Dead man walking 01

Stano mal dnes dosť! Makal ako šróba celý deň v dielni a potom ešte musel pomáhať bratovi s orezávaním stromov. Tri hodiny sa s tým dreli! Poondiate slivky a jablone! Ešte že je z nich taký dobrý úžitok. Našťastie brácho vie, čo sa patrí a ulial mu pár poldeci domácej slivovice. Aj vďaka tomu si vykračoval domov síce unavený, ale v dobrej nálade.

Vchodové dvere odomykal potichu. Netúžil po tom, aby ho žena vymákla hneď pri príchode. Potreboval rýchlo niečo zajesť, aby z neho tak nerazilo. Neznášala, keď prišiel domov a páchol za pálenkou. Doma mu pritom kedykoľvek sama naliala aj ostrého, aj piva. Vždy sa však nasrala, keď pil mimo domu. Tvrdila, že opitý chlap má vždy kučeravé myšlienky a preto je pre rodinu lepšie, keď ich má doma. – Kokotiny – povedal si v duchu. – Keď chlap chce, tak vypije doma a ide a pretiahne susedu – uchechtol sa v duchu, prechádzajúc po špičkách okolo kúpelky. Vtom začul šušťanie vody, no svetlo z kúpelky nesvietilo, hoci dvere boli dokorán.
– A kurva, zase som na to zabudol –
Žena už mu druhý deň vyčíta, že nie je schopný vymeniť jednu žiarovku. No tak ju vymení zajtra, veď trochu svetla tam ide cez okienko pri strope. Zastal a nazrel do vnútra. Aj v šere bezpečne spoznal ženinu žltú šatovku. Bola nahnutá nad vanou a umývala si vlasy. Pohľad mu padol na jej bielu zadnicu, vytŕčajúcu spod nadvihnutej šatovky. Trochu veľká, ale pekná riť, to sa musí uznať. Zišiel pohľadom nižšie a prekvapene zdvihol obočie. Oči si mu už privykli na šero a preto rozoznal jej chutnú vyšpúlenú chlpaticu, rysujúcu sa v rozkroku.
– Fíha, bez gatiek nezvykne chodiť – pomyslel si prekvapene a v rozkroku mu príjemne zacukalo. – V najhoršom dostanem po papuli – povedal si v duchu a postavil sa za ňu. Naslinil si prostredník a prešiel jej ním zdola hore po štrbine. Od ľaku sa strhla.

„Áách, čo….?“
„Pśśśt! To som ja, mojko. Tíško, pekne tíško buď. OK?“
Skúsene jej prechádzal prstom pomedzi pysky a pomaly ho zasúval hlbšie a hlbšie do vlhnúcej vagíny. Zrýchlil sa jej dych a ticho zastonala.
„Ale…“
„No tak ticho buď, hneď som v tebe.“
Neklamal. Dráždenie ženinej kundy a jej tlmené vzdychanie ho rýchlo vzrušilo. Vytiahol z poklopca montérok stoporeného vtáka, naslinil si špičku žaluďa a bez zbytočného otáľania ho zasunul do diery.

Jednou rukou sa opierala o hranu vany, druhou si zakrývala ústa tlmiac stony, derúce sa spomedzi pier. Stano ju skúsene chytil za široké boky a tvrdo prirážal. Vajcia mu udierali o jej kundu a vydávali mľaskavý zvuk. Už mu nedala vyše mesiaca, tak bol hotový za pár minút. Ešte pár prírazov a už to do nej nakladal. Vedel, že môže, keďže sa už pár rokov snažili o decko. Keď sa do nej vystriekal, utrel si vtáka o jej bielu prdel a majetnícky ju po nej potľapkal.
„Dobrá si bola, mojko. Dobrá.“
Nepovedala nič, len vyčerpane dychčala a sklonená sa oboma rukami opierala o vanu.

Stano s pocitom dobrej mrdačky prešiel do kuchyne a pohol sa k chladničke pre pivo. Vtom zostal stáť ako zasiahnutý bleskom.
„Ty…ty….čo tu robíš?“
„Varím, prečo?
„Ale, ale…tam v kúpelke, veď ty si tam…“ Stano pomaly prechádzal poza ženin chrbát a díval sa na ňu ako na zjavenie. Mal pocit, že sa práve zbláznil.
„Ja? V kúpelke?
„No ale teraz som videl….tvoje šaty…“
„Jáj, jasné! V kúpelke…“ – No konečne sa to rozumne vysvetlí – pomyslel si, hoci ho absolútne žiadne rozumné vysvetlenie nenapadalo.
„Mama prišla.“
Bol rád, že stál pri stole a mohol sa ho zachytiť. Brali ho mdloby. Po dlhých sekundách, počas ktorých sa pokúšal nadýchnuť, sa ozval priškrteným hlasom:
„T…tvoja mama prišla?“
„Nie moja. Tvoja.“

Bolo jeho šťastím, že k nemu stále chrbtom. Ak by uvidela jeho krvou naliatu tvár a zdesený výraz v očiach určite by si myslela, že práve dostal infarkt. A Stano od neho bol len krôčik. Pretiahol si matku! Pozrel sa vystrašene k dverám. Každú chvíľu sa v nich zjaví mama a to bude koniec. Sťažka si sadol na stoličku. Siahol k chladničke, otvoril dvere a vytiahol fľašu piva. Zasyčal uzáver a o chvíľu už dole rozhorúčeným hrdlom tiekla chladná tekutina. Očami stále nervózne blúdil po dverách v očakávaní prichádzajúcej fúrie. Dopil druhé pivo a neprítomne sa díval na ženinu silnú postavu.
„A to čo, že mama bola…teda čo robila v kúpelke?
„Bolo jej zle od žalúdka keď prišla. Dala si pár poldeci a už jej bolo lepšie ale dala si ešte pivo a sa obliala a som jej požičala šaty a si išla umyť vlasy a ….“

Odvrátil zrak k oknu a prestal ju počúvať. V hlave mu stále hučalo a srdce búšilo v očakávaní toho, čo zákonite muselo prísť. Sprznená mama mu o chvíľu pred ženou naloží a on skončil. Môže sa odsťahovať do Čiech, najlepšie niekde k Ašu, tam ho snáď nedobehne hamba, ktorú si vyrobil.
„….a si to potom zohrej. A keď bude mať mama chuť, nech si tiež dá. Idem do nočnej, potom mám jednu poobedňajšiu a potom dva dni voľna. Čo si taký bledý?“
„Nejako mi je zle od žalúdka, alebo čo. Kedy prídeš?“
„Ako vždy, autobusom o deviatej.“
Pozeral sa za ňou, ako sa jej pri chôdzi vlní zadok. – Prečo len má takú veľkú riť! Takú istú veľkú, ako mama –
„Poď zamknúť. A aby som nezabudla, mama chce s tebou hovoriť, je v hosťovskej. Ahoj mojko!“
„Ahoj, ahoj.“

Stiahlo mu zadok. Mama chce s ním hovoriť. No do riti. Už je to tu. To nebude žiadny rozhovor, ale smrtiaci monológ. Ale aspoň že žena odišla. Poprava sa o pár hodín odkladá. Nalial si rýchlo poldeci, zapil ho zvyškom piva a vykročil k hosťovskej. V hlave sa mu z ničoho nič vynorila spomienka na film, ktorý videl dávno v telke: Dead man walking. Presne tak si pripadal. Muž kráčajúci na popravisko.