Nový objekt 04

Dve v jednom

„To bol krásny gól! Videla si?“ otočil sa Tibor s rozžiarenou tvárou k Renáte a rozrušene ukazoval vystretou rukou na plátno. Sedeli vedľa seba na úplne horných sedadlách a sledovali futbalový zápas. Spoločne s nimi ho sledovalo pár desiatok turistov, roztrúsených po predimenzovanom amfiteátri.

Nepatrne sa usmiala a pokrútila hlavou. „Nebol to gól. Bol z ofsajdu.“
Vyvalil na ňu oči. „Šibe ti? Však čiarový ani hlavný nič nepískali…“ no než to stihol dopovedať, ozval sa silný hvizd píšťalky a čiarový rozhodca odpískal ofsajd. Uznanlivo ju premeral pohľadom. „Odkiaľ si to mohla vedieť? Veď…“
„Otec ma často brával na futbal, mal miesta v lóži…“
„Teda to ti závidím. Môjho fotra zaujímali len karty…“ uškrnul sa.
„Nemáš mi čo závidieť. Bol to hajzel!“

Prekvapený jej drsným tónom k nej otočil hlavu. Jej chladný výraz ho zamrazil.
„Poďme sa prejsť!“ zavelila nezvyčajne dôrazne a natiahla k nemu ruku. Chcel namietnuť, že do konca zápasu je už len pár minút, no jej výraz a nástojčivosť v jej hlase ho presvedčili.
„Jasné, veď zajtra sa dozvieme, ako to skončilo,“ usmial sa a chytil ponúkanú ruku.

Mlčky kráčali po vysvietenej prázdnej ceste popri okraji hotelového areálu. Ticho prerušovalo len cvrlikanie cikád a šumenie vetra v listoch stromov.
„Čo si myslela tým, že bol hajzel?“
Bola zavesená do jeho ramena a preto hneď pocítil ako stuhla. Zastavili sa. Postavila sa pred neho a bezradne spustila ruky. Vyzerala ako kôpka nešťastia.

„Miluješ ma?“ opýtala sa ticho.
Chytil ju oboma rukami za ramená a pozrel vážne do jej veľkých hnedých očí. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal na jedno a potom aj na druhé líce. „Nikdy v živote som nikoho tak nemiloval!“
Aj ona sa na neho vážne pozrela, chytila mu hlavu do oboch dlaní a postaviac sa na špičky ho letmo pobozkala na pery. „Aj ťa milujem. Najviac na celom svete!“

Bolo mu jasné, že na svokra sa momentálne nemá význam pýtať. Keď bude chcieť, povie mu to. Prichádzali pomalým krokom k bazénom, keď v tom začuli ženský krik. „Help! Help!“
Pozreli na seba a rozbehli sa. Pri podsvietenom bazéne poskakovala žena v arabskom odeve, hystericky jačala a zdesene ukazovala na hladinu, na ktorej sa zmietala detská postavička.
Tibor si stiahol jedným pohybom tričko a rozbehol sa k bazénu. Zakopol však o obrubník a s prudkým žuchnutím sa zvalil na zem. Renáta na neho hodila krátky pohľad a keď videla ako vrávoravo vstáva, zhodila zo seba šaty a skočila po hlave do bazéna. Otrasený Tibor neveriacky hľadel na jej telo, ktoré sa bez zažblnknutia ponorilo pod vodu. Držiac si oboma rukami treštiacu hlavu sledoval, ako sa po pár tempách pod vodou vynorila priamo vedľa topiaceho sa dieťaťa.
O chvíľku už podávala plačúceho chlapčeka žene na okraji bazéna.

Aj napriek bolesti hlavy si spomenul, kde majú plavčíci uložené uteráky. Postavil sa a natiahol sa za pult. S osuškou v ruke stál na kraji bazéna a podával Renáte ruku. Vyšvihla sa ladne z vody a ignorujúc podávanú ruku natiahla sa za osuškou. Zarazene hľadel na jej postavu, miznúcu v prezliekacej kabínke. Po chvíli vyšla obkrútená v osuške, s mokrými nohavičkami a podprsenkou v ruke. Vzal jej ich z rúk a podal jej šaty.

„Nič si nevidel!“ Natiahla si šaty a otočila sa k nemu s nezvykle tvrdým výrazom v tvári. Mal na jazyku množstvo otázok, no jej výraz mu vzal chuť pýtať sa. Mlčky prikývol a nastavil jej rameno. Ignorovala ho a hodnú chvíľu vedľa seba kráčali ako dvaja cudzí ľudia. Až keď sa priblížili k hotelovej budove, objala ho nečakane okolo pása. Odľahlo mu.
„Uložíš malé trdlo spať?“ otočila sa k nemu so smutným úsmevom a on si až teraz všimol, že ma slzy v očiach. Prikývol. Keď sa za nimi zavreli dvere jej izby, zdvihla ruky a uprela na neho smutné oči. Ako malé bezbranné dieťa, pomyslel si rozcítene. Pocítil neskutočný nával nehy a mal chuť ju zvaliť na posteľ a zasypať jej telo bozkami. No cítil, že teraz na to nie je vhodný čas. Pretiahol jej šaty cez hlavu, vzal do náručia jej nahé chvejúce sa telo a opatrne ju položil do odostlanej postele. Prikryl ju plachtou a pohladil po tvári.

„Malé trdlo sa dnes zachovalo hrdinsky. Som naňho hrdý!“ pobozkal ju na čelo. Priložila si prst na pery a tak ju nežne pobozkal aj na ne. Uprela na neho láskyplný pohľad a privrela oči. Díval sa ako zaspáva a cítil sa ako najšťastnejší chlap na svete. Hoci v jeho vnútri vŕtal červík pochybností. Nevie plávať a do vody skočila ako profesionálna plavkyňa. A pod vodou plávala ako delfín. Prečo mu klamala?

Počkal kým zaspala a opatrne vstal z postele. Len čo sa za ním zavreli dvere jej izby, vytiahol z vrecka mobil a naťukal správu. „Co sa stalo vasmu otcovi? Ako vlastne zomrel?“ a odoslal ju svojej zene. Chvíľu čakal, no keď odpoveď neprichádzala ani po pár minútach, vykročil k svojej izbe.
_______________________________________________

Zita sa nadvihla na posteli a uprela pohľad na vyzliekajúceho sa zaťa. „Čože tak skoro?“
Zhodil zo seba posledné kusy oblečenia a vkĺzol k nej pod plachtu . „Zápas nestál za nič, tak sme odišli skôr…“
Zita sa v duchu spokojne usmiala. Objala jeho nahé telo a pobozkala ho na krk. „Takže si dal prednosť staršej pred mladšou?“ Pohladil ju po tvári a pobozkal na pootvorené ústa. Keď sa od seba odtrhli a nadýchli sa, ľahol si na chrbát a prekrížil ruky pod hlavou. „Pre mňa si dôležitá len ty.“

Zita sa zachvela. To bolo presne to, čo chcela počuť. Objala ho okolo hrude. „Rozmýšľala som, že ak by si sa rozviedol, tak by sme sa mohli vziať. Čo povieš?“ Zachvel sa. Nie však vzrušením, ako si to vyložila Zita. Mozog mu bežal na plné obrátky. Jej perverzné chúťky mu vyhovovali. Ale žiť s ňou? Je bohatá a určite by sa pri nej mal dobre, honili sa mu hlavou praktické pohľady na vec. A mrdanie s ňou ho tiež maximálne uspokojovalo.
No Renátka… Srdce sa mu pri spomienke na „malé trdlo“ vzrušene rozbúchalo. Predstavil si ju s vekým bruchom a s kočíkom s jeho deckom… Kurva! Stará perverzná jebačka a jeho láska! Ako z toho vykorčuľovať?
„Ale čo tvoja rodina? Nebol by to problém, keby si si vzala bývalého manžela svojej dcéry?“ skúsil ju zneistiť cez rodinné vzťahy. No Zita bola príliš zaslepená láskou. „Seriem na nich! Pre mňa je dôležité len to, aby si ma miloval! Miluješ ma?“ nadvihla sa a zahľadela sa mu do očí. „To vieš, že áno!“ povedal čo možno najpresvedčivejšie.
__________________________________________________

Stál na balkóne len v tričku a boxerkách a zamyslene hľadel na palmy pod balkónom. Vtom začul z izby pípnutie mobilu. Po špičkách prešiel k nočnému stolíku. Vrátil sa na balkón a ťukol na správu od ženy. Po jej prečítaní zbledol a natiahol sa trasúcou rukou na parapetu pre krabičku s cigaretami. Zapálil si a opäť uprel pohľad na displej. „Utopil sa na dovolenke. Preco to chces vediet?“

„Dobré ráno, drahý.“ Strhol sa a pozrel sa na Zitu ako na zjavenie. No hneď sa spamätal a nasilu sa usmial. „Dobré ráno. Je ti lepšie?“ Prikývla a pohľad jej padol na mobil v jeho ruke.
„S kým si píšeš?“ opýtala sa a podišla k nemu.
„So ženou…“ odtušil a chcel popri nej prejsť do izby. Postavila sa do dverí. „Ukážeš mi, čo ste si písali?“ podozrievavo na neho zažmúrila. „Nič podstatné…“ Vystrela ruku. „Ukáž mi ho!“ Stiahol si prednú časť boxeriek. Hoci to bolo celkom vtipné, nezasmiala sa. Kývla panovačne ukazovákom a on jej podal mobil. „Prečo ťa zaujíma, ako zomrel môj muž?“ opýtala sa ľadovým tónom a vrátila mu telefón.

„Prišla na neho reč včera pri futbale a Renka sa pritom tvárila tak nejako čudne a nechcela sa o ňom baviť. A vtedy som si uvedomil, že vlastne ani neviem, ako vlastne zomrel…“
Zamračene ho počúvala a skúmavo si ho pritom premeriavala. Cítil sa nepríjemne, no snažil sa tváriť normálne. A asi sa mu to darilo, lebo aj Zita sa prestala tváriť ako čínsky boh srandy.
Mávla rukou. „Srať na neho! Bol to hajzel!“
Zachvel sa. Presne tak isto to povedala aj Renátka! Zita ho objala okolo bokov a zdvihla k nemu hlavu.
„Takže? Vezmeš si ma?“ opýtala sa vážnym hlasom.
Uhladil jej dlaňami neposlušné vlasy na sluchách. „Neviem. Daj mi čas…“ Pozrela mu spriama do očí. „Chcel by si decko, čo?“ Prikývol. Odtiahla sa, oprela sa o zábradlie a zahľadela do diaľky. „No a keby si pretiahol moju nemožnú dcéru? Mal by si aj decko aj mňa.“ Naprázdno prehltol. „Myslíš Renátu?“ Prikývla. „Podľa mňa sa jej páčiš.“

Bol rád, že sa díva na more a nie na neho. Pri jej slovách totiž očervenel ako rak. Rýchlo ju objal zozadu okolo bokov a pobozkal na krk.
„Ty nemravnica! Dohadzovať mi vlastnú dcéru…“
Uškrnula sa. „No a? Už má najvyšší čas! Ošukaj ju a urob jej decko! Máš nato ešte vyše týždňa.“
Neznelo to ako konštatovanie, ale ako príkaz.“Ale ja chcem šukať iba teba…“
Otočila sa k nemu a utiahla si opasok na župane. „No tak si pritom budeš predstavovať mňa,“ žmurkla na neho a prešla do izby. Čumel za ňou ako vyoraná myš. „Na raňajky nejdem, žalúdok ma ešte neposlúcha. Dones mi sucháre a pár sliviek,“ ozvalo sa z izby.
_______________________________________________

Sedeli za stolom oproti sebe a mlčky prežúvali.
„Si nádherná“ usmial sa a pohladil ju po ruke. Prestrašene ju odtiahla. „Prestaň, čo keď si to náhodou rozmyslí a príde…“
Zavrtel hlavou. „Nepríde. mám jej doniesť sucháre a ovocie. Cíti sa mizerne.“
Škodoradostne sa usmiala. „Tak jej treba. Nemala sa včera napchávať.“
Díval sa na jej vlasy zopnuté štipcom na temene a dostal nápad. „Ty Reni, keď máme dnes celý deň len pre seba. Nezašli by sme ku kaderníkovi, videl som salón za recepciou?“
Pokrčila prekvapene čelo. „Myslíš, že mám zlý účes?“
Pokýval hlavou. „No nie že zlý, ale taký trochu … no … nemoderný…“
Zamračila sa a tľapla ho s hranou zlosťou po ruke. „Takže sa ti nepáčim?“
Odzbrojujúco sa usmial. „Páčiš sa mi. Ale ešte viac by si sa mi páčila, keby si sa dala inak ostrihať.“

Naklonila hlavu, zošpúlila pery a skúmavo si ho premerala. „A to z akého titulu o mne mladý pán rozhodujete? Nie som predsa vaša partnerka…“
Usmial sa a tiež naklonil hlavu nabok. „Z titulu toho, že by som vás chcel mať za partnerku, milá slečna! Hoci už nie ste najmladšia, no z neznámeho dôvodu ma priťahujete…“
Uvoľnene sa rozosmiala a nahla sa k nemu. „Takže ja už pre teba nie som najmladšia?“
Pokrútil hlavou. „Väčšina chlapov si hľadá mladšie partnerky a ja si nabalím o dva roky staršiu…“ So smiechom ho kopla pod stolom do nohy. „Takže ty si si ma nabalil?“
Pokýval hlavou a zaškeril sa. „A za akým účelom, ak smiem vedieť?“
Zdvihol teatrálne oči k stropu, akože rozmýšľa. „No za účelom vážneho vzťahu. A možno aj splodenia dieťatka…“ vytresol rozšafne, no keď zbadal jej vážny výraz, prestal sa škeriť.

Renáta si nervózne upravila upravený účes a pohľad uprela kdesi bokom. Po chvíli ticha sa priškrteným hlasom ozvala. „Ty by si so mnou chcel mať dieťa?“
Nezaváhal ani na chvíľu a prikývol. „Áno. A nielen jedno.“
Nervózne si odpila z džúsu. „Ty nie?“ uprel na ňu skúmavý pohľad. Líca jej oblial rumenec.
________________________________________

Vyšla z kaderníctva a spokojne sa obzerala vo veľkom zrkadle na chodbe. Tibor stál za ňou a tváril sa rovnako spokojne.
„Ešte pôjdeme kúpiť nejaké mladistvejšie šaty a budem musieť od teba odháňať chlapov!“
Otočila sa k nemu, zamračila sa a tľapla ho s hraným rozhorčením po pleci. „Somár! Keby si nekecal!“ Bola spokojná. Veľmi spokojná. Nový účes jej skutočne veľmi pristal a vlial do nej dávku sebavedomia.
A keď po hodine vychádzali spoločne s butiku s dvoma plnými taškami, pripadala si ako prostitútka z filmu Pretty woman. Zavesila sa Tiborovi do ponúknutého ramena a spoločne kráčali k výťahom.
„Zájdeme na pláž? Alebo…?“ Pozrela na neho a on sa usmial. „Ja som za to alebo.“

O pár minút jej už nedočkavo rozopínal zips na šatách a kochal sa pohľadom na pevné guľaté prsia. Čupol si a vychutnával si pomalé sťahovanie jej nohavičiek. Renáta sa dívala na jeho vzrušením rozžiarenú tvár a bola na vrchole blaha. Keď ju vyzliekol a hodil na posteľ, zvýskla a s rozšírenýmiočami sledovala, ako sa vyzlieka. Pohľad na jeho stoporený penis jej privodil silnú triašku. To je teda kus chlapa! Hltala pohľadom jeho penis a svalnaté telo. A tento chlap ju miluje a chce s ňou mať dieťa! Môže byť niečo krajšie na svete?

Láskal jej jazykom bradavky a dlaňou hladil prekrvené ohanbie. Vzrušene dychčala a v dlani zvierala jeho pulzujúci úd. Vnikol do nej nežne, no dôrazne a jej sa z hrdla vydral hlboký ston. Hladil ju po tvári a tvár a pery jej zasypával vášnivými bozkami. Hladila ho po chrbte a po zadku a slastnými stonmi reagovala na jeho pomalé prírazy. Pohľadom vpitým do jeho modrých uhrančivých očí so zdvihnutými nohami príjmala jeho úd v prekrvenej vagíne, až kým do nej s hlasným zafučaním neexplodoval. Bola na vrchole blaha. A Tibor bol na tom rovnako. Hrýzol jej jemne pery a scvrkávajúci sa penis sa pritom pomaly vysúval z jej tesnej vagíny.

„Už som vám slečna hovoril, že vás milujem?“ opýtal sa jej s vážnym výrazom. Pokrútila hlavou. „Nie pane, nespomínam si, že by ste sa boli takto zásadne vyjadrili. A keby aj, musela by som vás domietnuť. Viete, som počestná mladá dáma….“ Obaja sa uvoľnene rozosmiali.

Renáta si oprela hlavu o ruku a pohladila Tibora dlaňou po hrudníku. „A keby sa nám náhodou… akože podarilo splodiť to… dieťatko… to by sme sa potom aj vzali?“
Otočil k nej hlavu. „Ak by si ma chcela a ak by s tým mama súhlasila…“
Ešte to ani nedopovodal a už si uvedomil, ako tresol hlúposť. „Čo s tým má moja mama?“ stvrdli jej rysy. „No veď vieš, aká je panovačná a …“ uprel pohľad do stropu, aby sa jej nemusel pozrieť do očí.

„No tak ju vyšukaj a bude súhlasiť. Veď po tebe ide ako pes po údenom. Nie som slepá.“ Zvalila sa na chrbát a tiež uprela pohľad do stropu. Posadil sa a hral nechápavého. „Ti šibe? To mám ako spať s tvojou matkou? S tou harpyjou?“
Posadila sa a oprela chrbtom o stenu. „No a? Mame sa páčiš, tým som si istá. A keď ju dobre prefikneš, bude robiť to, čo budeš chcieť.“ Díval sa na ňu ako na zjavenie. To sa mu snáď sníva?

„A teraz už padaj k nej s tými suchármi a ovocím. Nieže zomrie hladom,“ potlačila ho von z postele.
„Vieš čo si? Si normálna kupliarka! Dohadzovať ma vlastnej matke! Sodoma Gomora!“ so smiechom vstal z postele a vyhol sa jej dlani, ktorou ho chcela pľasnúť po zadku.
Šťastne sa dívala, ako sa oblieka. Kývnutím prstom si ho privolala k posteli. „Vieš čo chce tvoje malé trdlo?“ Pokrútil hlavou. „Aby sme boli šťastní. Obaja. Si šťastný?“
Prikývol a pobozkal ju na pery. Bodaj by nebol.