Na chalupe

Posledné letné lúče dopadli na parapetu a listy stromov sa začínali zafarbovať tou najkrajšou škálou farieb. Začínala jeseň. Pre mnohých dosť depresívne obdobie, no pre mňa to znamenalo, že by sa mohli zopakovať udalosti z minulého roka.
Tak ako vždy na jeseň pôjdeme predsa do susedného Česka na chatu, ktorú vlastní kamarátka.
Nie je to síce nič extra, ale leží takmer na samote a okolo je len krásna čistá príroda a pokoj. Navyše sa stretnem s priateľmi, ktorých som nevidela už dobrých pár mesiacov.
Stačilo už len dohodnúť termín a hurá sa baliť.
Celkovo nás tam chodilo jedenásť.
Majiteľka Ivana so synom a priateľom Marekom, ďalšia kamoška Lenka s manželom Petrom a tromi deťmi, môj priateľ Ondrej a ja no a nakoniec s nami vždy chodil ešte jeden slobodný kamarát Milan.

Po príchode sme začali vybaľovať veci a robiť poriadky. Keď sme mali všetko hotové, pustili sme sa do prípravy večere. Decká sa hrali vonku, až kým bola takmer tma. Večer sme pri chate rozpálili oheň a posadali si okolo neho. Tak ako vždy sme popíjali a konštatovali, kto aký alkohol priniesol. Plán bol jasný, osláviť , že sme prišli v zdraví a pripiť na najlepší týždeň celého roka.
Postupne sa pri ohni začalo vyprázdňovať a ostali sme tam len ja, Ondrej, Peter a Milan.
Pripravovali sme plán na celý týždeň, aj keď bolo viac ako jasné, že veľa času strávime hubárčením, pretože to bol raj húb a sezóna už bola takmer v plnom prúde.
Peter skonštatoval, že príliv vodky už bol dostatočný a pobral sa do chaty spať.
„Len si odskočím a pôjdeme tiež spať, aby sme ráno skoro vyrazili,“ povedal mi Ondrej a vybral sa na kadibúdku.

Len čo sa stratil z dohľadu prisadil sa Milan bližšie.
„Chýbal som ti?“ spýtal sa ma a rukou mi prešiel od kolena, po vnútornej strane stehien, až takmer k rozkroku.
Zacítila som známe mravenčenie v podbrušku a slastne sa zavlnila na stoličke.
„Vieš, že áno,“ pritisla som si jeho ruku viac k stehnu.
To už sme ale počuli, ako sa vracia Ondrej a tak sme začali baliť stoličky a ukladať ich pod schody.

V noci som nemohla spať, stále som mala pred očami udalosti minulého roka.
Milan si ma vždy doberal, srandoval so mnou a keď sa nikto nepozeral, zahŕňal ma nenápadnými dotykmi.
Jedno ráno, keď ešte všetci hore spali, bola som sa napiť dole v kuchyni, keď ma zo zadu silno objal a pritisol k sebe. Takmer som skríkla.
Milan mi odhrnul vlasy a začal ma bozkávať na krku. Pocítila som záblesk vzrušenia. Rukou mi masíroval prsia cez nočnú košeľu, stláčal bradavky, až som mala pocit, že už to dlhšie nevydržím. Avšak slasť, ktorú som cítila bola silnejšia. Jeho ruka kĺzala stále nižšie, až sa mi dostala pod košeľu a prerazila si cestu medzi stehná. Dotyk jeho prstov na klitorise vo mne vyvolal obrovský pocit vzrušenia a cítila som, ako vlhnem.
Milan si ma jednou rukou pridržiaval za prsník a druhou neúprosne prstoval moju roztúženu pičku. Cítila som na zadočku, ako je vzrušený, ale keďže sa mohol kedykoľvek ktokoľvek zobudiť, zahnal myšlienky, že by ho do mňa mohol zasunúť. Otočil ma, vtisol bozk na ústa a mlčky odišiel do kúpeľne.

Ani vlastne neviem, čo ma na ňom tak priťahovalo. V porovnaní s Ondrejom bol Milan starší, viac pri tele, no vyžarovala z neho akási energia, ktorá ma dostávala do rozpakov.
V túto noc som toho veľa nenaspala.
O to ťažšie bolo ráno skoro vstať a ísť hubárčiť. Ivana ostala na chalupe, aby medzitým pripravila obed. S hubami to bola celkom bieda, pár suchohríbov, ale podarilo sa nám nájsť slušné množstvo bedlí a tak sme sa ich rozhodli pripraviť na večeru.
„Zajtra pôjdeme autami. Tam k tomu starému dubu. Tam sme minulý rok nazbierali najviac,“ sdelil nám svoje plány Ondrej.
„Kľudne, ale ja zajtra ostanem a niečo uvarím. Aj tak sa chcem trochu vyspať a odpočinúť si. Ivka môžeš ísť na miesto mňa. Veď si sem neprišla, aby si nám robila kuchárku,“ skonštatovala som.
Ivka nenamietala. Milan mal zajtra vyraziť do najbližšieho mesta nakúpiť nejaký materiál na opravu latríny a ja som tajne dúfala, že sa vráti skôr, ako ostatní.
Večer prebiehal v podobnej atmosfére, ako vždy. Oheň, gitara, alkohol. Tentokrát však toho alkoholu bolo menej, keďže sa muselo ísť ráno autami.

Príliv vína priniesol následky a tak som sa vybrala na toaletu. Bohužiaľ bola obsadená a tak mi neostávalo nič iné, ako vybrať sa na latrínu.
Keď som z nej vyšla von niekto ma chytil za ruku a odtiahol za ňu. Bol to Ondrej. Hneď si začal sťahovať nohavice a pritiahol si moju ruku k napruženému penisu.
„Kľakni si a vyfajči ma!“ precedil.
Veľmi sa mi do toho nechcelo, ale čo sa dalo robiť, bol neodbytný.
Začala som mu preťahovať predkožku a pomaly olizovať žaluď. Dávala som si záležať a tak som ho striedavo fajčila, honila a cmúľala gule. Púšťala som si jeho vtáka celého do úst a dúfala, že sa za chvíľu urobí.
V tom ma vytiahol k sebe hore, stiahol mi tepláky aj s nohavičkami a otočil ma tak aby som sa oprela rukami o latrínu.
Naslinil si žaluď a zatlačil s ním medzi moje polky.
Cítila som, ako do mňa vniká až po koreň. Začal s tvrdými prírazmi v šialenom tempe a ja som sa len veľmi ťažko uvoľňovala. Než som začala mať pocity vzrušenia Ondrej už bol na vrchole blaha a pumpoval do mňa obrovskú dávku spermií.
„Toto už sa určite ujme zlato,“ povedal s úsmevom Ondrej a odišiel.

Už dlho sme sa snažili o dieťa no akosi sa nedarilo. Podľa lekárov sme boli obidvaja zdraví, vraj to chce len čas. No ja už som si nebola istá, či vôbec chcem mať dieťa s Ondrejom. Náš vzťah ochladol a dostal sa do stereotypu. O sexe ani nehovorím.
Už dlho som pri ňom nedosiahla orgazmus, nehovoriac o tom, že ma doma potom nútil hodinu zadržiavať v sebe sperma s nohami hore. Asi chcel dieťa, aby si ma poistil alebo čo. Možno myslel, že to utuží náš vzťah, no ja už som o tom presvedčená nebola.
Pred spaním som si dala horúcu sprchu a urobila sa svojpomocne sama. S Milanovým menom na perách.

Ráno keď som sa zobudila počula som z dola ruch. Všetci sa chystali na dlhú výpravu na huby. Zišla som dolu a pomohla Ivane pripraviť desiatu deťom, aj dospelým. Milan už bol preč.
“ Pokiaľ sa nikto nestratí, prídeme okolo treťej po obede,“ povedal mi Ondrej a vtisol mi bozk na líce.
Keď odišli začala som si pripravovať všetko potrebné na obed. Zeleninová polievka a bravčové rezne budú postačujúce. Deťom pár kuracích a večer si opečieme špekačky nad ohňom.

Bolo 11:30, keď som z okna kuchyne videla parkovať Milanove auto. Srdce som mala až v krku. Obed som mala takmer už hotový, stačilo dosmažiť zvyšné rezne. Pomohla som mu vyložiť všetok materiál a odnosiť k latríne.
Milan si ešte niečo premeriaval a tak som sa vrátila dnu a dala som zovrieť vodu na kávu.
„Dáš si kávu alebo čaj?“ spýtala som sa ho, keď prišiel do vnútra.
Milan mlčky vkĺzol do kúpeľne a podľa zvuku sa oplachoval.
„Na kávu bude čas aj potom…“ pristúpil ku mne, pritisol si ma a začal jazykom dobývať moje ústa.
Vyšla som mu v ústrety a pritisla sa k nemu ešte bližšie. Jeho ruky jazdili a po mojom zadku, neskôr prešiel na prsia a začal ma vyzliekať z trička a podprsenky.
„Máš nádherné prsia,“ s chuťou si olízol pery a nasal bradavku do úst.
Začal ma zbavovať nohavíc, ktoré spadli na zem spolu s nohavičkami.
Rukou mi prešiel po pičke a ja som privrela oči a roztiahla viac nohy, aby mal lepší prístup.
„Chcem ťa veľmi,“ zaprosila som mu do ucha a on do mňa vnikol naraz dvomi prstami.

Bola som taká mokrá, že za chvíľu mal zmáčanú celú ruku. Prstami vo mne kĺzal a ja som pociťovala príliv orgazmu. Doslova som sa roztriasla rozkošou a silno vzdychala. Milan ma musel pridržiavať,aby som neskĺzla až na zem.
Vzal ma za ruku a vysadil na masívny kuchynský stôl. Dal mi nohy od seba a zaboril sa jazykom medzi moje pysky.
S chuťou hltal moje šťavy a potom začal dráždiť klitoris. Jemne ho olizoval, nasával, cmúľal, jemne hrýzol a prstom nahmatal bod G.
Tá slasť ktorú som pociťovala bola tak obrovská, že som chvíľami myslela, že už to nevydržím. Toľko rozkoše naraz som ešte nezažila.
„Áno… uuuuž,“ a zaplavila ma vlna orgazmu, pri ktorého vrchole som začala striekať.
„Hmmm… prepáč… ja… toto sa mi ešte nestalo,“ preniesla som pri pohľade na mokré tričko Milana.
„Mne sa to páči,“ usmieval sa Milan a pretiahol si tričko cez hlavu.
Rozopol si nohavice a vytiahol z nich tvrdého vtáka. Bol o veľa väčší, ako Ondrejov.
Roztiahol mi nohy ešte viac a nasmeroval penis medzi pysky. Pritlačil a začal do mňa pomaly vnikať. Cítila som tlak na stenách pošvy, ktorá sa rozťahovala a prijímala do sebe veľkého čuráka. Milan bol vo mne po koreň zarazený. Chvíľu sa prestal hýbať a dal mi vášnivý bozk.
Hneď na to ho celý vytiahol von a znovu prirazil až po koreň. A znovu a znovu… to pomalé tempo mi spôsobovalo rozkoš a ja som tiekla potokom.
Rukou mi masíroval prsia a druhou klitoris.
Bolo to omamné a tak vzrušujúce, cítila som, že ďalší orgazmus sa neúprosne blíži.
Vtedy mi Milan chytil obe nohy a začal strojovo do mňa prirážať, že sa mi miestami zahmlievalo pred očami.
Pička sa mi začala sťahovať okolo jeho penisu a ja som kričala v návale vrcholu. Milan do mňa ďalej vnikal tvrdými prírazmi a nevyzeralo to, že by chcel tak rýchlo skončiť. A tak som prežívala jeden orgazmus za druhým.
„Poď otoč sa. Chcem ťa zo zadu,“ povedal a tak som mu už značne unavená vyšpúlila zadoček a trupom sa položila na stôl.
Ani som si nestihla vydýchnuť a Milan ho v momente do mňa prirazil. Chytil ma za boky a začal ďalšiu rýchlu jazdu. Vták vo mne jazdil ako na tobogáne a po stehnách mi tiekli šťavy vzrušenia.
„Aach… ano… uzz… zase… boze,“ vrcholila som v ďalšom orgazme.
Milan vedel, že už to dlho nevydrží, pretože som mu svojimi sťahmi drtila penis a doslova ho žmýkala, aby som ho priviedla tiež k vrcholu.
„Môžem… ach… do teba?“ spýtal sa zadýchaným hlasom a ja som ho chytila za ruku na mojom boku a poriadne pritisla, aby som dala najavo, že ho chcem v sebe do konca.
Milan ešte viac zrýchlil a pritvrdil v prirážaní a po chvíľke som pocítila zášklby v jeho penise. Začal ma plniť svojím semenom a snažil sa popadnúť dych.
Otočil si ma k sebe a vtisol mi dlhý bozk. Hladil ma po vlasoch.
„Poďme do sprchy.“
A už ma viedol do kúpeľne celú polepenú medzi stehnami.
V sprche sme sa umyli navzájom. Nežne sa dotýkali a bozkávali. Bolo to úžasné.
“ Teraz by sme si mohli dať tú kávu. Potom musím ísť opraviť tú kadibúdku.“
Vypili sme kávu pri sebe pritisnutý u stola. Zvyšok dní na chate sa niesol v podobnom duchu. Nie už sme viac nešukali, ale naše tajomné dotyky boli mnohonásobné.

O pár dní neskôr.
„Vstávaj. Lietadlo ťa nebude čakať,“ prehlásil Ondrej.
„Veď už idem,“ siahala som po telefóne márne dúfajúc, že nájdem správu od Milana.
Stále nič.
Asi ma chcel len pre zábavu. Čo už. Čakanie na letisku bolo márne. Let číslo 733 bol zrušený kvôli nepriaznivému počasiu.
Fasa… zase sa ťahať naspäť s kuframi.

Po dvojhodinovom čakaní na lietadlo som si objednala taxi domov.
„To vážne?“ spýtala som sa vo chvíli, keď som vstúpila do môjho bytu.
V byte ma čakalo prekvapenie v podobe obnaženej kamošky.
„Ja… jaa… ja ti to vysvetlím,“ hľadal márne slová Ondrej.
„Už nemusíš nič vysvetľovať. Jednoducho odídeš. Odídeš a už sa nevrátiš. A ty okamžite zmizni,“ povedala som kamarátke Veronike.
Teraz už bývalej. Síce mi to prišlo vhod, pretože Ondreja už som nemohla vystáť, ale bola by som radšej, keby trtkal s niekým koho nepoznám. Čo už. Vlastne nie som o nič lepšia ako on.

Pri mojom utápaní odrazu cinkla SMS.
„Ahoj. Ako sa máš?“
Bol to Milan.
„Mám sa svetovo a ty?“
„Asi tiež tak isto. Chýbaš mi,“ odpísala som.

Odpoveď som už však nedostala. Milan sa zase odmlčal. Dni ubiehali ako voda. Dostala som novú prácu v Národnej galérii.
„Ahoj, tak ti to teda vyšlo. Som veľmi rada. Konečne sa tvoja práca odzrkadlila,“ volala mi Ivka.
„Budúci mesiac plánujeme ísť na chalupu. Dúfam, že sa pridáš.“
„No vieš, ešte neviem ako to tu celkovo chodí. Musím zistiť, či si budem môcť zobrať dovolenku.“
„Neblázni. Určite áno. Navyše pôjde aj Milan. Konečne sa z toho dostal. Pýtal sa na teba.“
„Ako to myslíš? Z čoho sa dostal?“
„Mal akútny zápal obličiek. Ležal dlho v nemocnici. On ti to nepovedal?“
„Nie nepovedal mi nič. Dám ti ešte vedieť. Zatiaľ sa maj.“
Zložila som telefón plná rozpakov. Honilo sa mi v hlave kopec myšlienok, či mu mám zavolať.
Radšej mu napíšem.
„Ahoj. Prečo si mi nepovedal, že si chorý?“
Odpoveď som dostala až o pár hodín neskôr.
„Ahoj. Nechcel som ťa tým zaťažovať. Ale už nie som. Dúfam, že pôjdete na chatu.“
„Ešte neviem. Nemám s kým ísť. S Ondrejom sme sa rozišli. Sama si autom na takú cestu netrúfam. A som rada, že už si v poriadku.“
„To som nevedel. Ja mám v aute miesta dosť. Vyzdvihnem ťa. Len mi potom povieš adresu. Ak súhlasíš.“
„Dám ti vedieť. Maj sa.“

O mesiac neskôr…
„Klop, klop.“
„Ďalej.“
„Ahoj, už si zbalená?“
Vo dverách mojej kancelárie sa objavil Milan.
„Ja… mm… vlastne som si ani nepožiadala o dovolenku… túto chatu vynechám… nepredpokladám, že mi niekto deň pred odjazdom dá voľno.“
„Hovoril som s tvojím šéfom. Je to bývalý spolužiak. Poď musíš sa pobaliť.“

Ani neviem ako rýchlo som vyskočila zo stoličky a už sme parkovali pred mojím bytom.
Balenie prebiehalo trochu inak,ako som si predstavovala…
„Áno… ach… ešte… už…“ vzdychala som pod Milanovými prírazmi.
Bral si ma tvrdo a nekompromisne zozadu. Pridržiaval si ma za vlasy a zbesilým tempom mi preťahoval kundu.
V izbe sa ozývalo hlasné mľaskanie a vzdychy. Susedia museli mať zážitok.

Našu tradíciu, chalupu, sme si zachovali dodnes. Avšak teraz už s nami chodí aj naša trojročná dcéra.