Pod nátlakom 01

Jaromír šliapal zúrivo do pedálov bicykla a úporne rozmýšľal, čo môže byť také naliehavé, že ho mama volá o deviatej večer na druhý koniec sídliska. Kvôli otcovi to už našťastie nebude, veď sú už tri mesiace rozvedení a otec teraz býva v susednom meste. Aj keď si uvedomoval, že s tým ožranom budú ešte problémy. Nezabudol, ako im po rozvode pred budovou súdu vykrikoval, že ešte uvidia, kto je on. Chudera mama, užil si s ním teda trápenia. A koľko ho to stálo presviedčania, aby nakoniec podala o rozvod. Asi sa jej len niečo pokazilo a nechcela mu to do telefónu vysvetľovať. Ako veľmi sa mýlil pochopil hneď, ako vošiel do obývačky.

„Áá, tak tu je môj milovaný synáčik! No poď, poď, tvoja matka sa ťa už nevie dočkať!“
Jaromír zostal stáť vo dverách ako obarený. Plačúca mama sedela na pohovke a oproti nej na stoličke sedel foter. Čo by nebol problém, keby v rukách nedržal dvojhlavňovú pušku. A nemieril ňou priamo na neho.

„No čo čumíš ako teľa na nové vráta? Sadni si vedľa matky!“
Hrozivo pritom mávol puškou smerom k mame. Poslúchol a s divoko bijúcim srdcom sa posadil vedľa uplakanej mamy. Až vtedy si všimol poloprázdnu fľašu vodky pri otcových nohách. Jeho kalný pohľad prezrádzal, že zvyšok fľaše je už v ňom.
„No čo? Prekvapenie? Si nečakal, že sa tak skoro uvidíme, čo? Myslíš, že neviem, že to ty si ju nahováral na rozvod? Há? A len preto, aby si ju mohol jebať, kedy sa ti zachce! Myslíš, že neviem, že s ňou chrápeš? Há? Všetko viem! Všetko, do piči!“

Posledné slová už kričal a mával pritom puškou. Jaromír chápal, že oponovať mu v tejto situácii nemá zmysel a preto len ticho sedel. Mimovoľne pohladil mamu chlácholivo po ruke, čo však nemal robiť.
„Ty zkurvysyn! Ty ju tu ešte predo mnou hladkáš?! Nechceš ju náhodou chytiť aj za piču?“
Zlostne sa zasmial, položil si pušku krížom cez kolená a zohol sa pre fľašku. Dvakrát si z nej poriadne uhol a položil ju vedľa stoličky.
„Povedz mi… povedz mi, ako môžeš tú starú piču kefovať? Veď sa na tú chuderu pozri. Malé kozy, veľká riť. A ten kyslý ksicht, bŕŕ! Ako ti pri nej môže stáť? Há?“

Vtom sa mu v očiach zle zablyslo. Pozrel sa kalným pohľadom najskôr na syna, potom na exmanželku a zlomyseľne sa uchechtol.
„Vyzleč sa! Rozumela si?! Vyzleč sa! A ty tiež!“
Hlavňou pušky ukázal najskôr na ženu a potom na syna. Obaja sa pomaly začali vyzliekať pretože vedeli, že v jeho stave mu neradno odporovať. Stáli pred pohovkou v spodnom prádle a vystrašene čakali, čo sa bude diať. Obaja bezmocne hľadeli do hrozivých čiernych otvorov hlavní, namierených ich smerom.

„No skutočne! Krásavica! Však ti kozy visia, aj keď máš podprdu! To si si našiel kočku!“
Opäť si uhol s fľašky a striasol sa.
„No ukážte mi, ako to robíte! Poďme! Do toho!“
„Otec, to už by stačilo…“
„Drž hubu, sopliak! Na nič som sa ťa nepýtal! A poďme, ukáž mi, ako sa cmúľate! Bude to?!“

Tackavo sa postavil, namieril na nich zbraň a položil prst na kohútik. Jaromír aj jeho mama pochopili, že nemajú na výber. Jaromír sa postavil k mame a pobozkal ju na ústa.
„No tak! Poriadnu jazýčkovú chcem vidieť, kurva!“

„Prepáč mamka…“
Šepol to tak, aby to otec nepočul a pritiahol si maminu hlavu k svojej. Pritlačil pery o jej a opatrne vsúval medzi ne jazyk. Jarmila najskôr pery silno stisla, no hneď si uvedomila, že to nemá význam. Privrela oči a vyšla svojim jazykom synovi v ústrety. Obaja sa vzrušene striasli. Keď sa od seba po chvíli odtrhli, prekvapene sa na seba pozreli. Z oboch tvári sa dalo čítať rovnaké prekvapenie. Prekvapenie z toho, že bozk vôbec nebol nepríjemný. Práve naopak. Bol nesmierne vzrušujúci. No násilník im nedal čas na rozmýšľanie.

„A teraz mu ho vyfajči! Chcem vidieť, ako mu ho fajčíš! Mne si ho nechcela zobrať do huby ani za svet! Ale jemu určite hej! Tak poďme! Bude to?!“
Jarmila sa ako v mrákotách posadila na pohovku pred syna a pomaly mu stiahla slipy. Mechanicky zdvihla ochabnuto ovisnutý penis k ústam a vcucla ho medzi pery. Jaromír privrel oči a bránil sa tomu príjemnému pocitu, no telo ho neposlúchalo. Napriek vypätej situácii pocítil silné vzrušenie. Úd sa mu pomaly ale iste dostával do stoporeného stavu.
„No vidíš, ako ti to ide, ty čubka! Roztiahni nohy a ty jej ho tam narvi!“

Jaromír si pripadal ako naprogramovaný robot. Kľakol si meravo pred pohovku a počkal kým sa mama usadí a rozkročí nohy. Potom jej odtiahol nabok nohavičky, palcom a ukazovákom roztiahol pysky, vložil medzi ne fialový žaluď a zatlačil. Jarmila privrela oči, no nevydala zo seba ani hláska. Tlačil ho do nej dôrazne a tak v nej bol po chvíli zaborený celý. Vzrušene vnímal vlhké teplo tesne obopínajúce pulzujúci penis. Aj on privrel oči, povytiahol úd von a znova zatlačil. Šlo to ľahšie ako pred chvíľou. Kunda trochu povolila, ale najmä zvlhla. Čo znamenalo len jedno – aj ona bola vzrušená. Povytiahol ho a prirazil. A znova a znova.
Jarmila si zahryzla do spodnej pery, no nevydala zo seba ani hláska. Neurobí tomu hajzlovi radosť! Oboma rukami sa zapierala o operadlo za chrbtom a tlmila tak stále prudšie synove prírazy. Vtom Jaromír zafučal, vytiahol z nej vtáka prudko von a hneď na to pocítila teplé semeno stekajúce jej po bruchu…
Otvorila oči. Jaromír bol v tvári červený. Možno hambou, možno vzrušením, pomyslela si. Neuvedomovala si, že aj ona je v tvári celá červená. A hambou to rozhodne nebolo.

Z rohu miestnosti sa vtom ozval čudný zvuk. Obaja naraz otočili hlavu tým smerom. Hlava spustená na hrudník a chrapot spomedzi pier hovoril jasnou rečou. Jaromír vstal a potichu našľapujúc pristúpil k otcovi. Z kolien mu opatrne vzal pušku a podal ju cez stôl mame. Tá otvorila skriňu a vložila ju pomaly do vnútra. Potom potichu zavrela dvere, otočila kľúčikom a podala ho synovi. Obaja sa mlčky obliekli a sadli si na pohovku. Jaromír vytiahol mobil a vyťukal číslo 158. Ukázal displej mame. Súhlasne prikývla a tak stisol tlačítko call.

Potom to už išlo všetko rýchlo. Najskôr hliadka z okrsku, potom pémjéčko a nakoniec kriminálka. Pár vecných otázok, dohoda o zajtrajšom výsluchu a prevzatie zbrane. Otec sa po zobudení snažil brániť, no policajti ho veľmi rýchlo spacifikovali.

„Myslíš, že si bude niečo pamätať?“
Jaromír zamkol dvere za posledným z policajtov, posadil sa do kresla oproti mame a spýtavo sa na ňu pozrel.
„Ako ho poznám, tak po fľaši vodky určite nie.“
„Takže zajtra povieme čo? Že sa nám vyhrážal, že nás zastrelí?“
„No asi hej. Však to aj hovoril, či nie?“
„Veď hovoril.“

Obaja sa pri rozhovore akoby mimovoľne dívali do opačných kútov miestnosti, no po chvíli sa im pohľady predsa len na chvíľu spojili.
„Zostaneš do rána? Bojím sa ostať sama…“
„Jasné, mamka.“