*Aj keď moje poviedky z radu Červenej knižnice nemajú veľkú čitateľnosť, pre všetkých, ktorým sa páčia, je tu ďalší diel. Ďakujem za priazeň. Nezabúdajte komentovať, tak mi pomôžete zlepšiť obsah k dokonalosti.
Bobík*
——————————————————————————————–
Budík sa ozval a ja som rýchlosťou svetla vhupla do pripraveného oblečenia. Cítila som, ako moje telo odopiera poslušnosť, ale musela som ho prinútiť spolupracovať.
Deti Bernardovej sestry vstávajú o chvíľku a je potreba, aby mali všetko pripravené.
Ako som za ten krátky čas stihla zistiť, tak syn sa volá Thomas a má štrnásť rokov a dcéra Jasmine a má sedem rokov.
Ich mama – Bernardova sestra – sa volá Theresia, ale všetci ju volajú Tess.
Potichu našľapujem na schody, aby príliš nešramotili, ale to už ma dole víta Richard svojím uhladeným spôsobom.
„Ááá slečna Julia. Dlhá noc ? Robili ste v izbe dosť ruch do neskorého večera. Viete, tu nie sú zvukotesné dvere,“ usmial sa škodoradostne.
Ostala som v momente červená, že ani ten najčervenší koberec by sa mi nevyrovnal.
„Viete Richard, ja nie som z tých tichých dievčat, takže je možné, že mi to chvíľku bude trvať, kým si zvyknem,“ odsekla som narýchlo vymyslenú odpoveď a pobrala sa smerom do kuchyne.
Na skrinke bol prilepený lístok na ktorom stálo : Tom – biely chlieb so syrom a šalánom na desiatu, cookies na raňajky s kakaom.
Jasmine – biely chlieb s maslom a medom na desiatu, cornflakes s medom a mliekom na raňajky.
Fíha.
Rýchlo som prelustrovala všetky skrinky, ale ani nebolo treba. Na každej totiž bol lístok, čo sa v nej nachádza. Chlieb bol ako vždy čerstvý a pripravený na pracovnej doske.
Nakrájala som v okamihu asi šesť krajíčkov a začala ich pripravovať, keď ma zozadu pritlačili čiesi ruky.
Bol to Bernard. Mocne mi stisol zadok a pritlačil sa k nemu svojim mohutným polotvrdým údom.
„Aaaaach, prosím, nechaj ma, musím nachystať deťom jedlo,“ odbyla som ho narýchlo.
V mysli sa mi pritom vynorili včerajšie akcie.
Moja kundička pri tom zase horela a potajme vypúšťala sladké šťavy.
Bernard sa nedal veľmi odbiť, ale keď videl, že sa mu nevenujem, tak poodišiel na bok a sledoval, ako mi to ide.
„Normálne sem zapadneš Julia, celkom, ako keby si tu bola odmalička,“ povedal.
Jeho strojený úsmev nedal veľa pravdy na jeho lichôtkach. Ale snažil sa tváriť pri tom prirodzene.
Desiate urobené, misky pripravené a do nich rýchlo raňajky.
Variace sa mlieko evokovalo moje dávne časy detstva.
Teraz už pijem iné mlieko. Pri týchto slovách som sa pousmiala, keď som si predstavila, že som brutálne zvrhlá. Bernardova prítomnosť mi teraz imponovala, ale zároveň aj rozptyľovala.
„Dobré ráno… dobré rááááno…“ zaznel s oneskorením detský pozdrav dvakrát.
„Dobré ránko aj vám decká. Ja som vaša nová domáca pani. Volám sa Julia,“ snažila som sa o konverzáciu.
Odpoveďou mi bolo ticho, pretože deti sa okamžite vrhli na svoje raňajky.
Bernard tam stál a nezmohol sa na slovo. Náhle sa vzpriamil a odišiel.
„Taká mladá?“ spýtala sa Jasmine.
„a taká pekná…“ dokončil Tom.
Zapýrila som sa ako školáčka. Odrovnala ma priamosť a úprimnosť dvoch detí.
„Prečo taká mladá pracuje na mieste domácej pani?“ spýtala sa úctivo Jasmine.
Tom sa pozrel akoby čakal na odpoveď. Dokonca prestal prežúvať jedlo, ktorým sa kŕmil.
„No, to preto, že potrebujem prácu a popri tom študujem školu ešte,“ odpovedala som s úsmevom.
Jasmine spokojná s odpoveďou sa zase s chuťou zahryzla do raňajok až to mľaskalo.
Postavila som sa pri Toma a sledovala obe deti, keď ma zrazu čiasi ruka pohladila po zadku.
Bol to Tom.
Nechápavo som ucukla a pozrela sa na neho. Jasmine nič nespozorovala, jedla ako o dušu. Tom sa usmial a začal jesť tiež.
Bol to pekný mladý muž. Uhladené krátke vlasy, šibalský úsmev, športové telo. Skrátka asi to bude riadny zvodca. O pár dní bude mať pätnásť a už teraz ho puberta poriadne plieska. A ak má gény ako jeho strýko, tak to sa môžem tešiť.
Tom akoby vytušil o čom premýšľal, tak povedal: „Strýko Bernard je mojím veľkým vzorom.“
Pousmiala som sa a otočila k Jasmine.
Tá práve dojedala a zháňala sa po troche čistého mlieka. Naliala som jej a hneď ako vypila, uchmatla pripravenú desiatu a vybehla von z kuchyne so slovami: „Ďakuuuujjeeem, bolo to skvelé.“
Nestihla som jej ani odpovedať.
Tom sa usmial a cez zuby precedil: „Aj tak budeš moja. Si veľmi pekná. Počkám si do narodenín. Hádam tu dovtedy vydržíš.“
S tým dal do úst posledné sústo, vypil kakao, vzal desiatu a rýchlo vypadol von.
Sadla som si bez slov.
Pekný dom. Kde som sa to dostala. Všetci ma tu chcú pretiahnuť. Teda, všetci celkom nie, ešte je tu Tess a Richard. Tí neprejavili záujem. A Jasmine, tá malá sladká princeznička, tej to isto na um nezíde.
Tom mal v sebe charizmu, to sa dalo čakať, že tak uhladený, vychovávaný v takej spoločnosti. Isto ale zase mnohokrát videl, čo vyvádza jeho strýko. Ktovie, koľko žien tadiaľto prešlo v tejto pozícii, čo ja??
Spracovávala som hodnú chvíľku zamyslene Tomove reči.
Do miestnosti vstúpil Bernard a zatvoril dvere.
„Chcem ťa, hneď,“ povedal.
„Teraz, tu ? Čo keď niekto príde?“
„Nikto nepríde. Majordómus má prácu, Tess šla do obchodu a deti sú už preč.“
Schytil ma a prehol cez ostrovček, na ktorom boli zvyšky raňajok detí.
Zdvihol čiernu sukňu a stiahol nohavičky. Prstom preskúmal moju tečúcu studničku a keď zistil, že je pripravená, rýchlo rozopol nohavice a prudko do mňa vstúpil.
„Ty si tak vzrušená. Si ako gazela. Vášnivá,“ šepol mi to ucha.
„Ty ako kanec, ustavične ho máš tvrdýýý aaaach,“ posledné slová som utrúsila so vzdychom, pretože Bernard zopakoval svoje číslo von a zase dnu s prudkým prírazom.
Pohodlne som sa oprela a privrela oči.
Nechala som sa unášať pravidelným prirážaním Bernarda. Jeho telo sa dotýkalo môjho a spôsobovalo mi nenásytnú rozkoš.
Jeho mohutné gule plieskali o pysky mojej myšičky a masírovali ich.
Bol vo mne zaborený až po koreň. Sťažka dýchal a celou dĺžkou mi privodzoval pomaly prichádzajúci orgazmus.
Moja buchtička ešte nevychladla z večera a tak to celé divadlo netrvalo dlho.
Poloha robila svoje a masírovanie zvnútra tlačilo na tie správne body.
Jeho tuhý obor naštartoval hurikán vnútri mojej nenásytnej kundičky. Bolo to silnejšie ako ja a moje kolená vypovedali službu.
Iba som tam tak stála opretá a napichnutá na jeho nádhere.
„Dúfam, že užívaš nejaké pilulky proti počatiu?“ spýtal sa náhle. Zaujímavé, že predtým sa s tým nezaoberal a vystriekal sa do mňa.
„Áno,“ v rýchlosti som odvrkla.
S uspokojením začal tvrdo a nekompromisne prirážať, až som mala pracovnú dosku ostrovčeka otlačenú na spodnej časti brucha.
Vzrušovalo ma to ale veľmi.
Bernard to skrátka vedel a jeho nástroj tiež poznal, aká je jeho úloha. Chlapík, ktorý by kľudne mohol byť mojím otcom ma tu klátil ako dvadsaťročný mladík.
Jeho rúra bola stále tvrdá a jeho žiadostivosť neukojiteľná. Rovnako ako tá moja teraz.
Mala som čo robiť, aby som sa pod jeho nápormi udržala a pod chvíľkou sa mi ruky šmýkali na mramorovej hladkej doske.
Ako to zbadal, tak ma schytil za ruky a prudko do mňa vnikal.
„Ty mrška, ja ti tú tvoju broskynku vystriekam pekne zvnútra. Ale ešte predtým ťa umrdám k smrti,“ utrúsil drsné a sprosté slová.
Za ten krátky čas som u neho takéto slová nepočula. Ale dalo sa im veriť. Energie mal aj za dvoch.
V tom vrzli dvere od kuchyne.
Obaja sme sa rýchlo pozreli smerom k dverám. Stála tam Tess.
„Ale Bernard, do kelu. Zase???? Nemôžeš s tým už prestať?“ zamrzene sa odvrátila a ako vojak otočila a zavrela za sebou dvere.
Bernard sa usmial a pokračoval s kľudom angličana v čom, čo robil.
Nechápala som. Chcela som ujsť a od hanby sa niekde prepadnúť.
Nemohla som. Niečo veľké, nepatriace priamo mne, ale zato silné a mohutné, ma rozpaľovalo a prinášalo neskutočnú slasť. A bolo to vo mne práve zasunuté.
Bernardov tvrdý nabijak mi drásal vnútro a pripravoval moju lastúrku na konečnú fázu.
Jeho majiteľ medzitým presunul ruku na môj hrášok a za stáleho prirážania ho nekompromisne drtil.
Situáciu som už nezvládala. Zvnútra aj zvonka nútená k orgazmu som na hlasného vzdychania kapitulovala. Nohy sa mi podlomili a ja som sa otriasla v mohutnom orgazme.
Bernard prudko zrýchlil a po pár sekundách sa prudko vystriekal do mojej studničky a oprel sa o mňa. Oddychoval.
Jeho pýcha sa stále držala v polotuhom stave a keďže bola nadpriemerne hrubá, tak dokonale vypĺňala môj otvor.
On ale vykĺzol, rýchlo natiahol nohavice a odišiel.
Počula som už iba tlmený zvuk rozhovoru s Tess, ale nebolo rozumieť slová. Stála som tam taká, akú ma opustil. So spustenými nohavičkami a kvapkajúcim semenom.
Náhle vrava stíchla a to už Tess vošla dnu.
„No tak Julia, utrite sa a oblečte sa prosím,“ povedala s ľadovým kľudom.
Ani som nevedela ako, intuitívne som schmatla pár kusov utierok, siahla si nimi medzi nohy a na stehná a utrela som sa. Rýchlo natiahla nohavičky a upravila sukňu.
„Prepáčte Tess, veľmi sa ospravedlňujem,“ jachtala som.
„Nemyslím, že je začo. Môj brat má kúzlo osobnosti a nie ste prvá a možno ani nie posledná, ktorú takto dostal. Ak vám to ale neprekáža, ja vám brániť nebudem. Prosím ale, kroťte ho, aby sa ovládal v prítomnosti detí. Ja už som mu dohovorila,“ povedala stroho.
„Mimochodom, ste prvá mladučká, ktorú takto dostal. Asi vám imponuje jeho… hm… nástroj,“ usmiala sa a odišla von.
Sadla som si a hneď zase vstala. Moja pipka ma dobre pálila od toľkej Bernardovej náruživosti.
Premýšľala som, ako toto skončí.
Vrhla som sa na upratovanie a čistenie kuchyne.
Bernard sa neobjavil. Celú hodinu bolo ticho. Iba majordómus Richard sa párkrát mihol chodbou. Dom celkom utíchol.




Hrdě se hlásím k nadšeným čtenářům. Vlastně jsem nikdy skutečnou červenou knihovnu nečetl (Harlekýny, Večery pod Lampu apod.,) ale nemyslím si, že by příběhy byly tak hezky pikantní jako tento. Styl vyprávění je krásně čtivý a vstup Toma mi připomněl můj oblíbený film „Malizia“ (česky Zlomyslnost) s Laurou Antonelli. Bojuji s pokušením číst dopředu (seriál mám uložený z prvního publikování, ovšem bez přečtení), ovšem počkám si na zveřejnění dalšího dílu. Ale těším se.