Rozália vbehla do dverí prvá, nasledovaná synom Matúšom. Obaja unavene dychčali a voda im kvapkala z mokrých vlasov. Matúš sa poobzeral po miestnosti a keď pohľadom našiel, čo hľadal, vysunul sklenený cylinder a priloženými zápalkami zapálil knôt. Pootočil kolieskom, stlmil plameň a nasadil cylinder späť na petrolejku. Otočil sa k mame a spokojne sa usmial.
„Svetlo už máme. Dúfam, že tu bude aj nejaké drevo na kúrenie.“
Našťastie lesácka chatka mala všetko, čo jej náhodný obyvateľ potreboval. Vďaka tomu už o chvíľku v malej liatinovej piecke pukotal oheň. Rozália sedela na stoličke ako zmoknutá kura a spokojne sa dívala na zvŕtajúceho sa syna. Bola ešte príliš vystrašená z búrky, ktorá ich chytila uprostred lesa, než aby mu bola niečo platná. Bojazlivo sa striasla, keď sa za oknami zablesklo a zadunel hrom.
„Nemôže sem udrieť blesk?“
Matúš práve z poličky nad dverami vytiahol dve šedé deky.
„Môže, ale všimol som si, že je na streche hromozvod. Vyzleč sa, si úplne mokrá.“
Podal mame deku a pohľad mu pritom mimovoľne skĺzol na jej enormne veľké poprsie. Rozália zachytila jeho pohľad. Prekvapilo ju, s akým záujmom sa díva na jej hrudník a opäť si uvedomila si, že jej syn už nie je malé dieťa. Bol síce vzrastom nízky a chudý, a pôsobil tak stále ako dieťa, no mal už devätnásť. Káravo sa na neho pozrela.
„Snáď sa otočíš? Či?“
Matúš sa začervenal a rýchlo sa dal nakladať drevo do piecky.
Rozália sa k nemu otočila chrbtom. Rozviazala si opasok, stiahla cez hlavu premočené šaty a zavesila ich na klinec na stene. Matúš vykrútil hlavu a díval sa zvedavo na jej tenké nohy a plochý zadok, obopnutý vysokými bielymi nohavičkami. Rozália si rozopla zapínanie a zavesila mokrú podprsenku k šatám. Potom si okolo tela obkrútila deku a otočila sa.
„Pomôžem ti?“
„Ale mama! Však už nie som dieťa. Zvládnem to aj sám.“
Otočil sa k nej chrbtom a stiahol zo seba mokré tepláky a tričko. Natiahol sa za dekou a o chvíľku už sedel pri mame na drevenej lavici. Vonku bola tma, akoby sa zvečerievalo, hoci neboli ešte ani štyri. Vtom sa zablesklo a hneď na to zaburácal hrom. Rozália vystrašene zjajkla. Objal ju chlácholivo okolo ramien.
„Neboj sa, tu sme v bezpečí.“
Kŕčovito sa usmiala, no keď ju objal, cítila sa naozaj o čosi bezpečnejšie. Otočila k nemu hlavu.
„Koľko to ešte môže trvať?“
Pokrčil ramenami.
„Čo ja viem? Hodinu, dve…“
„A keď neprestane pršať ani do večera?“
„Tak tu prespíme. Určite nepôjdeme cez les v noci. Nemám baterku a je to k našej chate dobrých päť kilometrov.“
Ukázal do rohu, kde bola pri stene namontovaná drevená pričňa so slamníkom.
„No tak na tej sa dvaja veľmi nevyspíme…“ zhodnotila Rozália pohľadom rozmery prične.
Matúš prikývol. Skutočne bola dosť úzka. No však on sa vyspí aj posediačky, pomyslel si a prebehol pohľadom kôpku dreva pri piecke. Koncom leta sú už noci chladnejšie, ale im zima určite nebude, ocenil jej množstvo. A keby aj spálili všetko, čo je v chatke, vonku pod strechou videl ďalšie naskladané klátiky.
Po hodine hromy a bleskli trochu utíchli, no pršalo stále veľmi husto. Keď ani po ôsmej dážď nepoľavoval, zmierili sa obaja s tým, že tam budú musieť ostať do rána.
„Ľahni si ku stene, a ja pôjdem tu na kraj,“ kývla Rozália rukou k prični.
„Nie, v pohode, ja sa vyspím aj na stoličke.“
„No určite! Vieš aký budeš ráno dolámaný? V žiadnom prípade!“ zavelila nekompromisne a tak sa Matúš natiahol na slamník a pritlačil chrbtom k stene.
Rozália sfúkla plameň petrolejky a hmatkajúc pred sebou v úplnej tme rukami sa po chvíli natiahla vedľa neho. Zakrútená v pichľavej deke sa však cítila ako v pancieri. Preto vstala, odkrútila si deku z tela a prikryla sa ňou.
To už je lepšie, pomyslela si spokojne a pretože blesky už úplne stíchli, po chvíli spokojne zaspala. Snívalo sa jej, že uteká lesom, padá do hlbokej jamy, kde sa na ňu vrhá nejaký chlap a odzadu ju miluje.
Otvorila oči a so zdesením si uvedomila, že tá posledná časť sna je skutočná. Zreteľne totiž cítila tvrdý penis, pomaly sa pohybujúci v jej vnútri. Zahryzla si od strachu a vzrušenia do pery. Čo ho to, preboha napadlo? Veď je to proti prírode! Vírili jej zmätene myšlienky v hlave a z vlhnúcej kundy sa jej do tela rozlievala slastná vlna. Musí to ihneď zastaviť! Búšiace srdce cítila až kdesi v krku a hoci bola rozhodnutá ho ihneď zahriaknuť, nedokázala zo seba vydať ani hlásku.
Až teraz si uvedomila, že nohavičky má zrolované na stehnách. Chvela sa potlačovaným vzrušením. Ten má ale poriadne tvrdý penis! Ako to, že si nevšimla, že ho priťahuje? Teda vlastne všimla si, že sa na ňu v ostatnom čase díva tak nejako inak, ale že by zašiel až tak ďaleko, by ju ani vo sne nenapadlo! A ako to, že necítila, keď do nej vnikol?
Vtom pocítila, že začal zrýchľovať pohyby a v poslednej chvíli sa zarazila a nesiahla si naučene medzi stehná. Bože môj, čo mám robiť? Čo len mám robiť? Najlepšie bude, keď ho teraz nechá a vyčistí mu žalúdok až ráno.
Matúš tlmiac vzdychy prirážal stále rýchlejšie, až to na neho prišlo. Zahryzol si do pery a striekal. Keď vzrušenie pominulo, vytiahol penis z mamy von, opatrne sa nadvihol a natiahol si trenky. Bol nesmierne spokojný.
Keď sa pred chvíľou zobudil, uvedomil si, že prestalo pršať. Cez okno prenikal slabý svit mesiaca a jemu pohľad pritiahol mamin zadok, vytŕčajúci spod deky. Započúval sa do jej pravidelného dychu a neodolal nutkaniu, ktoré pociťoval už dlhší čas. Mama ho nepochopiteľne priťahovala a tak sa rozhodol využiť príležitosť.
Pohladil ju po zadku a počúval. Na pravidelnosti jej dychu sa nič nezmenilo. Nabral odvahu a pomaly jej stiahol nohavičky pod zadok. Dlaňou jej vošiel medzi stehná a opatrne ju posúval až k pinde. Bruškom prsta nahmatal otvor medzi závojčekmi a vsunul prst dnu. Vzrušene sa striasol a penis mu nabral na veľkosti. Pomaly zasúval ukazovák do jej vlhnúceho vnútra a keď už to nedokázal po pár minútach vydržať, nasadil žaluď na otvor a pomaly ho vtláčal do vnútra.
Keď sa vydýchal, po krátkej chvíli spokojne zaspal. Rozália ale zaspať nedokázala. Najskôr ju rozrušilo keď pocítila, ako jej na stehno vyteká z dierky synove sperma. Striasla sa. Prečo to urobil? Veď je jeho mama a… A možno je to aj jej chyba. Príliš sa na neho po rozvode upla a jeho spoločnosťou si nahrádzala sklamanie zo zbabraného manželstva. Stále mu zdôrazňovala, že teraz je on jediný muž v jej živote, trávila s ním všetok voľný čas. A tu má výsledok. A čo bolo úplne najhoršie, že pri súloži so synom cítila slasť, akú nezažívala ani s bývalým manželom. Alebo lepšie povedané, ani si na to nepamätala, veď s ňou nespával už roky. No nič, bolo to krásne, ale zajtra tomu urobí rázny koniec.
Ráno Rozália otvorila oči a nechápavo pozrela na prázdne miesto vedľa seba. Hádam sa jej to všetko iba snívalo? Vtom vrzli dvere. Vo dverách stál Matúš s hrsťou plnou čučoriedok. Milo sa na ňu usmial.
„Dobré ráno, mamka. Ako si sa vyspala? Bol som nazbierať trochu čučoriedok, nech nejdeme na cestu hladní.“
Posadila sa a pridržala si na poprsí deku. Nadýchla sa a chcela spustiť kázeň, no zrazu sa zarazila. Aký je pozorný. Kým ona spala, on sa postaral o jedlo. Premohla sa k úsmevu.
„Spala som celkom dobre. A ty?“
Prisadol si na pričňu a otrčil k nej dlaň s fialovými bobuľkami.
„Ja som sa vyspal úplne fantasticky. Hneď by som tu ostal aj ďalšiu noc.“
Rozálii pri predstave ďalšej noci a ďalšieho zásunu očerveneli tváre a prekrvenie nastalo aj v medzinoží. Hanbila sa sama pred sebou, no jeho poznámka o ďalšej „fantastickej“ noci ju vzrušila. Musela sa na staré kolená zblázniť! Na krku päťdesiatka a namiesto toho, aby syna konečne presvedčila, aby si niekoho našiel a potešil ju vnúčaťom, nedokáže myslieť na nič iné, než na jeho tvrdý úd. Zobrala si chvejúcou sa rukou pár bobuliek z jeho dlane a hodila si ich do úst.
„Podaj mi šaty a počkaj vonku, potrebujem sa obliecť.“
Matúš jej vysypal do dlane zvyšok čučoriedok, zvesil zo steny podprsenku a šaty a vyšiel z dverí.
Keď dojedla, natiahla si ramienka, vtesnala kozy do stále ešte trochu vlhkých košíkov a zapla háčiky vpredu medzi košíkmi. Potom si natiahla šaty a poťažkala si prsia v dlaniach. Zvláštne, že jej včera na ne ani raz nesiahol! A pri tom večer si ich obzeral s takým nadšením… Určite sa len bál, aby ju tým neprebudil…
Náhle ju prepadla zvrátená predstava, ako by sa zatváril, keby mu ich teraz ponúkla na obmakanie. Opäť ju príjemne pichlo v rozkroku. Nie je normálna!
Kráčali po lesnej ceste, vyhýbajúc sa spadnutým konárom a výmoľom, vymytým riavou, ktorá tade večer tiekla. Rozália kráčala mlčky a počúvala, ako jej syn nadšene vykladá o nejakom vynáleze, o ktorom čítal v nejakom časopise. V ruke sa mu hojdal košík s hubami, ktoré včera nazbierali a vyzeral šťastne. Nepočúvala ho, no ukradomky ho pozorovala. Veru, hoci stále vyzerá ako chlapček, je to už skutočný muž. Veď jej to aj v noci patrične dokázal. A ona, stará hlúpa krava, namiesto toho, aby v zárodku uťala jeho nemravnú činnosť ho nechala sa do seba vystriekať. Pri tej spomienke sa jej rozbúšilo srdce a očervenela.
„Môžeme si trochu oddýchnuť. Aj keď to už nie je ďaleko…“ pozrel sa Matúš starostlivo na červené mamine tváre, pripisujúc ich únave. Pokrútila hlavou a tak o pár desiatok minút zastali pred ich chatou.
Našťastie chatu aj byt prisúdil súd jej. Manželovi ostalo auto a garsónka, ktorú pôvodne kúpili pre syna. Rozália vyšla na poschodie, zavrela za sebou dvere svojej izby a unavene sa o ne chrbtom oprela. Musí sa dať do kopy, otriasla sa a zhodila zo seba šaty. Obliekla si na nahé telo župan a prešla do kúpelne.
Keď na ňu dopadli kvapky studenej vody, striasla sa. Natiahla sa, zapla prietokový ohrievač a po chvíľke sa už oddávala prúdom teplej vody. Potom sa prezliekla do voľných domácich šiat bez rukávov a hoci chvíľu váhala, podprsenku si pod ne neobliekla. A až keď zišla na prízemie uvedomila si, že si nenatiahla ani nohavičky. Je bláznivá ženská! Ešte sa náhodou pošmykne a spadne a bude jej vidieť až do neba. Rozbúšilo sa jej srdce.
Matúš sa zvŕtal okolo sporáka a na lopáriku už mal nakrájané hríby.
„Robím praženicu s hubami…“
Otočil k nej hlavu a onemel. Pohľad mu hneď pritiahli jej koziská, zvodne sa pohojdávajúce pod látkou šiat. No teda! Doma predsa nikdy nechodí bez podpiry… V penise mu zahučala spenená krv. Rýchlo sa otočil k sporáku a vzrušene preglgol.
Rozália sa posadila na kuchynskú lavicu a skúmavo sa na syna pozrela. Veľmi dobre si všimla, ako sa užasnuto pozrel na jej poprsie. A hoci si pripadala zvrhlo, napĺňalo ju to spokojnosťou. Chvejúcou sa rukou si pretrela čelo a hľadala tie správne slová.
„Vieš, zlatko, mali by sme sa porozprávať…“
„OK, ale najskôr sa najeme, dobre?“
Odzbrojujúco sa na ňu usmial a skúsene miešal obsah panvice. Nešťastne prikývla a dívala sa, ako mu to ide od ruky. Nečudo, veď bol vyučený kuchár, vďaka čomu sa už vyše roka nemusela o varenie v domácnosti starať ona.
Mlčky prežúvala a dívala sa na borovice pred oknom, konáre ktorých sa knísali v slabom vetre. A hoci to vyzeralo, že nič iné nevníma, veľmi dobre postrehla, ako syn ukradomky pokukuje po jej ňadrách. A v hlave sa jej stále premietala spomienka na včerajšiu noc. Už sa rozhodla, že sa s ním o tom, čo sa stalo porozpráva, keď sa vrátia domov. Nebude kaziť pekný spoločný víkend.
„Prosím ťa, mami. Nepozrela by si ma, či nemám kliešťa. Tak ako vždy.“
Najskôr na neho nechápavo pozrela, no potom automaticky prikývla. Samozrejme, veď sa vždy navzájom prezerali, keď prišli z lesa. Nezabudla ešte na vysoké horúčky, ktoré ako malý dostal, keď sa mu kliešť zaryl po kožu.
Matúš spratal riad zo stola a posadil sa na lavicu k mame. Nasadila si okuliare a pritiahla si jeho hlavu bližšie k sebe. Matúš slastne privieral oči a užíval si jej vískanie, keď mu prstami rozčesávala vlasy. Potom si vyzliekol tričko a zdvihol hore ruky. Keď mu skontrolovala podpazušie, stiahol si tepláky a počkal, kým si pred neho čupla. Jej dotyky na stehnách a trieslach mu boli neskutočne príjemné.
„Mám ti pozrieť aj okolo pipíku?“
Prekvapila ho jednak jej otázka, ale aj jej priškrtený hlas. Preglgol a očervenel.
„To si pozriem sám…“
Zvláštne na neho pozrela.
„Snáď sa predo mnou nehanbíš?“
Pokrútil hlavou a ešte viac očervenel. Vtom mu strčila prsty za gumu trenírok a stiahla mu ich pod kolená. Opatrne mu trasúcou sa dlaňou podvihla varlatá a naklonila sa bližšie. Keď pocítil jej teplý dych na ovisnutom penise, roztriasol sa. Nadvihla mu ovisnutý penis a pozorne mu ho z každej strany študovala. Hoci sa snažil ovládať, nedokázal to. Penis mu začal navierať krvou. Rozália zhíkla a pustila penis z rúk.
„Matúš!“
Rýchlo sa zohol a natiahol si trenírky.
„Prepáč mami! To je trapas, ale nedokázal som to ovládnuť… ja…“
Stál pred ňou s trenkami napnutými stoporeným vtákom a koktal ako puberťák. Podala mu tepláky a on po nich vďačne siahol a rýchlo si ich natiahol.
„Prepáč, je to moja vina. Stále si neviem zvyknúť na to, že už nie si malý chlapec.“
Ospravedlňujúco sa na neho usmiala, postavila sa a zložila si z očí okuliare. Odložila ich na poličku a natiahla sa za pohárom s vodou. V ústach mala sucho ako po opici.
„Mal by si si nájsť nejaké dievča.“
„Ale prečo, veď mám teba…?“
Rozosmiala sa a postavila sa pred neho. Odpila si z pohára a pozrela mu do očí.
„To je síce pravda, ale určité veci so mnou nemôžeš, z pochopiteľných dôvodov, robiť. Je tak?“
Ešte viac očervenel a prikývol.
„Teraz prezri ty mňa.“
Naklonila k nemu hlavu a tak ako on pred chvíľou si aj ona teraz užívala jeho dotyky. Keď jej prezrel vlasy zdvihla ruky a po kontrole zarasteného podpazušia na ňu bezradne pozrel.
„Aj nohy a zvyšok?“ prekvapil ho vlastný hlas, ktorý znel duto a neprirodzene.
Prikývla a zachvela sa potlačovaným vzrušením. Vedela veľmi dobre, že pod šatami je nahá, no napriek tomu si ich jedným pohybom vykasala a pretiahla cez hlavu. Matúš vytreštil oči. Vedel, že mama nemá podprdu, no na jej obnažené lono nebol pripravený. Úd sa mu zase začal vztyčovať, a tak si rýchlo čupol a sklonil sa k jej lýtkam. Rozália sa chvela, keď videla ako postupuje pohľadom od lýtok k stehnám.
Keď došiel až k rozkroku zarazil sa a očervenel ešte viac. Uvedomovala si, že prekračuje červenú čiaru, no nedokázala sa ovládnuť. Zdvihla jednu nohu a vyložila ju na stoličku. Synovmu pohľadu tak dokonale odhalila pohľad na svoj rozkrok. A namiesto toho, aby pociťovala hanbu, vzrušilo ju to. Bradavky jej navreli a roztriasla sa vzrušením.
Matúš roztrasenými prstami oddeľoval od seba húštinu maminých kučeravých chĺpkov a mal pocit, že mu čurák exploduje od navalenej krvi. Akoby nechtiac prešiel hranou dlane po jej závojčekoch a mama zastonala. Zdvihol pohľad hore. Oči mala privreté, prerývane dýchala a zdurené štople bradaviek na mohutných hruškovitých ceckoch sa jej hrdo týčili.
Opäť sa opatrne dotkol jej závojčekov, no ruku už neodtiahol, ale jemne jej ňou ako slákom prechádzal po medzinoží. Opäť zastonala. Aj jemu sa už vzrušením zrýchlil dych a mozog sa mu prepol do kopulačného módu. Palcami oboch rúk jej nežne odtiahol závojčeky od seba a pobozkal obnažené ružové vnútro. Zhíkla: „Matúško!“
To bolo jediné, na čo sa zmohla. Žiadne protesty, žiadne odtiahnutie jeho všetečných prstov. Nedokázala ovládnuť to obrovské vzrušenie, ktoré v nej jeho dotyky na jej najintímnejšom mieste vyvolávali. A keď pocítila, ako jej do vnútra zasunul jazyk, chytila ho oboma rukami za hlavu a pritlačila si ju k lonu. Už nebolo cesty späť, uvedomila si v poslednom záchveve zdravého rozumu. Aj ona sa už prepla do módu nadržanej samičky, túžiacej po splynutí. Lízal jej otvor a ona híkala a stonala a tlačila mu hlavu k lonu tak, akoby ho chcela vtlačiť tam, odkiaľ pred devätnástimi rokmi vyšiel na svet. Omámená sa dívala ako sa postavil, stiahol si tepláky aj trenírky a do ruky jej vložil pulzujúci penis. Honila mu ho a on jej cucal bradavky ako kojenec. Keď ju po chvíli potiahol za ruku ku gauču, nasledovala ho poslušne ako hárajúca sa fena. Ľahla si na chrbát, roztiahla nohy a chvejúc sa prijala do dierky jeho vtáka.
Matúš sa cítil ako v raji. Úd po koreň zarazený v maminej mokrej diere, jej obrovské poprsie poskakujúce v rytme jeho prirážania a šťastné stony derúce sa spomedzi jej pootvorených pier ho privádzali do tranzu. Zasypával jej bozkami ňadrá a krk a po chvíli sa prisal aj na jej plné pery. Mal pocit, že mu vrazila jazyk až do krku.
Vášnivo si navzájom hrýzli a oblizovali pery, zatiaľ čo jeho čurák plienil jej nadržanú kundu. Vtom mama zvrieskla a zaryla mu nechty do poliek zadku. Silné sťahy jej vagíny priviedli po pár sekundách k vrcholu aj jeho.
Hodnú chvíľu po výstreku ochabnuto ležal na jej chvejúcom sa tele a vydýchaval prežitú súlož. Mátožne sa z nej zdvihol a pomohol aj jej sa vedľa neho posadiť. Prsiská sa jej stále prudko zdvíhali a klesali, kým sa aj ona neupokojila. Uprela na neho priam zamilovaný pohľad.
„No nie je to takto lepšie ako v spánku a odzadu?“
Vytreštil na ňu oči. Pri pohľade na jeho nefalšovaný úžas sa Rozália rozosmiala.
„Ty… ty…?!
Smejúc sa prikývla.
„Áno, ja… ja…“ parodovala jeho koktanie a teraz sa rozosmial aj on. Má najlepšiu mamu na svete, pomyslel si šťastne a pobozkal ju na líce.
Privinula si šťastne ho na prsia a pomyslela si, že má najlepšieho syna na svete.



Picu, opět jsi nezklamal. Rozum mi nebere, jak dokážeš psát tolikrát totéž a přitom pokaždé jinak. Tentokrát sice bez piva, kyslého dychu, šatovky a chlpisek (nebo snad chlpisiek?) pod pazúchami, ale opět je tady to, co spatřuji na incestní literatuře zásadní: rozepři mezi touhou a svědomím. Moc pěkné. Mám velmi rád slovenštinu, ale ani já a ani slovník na seznamu.cz jsme si neporadili se slovem „slák.“ Ale odhaduji, že se jedná o velký (asi na basu) sláčik.
Myslím si, že slovo “slák” jsi pochopil správně, minimálně skupina No name jej tak používá:
“Že husle rozozvučia iba sláky
A lietať nedokážu ľudia
Ale vtáky”
Já jsem se zasekl na slově “zvŕtajúceho”, ale je možné, źe je to překlep.
Zvŕtajúci sa je otáčajúci sa okolo niečoho. Slovenčina je ťažká, tak ako čeština. 🙂
neviem, či je to moja chyba, abo zasiahol korektor, ale „Matúš slastne privieral oči a užíval si jej vískanie, keď mu prstami rozčesávala vlasy.“ Správne ma byť ískanie. teda prehrnanie vlasov prstami.
Picu, slovenština (či lebo slovenčina) je nádherný jazyk s češtinou extrémně blízký a přitom si zachovávající svou identitu. Soudruh Gustáv Husák se pokoušel ve svých projevech vytvořit „českoslovenštinu“, což byl – při jeho nezpochybnitelné inteligenci doktora práv – strašný paskvil. Zůstaň, prosím, při čisté slovenštině. Věřím, že tento nádherný jazyk má nejen na těchto stránkách hodně příznivců. A drobnosti, kterým vzájemně nerozumíme, si dokážeme bez vzájemného urážení se vysvětlit. Prosím, piš dál.
Diky za pochvalu. A slak je naozaj velky slacik, ako si to spravne odhadol. 🙂