„Sa mi zdajú nejakí divní, tí dvaja z Bratislavy,“ hlesla Jadviga, krútiaca sa okolo sporáka v zamastenej zástere synovi, čistiacemu za stolom zemiaky.
„Čo ja viem? Ale ona je k nemu fakt dosť stará.“
Jadviga priklopila na hrniec pokrievku a otočila sa zamyslene k synovi.
„No veď práve. Zapísali sa ako manželia, ale nie sú.“
Vincko hodil ošúpaný zemiak do vedra s vodou a zdvihol zrak k matke.
„Ako viete?“
Tá si utrela spakruky pot s čela a posunula si šatku vyššie.
„Bola som u nich v izbe. Keď odišli na túru pozrela som im občianske. Volajú sa síce rovnako, ale ona ho má zapísaného ako syna.“
Vincko sa pustil do čistenia ďalšej grule. Však to je jedno, či sú, alebo nie sú manželia. Hlavne že zaplatia riadne za ubytovanie.
„Hlavne, nech zaplatia.“
„Zaplatili dopredu, o to nejde. Len aby sme nemali kvôli nim nejaké problémy.“
Keď zachytila synov nechápavý pohľad, posadila sa oproti nemu.
„Čo keď tam robia nejaké zakázané veci? Ešte aby k nám kvôli ním prišla bezpečnosť!“ a kývla hlavou smerom na dvor, kde mali prístavbu, v ktorej prenajímali turistom izby.
Mykol plecami, akože to je ich vec a načiahol sa za ďalšou gruľou.
„Však ty máš elektrickú priemyslovku. Tak im tam natiahni nejaký mikrofón, alebo čo. Nech vieme, čo tam robia.“
Nechcelo sa mu matke vysvetľovať, že nemá elektrickú, ale elektrotechnickú priemyslovku. Aj tak by to nepochopila. No prikývol a rozmýšľal, ako to urobí. Pretože matkine príkazy sa museli plniť. To platilo už päť rokov, odkedy otca privalil voz pri práci v kameňolome a mama prevzala úlohu hlavy rodiny.
Dočistil zemiaky a zašiel do kôlne pre káble. Potom za pol hodinku natiahol od prístavby po zemi kábel až do ich kuchyne. Zahádzal ho slamou a zeminou, aby ho nebolo vidieť. Hostia boli od rána na túre a tak im do spálne za hradu pod stropom bez problémov umiestnil mikrofón od starého kotúčového magnetofónu a v izbe ho zapojil cez starý zosilňovač do reproduktoru od rozhlasu po drôte.
Už sa stmievalo, keď sa v prístavbe konečne zaplo svetlo. Matka, sediaca pri peci mu kývla hlavou. Zapol zosilňovač a pridal hlasitosť.
„Uff, mám dosť! Prešli sme aspoň dvadsať kilometrov a prevýšenie určite aspoň osemsto metrov.“
Ozval sa tlmene mužský hlas a potom bolo počuť len chrapčanie. Jadviga pozrela vyčítavo na syna, keď sa vtom ozval celkom čisto ženský hlas.
„Takže dnes nebude nič?“
„Dnes asi nie mami, som totálne vyradený! Ale zajtra ráno by som si dal povedať!“
Ozval sa ženský smiech a potom zavŕzganie postele.
Po chvíli ticha sa opäť ozvala žena: „Všimol si si včera domácich? Zvláštny pár. Že vraj matka so synom. Ale ja ti neviem. Keď včera stará oberala slivky a mladý jej držal rebrík, v kuse jej čumel zospodu pod sukne. Dosť čudné na matku a syna, nemyslíš?“
Chlap sa chrapľavo zasmial.
„Však aj my sme začínali podobne, nepamätáš?“ zaznel ženský smiech a potom už len chichotanie a tlmené vŕzganie postele.
Jadviga uprela na syna víťazoslávny pohľad a kývla mu hlavou, že to môže vypnúť.
„Som hovorila, že sú divní. Matka so synom a chrápu spolu.“
Vincko vypol celý červený v tvári zosilňovač aj reprák a chystal sa vypadnúť z izby. No matka ho pohybom ruky zastavila.
„Čo to hovorila o tých slivkách? Je to pravda?!“
Vincko mal pocit, že sa prepadne od hanby pod zem.
„Ja… ja som len na vás dával pozor, mama… Aby ste nespadli…“
Jadviga bola síce len jednoduchá dedinská žena, no bežné veci vyhodnocovala obvykle správne.
„Dobre, choď už spať, ráno treba skoro vstávať.“
Vincko si uľahčene vydýchol a vypadol z kuchyne. Len čo prišiel do svojej izbičky, vytiahol spod skrine plechovú škatuľku a z nej ohmatanú fotku nahatej ženskej. Rozopol si poklopec, vytiahol penis a začal si ho honiť. Tá bratislavčanka, aj keď bola už staršia, sa veľmi podobala na tú holú pani na fotke. Predstavoval si, ako ju chytá za prsia a obrába odzadu u nich v maštali a o krátku chvíľu už ejakuloval na zem. Topánkou rozotrel semeno po drevenej podlahe a zvalil sa na chrbát. Mal šťastie, že mu mama nevyčistila žalúdok, za to že jej predvčerom pozeral pod sukne. Videl síce len jej silné stehná a kúsok bombarďákov, no na večerné vyhonenie mu to úplne stačilo.
Jadviga si vyzliekla sukňu, poskladala ju na stoličku a natiahla si cez hlavu dlhú nočnú košeľu. Ľahla si na posteľ, prikryla sa hrubou perinou a natiahla sa za nočnou lampičkou. Až keď bola v izbe úplná tma, odvážila sa vyhrnúť si pod perinou nočnú košeľu a vraziť prsty do medzery medzi nohami. Mohutný hrudník sa jej dvíhal čoraz viac až kým tlmene nezastonala. Mokré prsty utrela do plachty a privrela oči.
________________________________________________________________
Turisti odišli a Vinco pratal po nich posteľné prádlo a zametal izbu. Otvoril okná, aby vyvetral a cez okno sa díval na mamu, sypúcu zrno kurám. Bola predklonená smerom k nemu a tak sa mohol dívať priamo do ryhy medzi jej mohutným poprsím. V penise mu príjemne zacukalo a tak radšej odvrátil zrak a privrel okenice.
Už sa stmievalo, keď vošiel do pitvora a prešiel do kuchyne.
„Upratal si?“
Prikývol a sadol si za stôl.
„Pôjdete na bezpečnosť? Alebo na emenvé?“
„Prečo by som tam chodila? Však to je ich vec. Nech sa ondejú, keď sa im to páči!“ odtušila podráždene od kachlí a tak si radšej zahryzol do jazyka a odkrojil si krajec chleba.
Po očku pritom hľadel na mamine biele lýtka, trčiace spod dlhej suknice a pred očami sa mu mihli jej biele stehná a nohavičky. Radšej zapol rádio, odhryzol z hrubého krajca chleba s masťou a odpil z pohára z kyslým mliekom. Mama zúrivo drhla hrniec a keď ho konečne dosucha vyutierala, otočila sa k nemu.
„Budeš spať u mňa. Bude tuhá zima a musíme šetriť drevom. Tak načo vykurovať dve izby.“
Vinco na ňu pozrel a prikývol. Jadviga si utrela ruky do zástery a vykročila k dverám.
„Idem sa osprchovať. Potom choď aj ty.“
Prekvapene k nej otočil hlavu.
„Veď je ešte len streda…?“
Prísny pohľad, ktorým si ho premerala, uťal jeho ďalšie otázky. Dojedol chlieb, dopil mlieko a vyšiel na poschodie. Prechádzal okolo kúpelky, v ktorej sa svietilo. Začul šušťanie tečúcej vody a nahol sa ku kľúčovej dierke. Najskôr videl len časť vane, no o chvíľku sa mu v zornom poli mihla na pár sekúnd aj mamina snehobiela zadnica.
Uvedomil si, že voda prestala šušťať a tak rýchlo odskočil od dverí. Pohľad na maminu prdel ho rozrušil. Vošiel do svojej izby a nahol sa pre plechovú krabičku pod skriňu, keď vtom začul, ako na neho volá.
„No?“ vystrčil hlavu z izby.
„Môžeš ísť. A šetri s vodou.“
Keď sa osprchoval, prešiel len v trenírkach do spálne a zostal bezradne stáť uprostred miestnosti. Mama už ležala v posteli, a podľa jej holých ramien trčiacich spod periny pochopil, že na sebe nič nemá. Hľadal očami svoje pyžamo, no na posteli žiadne nebolo.
„Zhasni.“
Načiahol sa k stene a otočil vypínačom. Keď si mu oči privykli na tmu, prešiel opatrne našľapujúc k posteli. Chvíľu váhal, no potom si spomenul na mamine nahé ramená a spustil trenírky z chudých bedier na zem. Striaslo ho, keď si ľahol na studenú plachtu a rýchlo sa prikryl perinou. Posteľ zavŕzgala.
To sa k nemu mama presunula zo svojej polky postele. Na bruchu pocítil jej teplú vlhkú dlaň. Keď sa mu dotkla rozkroku, dych sa mu zrýchlil. Bez slova mu pohladila penis, chytila mäkkýša do dlane a mozoľnatými prstami mu ho začala honiť. Po pár sekundách mu stál a ona prestala. Otočila sa k nemu zastretým hlasom.
„Vieš, čo a ako?“
„Hej, viem.“
Potiahla ho za ruku na seba, no on sa odtiahol. Prekvapene stuhla. No keď jej hneď na to strčil dlaň medzi stehná a vopchal jej prsty do dierky, rýchlo sa uvoľnila.
Prstom do nej opatrne vnikal a ona cítila, ako postupne vlhne. Po pár minútach si na ňu ľahol a vtlačil do nej úd. Prvýkrát v živote necítila na začiatku súlože to nepríjemné štípanie, keď do nej muž vnikol, hoci ešte nebola pripravená. Čakala rýchly sex mladého nadržanca, no prekvapil ju. Omrdával ju pomaly a dôkladne, veľmi pozvoľne zrýchľujúc tempo prirážania. Proti svojej vôli pár krát hlasno zastonala a pohladila ho po chudom chrbte.
Vincko ležal na maminom plnom tele a na hrudníku cítil tlak jej veľkých prsníkov a tuhé bradavky. Bol veľmi vzrušený a najradšej by sa do nej pár prudkými prírazmi vyprázdnil. Dobre si však pamätal, čo ho cez prázdniny naučila stará mama. Pomaly a postupne. A žiadne bozkávanie. To až neskôr. Maximálne na krk a na prsia. Tak sa teraz mierne nadvihol a pomaly mrdajúc maminu pružnú kundu ju pobozkal na krk.
Jadviga ho chcela zahriaknuť, no hrdlo sa jej zovrelo a nevydalo ani hlásku. Už teraz ju robil určite aspoň dvakrát tak dlho, ako nebohý muž. Tak tých pár bozkov vydrží. Preto mu neodtiahla hlavu, keď jej oblizol a cucal bradavky. Keď to navyše bolo také príjemné.
Vinckovi búšilo srdce ako zvon. Mama mala omnoho tvrdšie bradavky ako stará mama, a aj trenie v jej vnútri bolo omnoho intenzívnejšie. Pri ušiach mu zneli jej tlmené vzdychy a on pocítil, že to už dlhšie nevydrží. Začal do nej búšiť prudšie a rýchlejšie a aj ona začala hlasnejšie stonať. Krk a prsia jej pritom zasypával bozkami.
Vtom prenikavo vykríkla a zaťala mu nechty do ramien. Lonom vyrazila prudko proti nemu a vagínu stiahla tak, že mal pocit, že sa v nej nedokáže pohnúť. Prišlo to v tej chvíli aj na neho a preto ho z nej rýchlo vytiahol a preťahujúc si rukou predkožku cez žaluď, sa jej vystriekal na lono a na brucho. Potom znavený odkväcol vedľa nej a o chvíľu už odfukoval.
Jadviga zhlboka dýchajúc ležala na chrbte a s doširoka roztvorenými očami hľadela do tmy. Hrudník sa jej prudko zdvíhal a klesal a v hlave jej pulzovala krv. Nezažila doposiaľ nič podobné, a bola preto zmätená. Keď sa po chvíli ukľudnila a vstala, vzala si zo stoličky nočnú košeľu a natiahla si ju na rozhorúčené telo. Pocítila silnú túžbu pritúliť sa k synovmu telu, no odolala. Nie je to jej frajer, ani muž. Takže nie. Presunula sa na svoju polovicu postele a zaspala.
Picu opět nezklamal!
Picu, jak to děláš, že na stejné téma dokážeš pokaždé vytvořit jiný příběh? Jakoby na mě dýchla snad čtyřicet let stará minulost někde na východoslovenském venkově (třeba na Vihorlatě nebo pod Kremencem), kam už tehdy jezdili turisté (já taky) za neuvěřitelnými krásami přírody. Ubytování účelové, žádný luxus. A sem zasazuješ nový příběh autoritativní matky a syna, který jí stále vyká a přitom po ní primitivně touží. Nádhera, a prosím, pokračuj.
Picu prostě umí!
Po výletu k moři (Řecko, Turecko, nebo snad Egypt) nás v této povídce vrací zpět na rodnou hroudu, ke svým oblíbeným postavám.
V jednom ze svých předchozích komentářů jsem napsal, že Picuovy povídky jsou jako šachová partie; se stejnými figurami na stejném herním poli dokáže Picu vyčarovat vždy nový a nový příběh.
A v tomto příběhu je zcela jasné, kdo je královnou a kdo pouhým pěšcem.
Som rad, ze sa vam poviedka paci. 🙂 Je to situovane do oblasti pod tatrami, teda medzi goralov.