišlo, vytiahol ho z nej rýchlo von a striekancami semena jej ohodil brucho a lono.
Stanislava dychčala a roztierala si dlaňou mrdku po bruchu a prsiach. No po chvíli zmohol alkohol a únava zo sexu aj ju a oči sa jej zavreli.

Edo sa postavil a na neistých nohách prešiel k jakuzzi. Horko ťažko z neho vytiahol mrnčiacu mamu a posadil ju do kresla. Natiahol jej sukňu a blúzku, obliekol sa a s jej nohavičkami a podprsenkou v ruke ju ťahal k ich izbe.

___________________________________________________________________________

„Preboha! Takto sa doriadiť!“ povzdychla si Ľubica a posadila sa na posteli. Vtom si uvedomila, že je nahá a rýchlo si pritiahla na prsia paplón.
Edo k nej obrátil rozospatú tvár. „Dobré ráno!“
„Bolo niečo?“ obrátila k nemu opuchnutú tvár.
„Ak myslíš medzi nami, tak nie,“ uškrnul sa a za odmenu si vyslúžil buchnát do ramena.
„Sprosťák! Jasné že nie medzi nami! S ňou!“
„Však si to možno aj videla.“
„Ja!“ zdesene vyvalila oči a pritlačila si dlane na búšiace spánky.
„No hej. Veď si tam bola, keď sme to robili…“ bavil sa na jej nefalšovanom zdesení.
„Ja?!“
„No jasne! Ty si bola v jakuzzi a my sme boli v spálni…“
„Ježiši! To ako v trojke?“ mala pocit, že jej krv pulzujúca v sluchách roztrhne hlavu. Vtom sa jej v hlave objavila spomienka, ako nahá vstupuje do nejakého bazéniku… Kriste! Ona tam fakt s nimi bola!
„Nie v trojke. Len ja a Stana. Ty si bola v jakuzzi.“
Pretrela si zdesene čelo. „To si ju klátil priamo predo mnou?!“
„A čo, ty si na to nepamätáš?“ posadil sa a oprel sa chrbtom o stenu. Bol si istý, že si nič nepamätá. Nemýlil sa.

„No trochu hej…“ zaklamala nepresvedčivo s pohľadom upretým na stenu. Potom nadvihla paplón a hodila pohľad na svoje nahé telo.
„Vyzliekla som sa dúfam sama…“ preskočil jej nervozitou hlas.
„No trochu som ti pomáhal. Teda aj u Stani sa obliecť a aj tu sa vyzliecť,“ pobavene sa na ňu usmial. „Ale no ták! To nech ťa netrápi! Si kus peknej ženskej, nemáš sa za čo hanbiť,“ povedal čo najpresvedčivejšie, keď uvidel jej zdesený výraz.

Ľubica sa zosunula na chrbát a uprela pohľad do stropu. Takže si to zhrňme. Ožrala sa ako prasa. Potom bola nahá s nahým synom a s nahou šéfkou v jakuzzi. Potom syn v jej prítomnosti ošukal jej šéfku. A potom ju obliekol a opäť vyzliekol a uložil do postele! Kriste pane!!!
„Čo sa škeríš! Ako sa môžeš tváriť tak veselo po tom všetkom?!“ oborila sa na neho podráždene.

Edo sa mierne pousmial a vstal z postele. Ľubica vyvalila oči na jeho nahé telo. Teda najmä na pohojdávajúci sa penis a vajcia. Pokojne prešiel k chladničke a vytiahol dve fľaškové pivá. Obe otvoril a jedno podal mame. Zavrtela hlavou. „Nechcem alkohol ani vidieť!“
„Daj si! Určite ti to pomôže.“ Povedal to tak presvedčivo, že sa znova posadila, pritiahla si paplón až ku brade a zobrala od neho studenú fľašu. Mal pravdu. Po pár hltoch ustúpila bolesť hlavy a keď položila prázdnu fľašku na nočný stolík, necítila sa už tak mizerne. Po očku sa nenápadne dívala, ako postojačky dopil fľašu a odkráčal do kúpeľne. Má pekný zadok. A aj nohy.

No potom sa jej znova zmocnili výčitky. A akože si na vôbec nepamätá, že klátil jej šéfku? Privrela oči a upadla do nepokojného spánku.

Eduard sa oddával prúdom vody striekajúcej zo sprchovej hlavice. Nebolo to vôbec také zlé, ako si myslel! Tá kefovačka so Staňou bola celkom fajn. A tie mamine parádne kozy! A krásne zarastené lono! Na tvári je už vidieť, že už nie je najmladšia. No telo má stále rajcovné! Pretrel si mokrými dlaňami tvár. Brzdi mladej! Je to tvoja mama!

__________________________________________________________________________

„Dobré ráno!“
Stanislava sa prekvapene strhla. Otočila hlavu a bolestivo skrivila tvár. Každý prudší pohyb jej spôsoboval prudké pichnutie v hlave.
„Dobré ráno. To sme sa včera doriadili, čo?“
Edo sa usmial. „Tak trochu hej. Ale napriek tomu to bolo super!“ žmurkol na ňu a nabral si na tanier plátok šunky a syra.

Sedeli oproti sebe v prázdnej jedálni a sústredene prežúvali.
„Ľuba ešte spí?“
Prikývol. „Donesiem ti kávu?“ Vďačne kývla hlavou. Bohvie, či včera niečo bolo? Ale podľa toho, aký je k nej pozorný, tak asi hej. Bože!
Dojedli a vyšli obaja na terasu. „Kedy ste odišli?“ opýtala sa, hľadiac na les pod terasou.
„Až potom.“
„Po čom?“ Chytila sa na nahodenú udičku.
„No po tom, čo sme spolu… to…“ pobavene sa na ňu zaškeril.
„Akože všetci traja?!“ zdesene sa k nemu otočila a opäť ju pichlo v spánkoch.

Chvíľu mlčal a vychutnával si jej zdesenie. Prestavil si mamu, ako leží s nimi na posteli a v slabinách zacítil slabé zachvenie.
„Nie. Len mi dvaja. Ona spala ako zabitá,“ povedal a oprel sa chrbtom o zábradlie.
Stanislava si vydýchla. „A to často si zvykne takto vypiť?“ Edo spozornel.
„Nie, ona nepije. Len teraz je dosť nervózna z toho prepúšťania, čo má byť vo firme…“

Mávla rukou. „Ona sa predsa nemusí báť. Jej sa to netýka. S ňou sme spokojní.“ Edovi odľahlo. Mission completed! „Pôjdem si ešte na chvíľu ľahnúť,“ otočila sa a pomaly odkráčala z terasy.

_________________________________________________________________

„Kde si bol?“ Privítalo ho zavrčanie z pohovky. Sadol si k nej a podal jej obloženú žemľu. V druhej ruke mal ďalšiu fľašu piva. Lačno siahla po žemli. Hltavo ju zaliala pár glgmi priamo z fľaše a spokojne sa zaprela do operadla.

Edo sa zo záujmom díval na poprsie, pohojdávajúce sa pod tričkom a opäť pocítil slabé zachvenie v slabinách. Brzdi, chlape! Brzdi!
„Aby som nezabudol. Nemusíš sa báť. Teba sa to prepúšťanie netýka.“
Podozrievavo sa na neho pozrela. „A to odkiaľ vieš?“ Kývol hlavou k stropu. „No predsa od nej. Veď len preto som sa jej tak venoval.“

Zamyslene prežúvala a neprítomne sa dívala von oknom. Mala by sa tešiť. No namiesto toho ju zžiera žiarlivosť. Odkedy sa zobudila nedokázala myslieť na nič iné.
Zatváril sa prekvapene. „Ty sa netešíš?“ Dojedla a natiahla sa za fľaškou. „Ale hej, teším.“
„No ale tváriš sa ako čínsky boh srandy…“
Nahnevane na neho zazrela. „A čo? Sa mám tešiť z toho, že si pretiahol tú pindu?!“

Ááá, tak je to teda! Ona normálne žiarli! Ale na neho? Na svojho syna? To ale znamená, že… Ale to asi nie… Opäť ho príjemne pichlo v rozkroku. Vstal a podišiel k skrini. Ľubica ho sledovala nahnevaným pohľadom. Prečo nič nepovie? Žeby sa mu to s tou pičou zapáčilo? No už len to by chýbalo!
„Čo hľadáš?“
„Mohli by sme sa ísť trochu prejsť, čo povieš?“ odpovedal otázkou a vytiahol zo skrine bundu. A hoci by najradšej zaliezla do postele a dospávala opicu, prikývla.

___________________________________________________________________________

Mlčky kráčali vedľa seba po lesnom chodníku. Bola neskorá jeseň, no les po ktorom kráčali bol plný ihličnatých stromov. Nad hlavami tak mali hustú zelenú korunu, cez ktorú len tu a tam prebleskovali lúče slnka.
„Daj mi ruku, je to tu dosť strmé,“ natiahol k nej ruku a ona ho za ňu po krátkom zaváhaní chytila. Z dotyku jeho dlane jej naskočili na tele zimomriavky. Bol určite ešte dieťa, keď sa naposledy držali za ruky.

„Trochu pomalšie! Nevládzem šliapať v tvojom tempe! Som už žena v rokoch,“ povedala zadychčane.
Edo sa rozosmial a zastal. „Na ženu v rokoch vyzeráš celkom zachovalo,“ premeral ju pohľadom od hlavy k pätám. Vyprskla smiechom. Drzáň jeden!
„Len celkom zachovalo? A čo by si na mne vylepšil?“ prižmúrila koketne oči.

Páčilo sa mu, keď sa takto škerila. „Nó, asi by bolo fajn zhodiť tú pneumatiku na bruchu a tiež… áu,“ zjojkol, keď ho tľapla zo smiechom po ruke. V náhlom návale nehy ju objal a pritiahol pevne k sebe.
„To si ťa len doberám! Páčiš sa mi taká, aká si.“ Rozbúchalo sa mu srdce a bez rozmýšľania ju pobozkal na pery. Ľubica opantaná čarom okamihu opätovala bozk a objala ho okolo krku. Po pár sekundách v nej však zvíťazil zdravý rozum a odtiahla sa. „Šibe ti? Čo keď nás niekto uvidí?“ utrela si spakruky pery a odstúpila o krok dozadu. Tekala pohľadom nervózne okolo, nahnevaná sama na seba. Čo sa zbláznil? Nemôže ju predsa bozkať! Aj jej bilo srdce až niekde v krku a v hlave mala zmätok. Je jej syn! A basta! Otočila sa a vykročila do svahu.
Eduard sa za ňou chvíľu zamyslene díval. To som prehnal! Ale stálo to za to! Má tak mäkké a poddajné pery … Vykročil za ňou.

Dlhé minúty kráčali mlčky, až to Edo nevydržal. Chytil ju za ruku a potiahol k sebe. „Prepáč mi to! Ale prišlo mi to tak prirodzené a krásne!“ Pozrela mu uprene do očí. „My sa predsa nemôžeme takto správať! To uznáš? Nech ti to pripadalo akokoľvek krásne…“ liezlo z nej ako z chlpatej deky. Mala totiž rovnaké pocity. Keď pocítila na ústach dotyk jeho pier, bolo to ako zásah elektrickým prúdom. Prečo to nie je nejaký cudzí chlap?! Prečo ju musí priťahovať vlastný syn? A ako to, že ona priťahuje jeho? Veď je to proti prírode! hnali sa jej hlavou neodbytné otázky.
„Vieš mami, ja tomu vôbec nerozumiem. No nesmierne ma priťahuješ a…“
„Ale veď…“ Prudkým pohybom ruky uťal jej snahu skočiť mu do reči. „Počkaj, dopoviem.“

Pristúpil tesne k nej a za bradu jej podvihol hlavu. „Je to možno choré. A určite sa to nesmie. Ale túžim po tebe ako muž.“ Naklonil sa a opäť ju pobozkal na dychtivo pootvorené pery.
Zachvela sa, no neodtiahla sa. Som bláznivá! Bláznivá ženská! Objala ho okolo krku a vášnivo sa oddávala jeho bozkom. Cítila, ako ju objal okolo pása a oboma rukami si ju za zadok pritlačil k sebe.
Dychčiac sa od seba odtrhli, aby sa o pár sekúnd ich pery opäť spojili. Zacítila na stehne jeho vzrušenie a srdce sa jej ešte viac rozbúchalo. Blázon! Nie! Vlastne sme obaja blázni!

Hladili sa po chrbtoch a zadku a nevedeli sa od seba odtrhnúť. S privretými očami sa dlhé minúty vášnivo bozkali. Chytil ju za ňadro a jemne stisol. Zastonala mu do úst a siahla mu rukou na rozkrok. Keď mu ho stisla, zastonal aj on. Vtom sa k nim z lesa doniesli hlasy. Odskočili od seba akoby ich poštípali včely. Ľubica si chvatne naprávala rozcuchané vlasy a Edo sa sklonil, akoby si zaväzoval šnúrky na topánkach.

„Dobrý, pani Ľubka,“ zahlaholil po chvíľke bodro starší pán a pristavil sa pri nich.
„Á dobrý deň, Jožko,“ silila sa Ľubica do úsmevu. „Tiež ste si vyšli na prechádzku? A pani Janku ste nechali na chate?“
„Ale nie, len si odskočila do lesa. Však viete, po tej včerajšej pijatike ju každú chvíľu tlačí,“ zasmial sa a pozrel zvedavo na Eda, ktorému konečne zmäkol penis a mohol sa postaviť.

„A vy ste si vybehli s priateľom?“ spýtavo zdvihol obočie.
„Ale kdeže. To je môj syn, Eduard.“
Jozef zrozpačitel. „Jáj ták… Lebo z diaľky to vyzeralo, ako by ste sa… no… bozkávali… Tak som si myslel, že ste…“
Edo sa nútil do smiechu. „Spadla mi do oka mucha, tak mi ju mama vreckovkou vyberala…“

„Jozef! Jozef! Kde si?“ Krik Jozefovej manželky ich vyslobodil z trápneho rozhovoru. Ľubica rýchlo kývla kolegovi a vykročila späť k chate. Edo ju nasledoval. Keď opäť osameli, otočila k nemu hlavu.
„To bolo teda tesné! Ešte šťastie, že má jeho žena taký zvučný hlas…“ Namiesto odpovede jej nastavil rameno. „To bude prirodzenejšie, ako keby som ťa držal za ruku,“ žmurkol na ňu a ona sa mu do neho vďačne zavesila.
Edo sa po očku díval na jej šťastím žiariacu tvár a cítil sa rovnako. Jazykom si prešiel po perách. Ako fantasticky chutili jej pery! Neveril by, že to môže byť také vzrušujúce s vlastnou mamou!
Ľubica sa držala synovho ramena ako topiaci záchranného kolesa. Ako nádherne chutili jeho pery! Neverila by, že to môže byť také vzrušujúce s vlastným synom! A ten jeho tvrdý penis! Bola úplne ako pobláznená!

____________________________________________________________________________

Dvere izby sa za nimi so slabým zavŕzganím zavreli. Chvíľu nerozhodne stáli uprostred chodby, no potom sa ako na povel objali. Vzrušenie sa u Eduarda prejavilo už po pár sekundách oblizovania pier, čo v Ľubici spôsobilo nával krvi do panvy a vlhnutie dierky. Dychtivo mu rozopínala opasok a on jej rovnako dychtivo rozopol zips na bunde a stiahol jej ju z pliec. Ich cestu k posteli lemovali kúsky oblečenia a tiché cinkanie zubov, narážajúcich o seba pri vášnivých bozkoch.

„Edko! Eduško!“ zastonala vášnivo, keď ju zvalil na posteľ a vnikol do nej. Prehodila mu stehno cez bedrá a prisatá na jeho ústach preciťovala ten šialene vzrušujúci pocit penisu, derúceho sa do jej vagíny. Jeho penisu! Do jej vagíny!
Na hrudi cítil tlak jej veľkých ňadier a navretých bradaviek. Bol vzrušený ako asi nikdy predtým. Nebolo to nadržanosťou, veď súložil deň predtým. To pocit, že vniká do nej, sa nevyrovnal žiadnemu súloženiu predtým. Jej vášňou zahmlené oči a vlhké dlane, ktorými ho hladila po chrbte a po zadku ho privádzali do rovnakého šialenstva, ako jej vlhké pery. Prevalil ju na chrbát a zdvihol jej nohy hore. Zaprel sa jej ramenami pod kolená a tvrdo ju šukal.
„Ááách! Ježiši!“ stonala a hekala hlasne pri jeho prírazoch a mala pocit, že sa zblázni od rozkoše. Úd jej napínal vagínu a obaja sa oddávali naplno jeden druhému.

„Chcem ísť hore!“ zachripela. Prevalil sa na chrbát a fascinovane sa díval ako ho obkročuje a nabodáva sa na jeho penis. Jeho klzký kožený valec pred jeho očami mizol v jej chlpatici a on mal pocit, akoby obrábal najväčšiu sexbombu na svete. Veľké prsníky sa mu hompáľali pred tvárou a navreté štuplíky bradaviek priťahovali jeho pohľad ako magnety. Zdvihol hlavu a pritiahol si prsník k ústam. Vcucol bradavku medzi pery a začal ju sať.
Ľubica sa triasla v slastnom ošiali a nadskakovala na jeho úde ako žokej na pretekárskej kobyle.
„Bože nie! Už budem! Budem!“ skríkol nešťastne, keď pocítil semeno derúce sa do žaluďa.
„Striekaj zlatíčko! Striekaj!“ dychčala a prudko kmitala panvou dopredu a dozadu.

Ticho ležali v objatí pohrúžení do svojich myšlienok a dívali sa na seba, akoby sa videli prvýkrát v živote. Očarení chuťou zakázaného ovocia a prekvapení z ľahkosti, s akou prelomili jedno z najväčších tabu.