povadlé kozy

„Dík za obed, bol dobrý,“ Juraj odsunul tanier a chcel vstať od stola.
„Počkaj chvíľu, chcem sa s tebou porozprávať,“ chytila ho matka za plece a potlačila späť do stoličky.
– No super, zase si vypočujem, že som včera došiel opitý – pomyslel si otrávene, no poslušne si sadol späť. Nemal na výber. Bol bez peňazí, a čo občas zarobil na brigáde posielal na alimenty. Mal podmienku a do basy uz íst nechcel, raz mu stačilo. Tak bol rád, že môže bývať u matky a že od neho nepýta prachy za bývanie.