Priateľka s výhodami 01

„Tatino, babka v noci chrápe a ja sa vôbec nevyspím,“ zvraštila Miluška nespokojne čelo a uprela na otca prosebný pohľad.
Ľuboš trpezlivo sedel a prikyvoval. „Takže chceš spať so mnou?“

Dcéra zavrtela hlávkou. „Nie. Lebo aj ty chrápeš.“ Zdvihol pohľad k lôžkam. „No ale potom ako…?“
„No ty budeš spať dole s babkou a ja hore.“
Povzdychol si. Nevedel jej povedať nie. Akoby jej tým chcel kompenzovať, že sa o ňu stará sám. S povzdychom prikývol a vyslúžil si pusu na líce.

Dvere na kupé sa otvorili. „Môžeš ísť Miluška, záchod je voľný,“ kývla Zuzana vnučke hlavou a posadila sa vedľa syna.
„Bol by problém, keby sme sa mi dvaja potlačili tu dole a Mila by spala sama hore?“ otočil k nej hlavu.
„Ale veď sme sa predsa dohodli, že…“
„Vraví, že obaja chrápeme a že sa nevyspí.“
„A ty si samozrejme súhlasil. Je niečo, čo jej neodmietneš?“ pokrútila hlavou. „A keď mi v noci bude treba ísť na záchod?“
„Ja si ľahnem k stene a ty budeš na kraji, takže to nebude problém,“ odtušil zmierlivo. Poznal mamu a vedel, že bude chvíľu frflať, no nakoniec bude súhlasiť. „Myslím si, že ju príliš rozmaznávaš. No ale čo už, nejako to tých pár hodín vydržím,“ mávla rukou. „Počkaj vonku, idem sa prezliecť.“

Vyšiel na chodbičku a oprel sa chrbtom o chladnú stenu. Za oknom ubiehala tmavá krajina a kolesá vlaku monotónne vyklepávali svoje nekonečné tdm tdm, tdm tdm.

„Tak ako? Súhlasila?“ strhol sa na dcérin hlas. „Tak rýchlo si sa umyla?“ Prikývla. „Strašne to tam hádže. A páchne. Súhlasila?“ Prikývol a dostal ďalšiu pusu.
„Nechoď tam, babka sa prezlieka,“ chytil ju za rameno. „Ja som dievča, ja môžem. Aj keď nechápem, prečo sa hanbí prezliekať pred tebou. Veď si jej syn.“ Pretlačila sa popri ňom do kupé. Ani on to nechápal. No mama bola taká odkedy si pamätal.

V kupé bolo aj napriek pootvorenému oknu dusno. Ľuboš sa preto natiahol na lôžko len v trenírkach a tielku.
„To chceš spať takto? Veď máš v taške pyžamo…“ pokrútila Zuzana nespokojne hlavou. „Ále mama, veď by som sa v pyžame roztopil.“
No Zuzanu takáto odpoveď vôbec neuspokojila. Teplo neteplo, nepatrí sa spať v trenírkach, pomyslela si nespokojne. O pár mesiacov má štyridsať, a správa sa ako malý chlapec.
Počkala kým vnučka vyliezla po rebríku na horné lôžko a vypla svetlo. Ľahla si chrbtom k synovi,  prehodila cez oboch plachtu a privrela oči. Tdm tdm. Tdm tdm. Monotónne klepotanie kolies ju pomaly unášalo do ríše snov… No vtom zdesením stuhla.

No už len to mi chýbalo! Napriek teplu v kupé oblial Ľuboša studený pot. Mamin zadok, rozhýbaný poskakovaním vozňa, sa mu trel o rozkrok. A reakcia sa dostavila nečakane rýchlo. Penis mu stuhol a tlačil priamo medzi jej polky. Mal pocit, že sa od hanby prepadne. Nemal sa kam odtiahnuť a tak teraz bez dychu ležal so stoporeným vtákom, pritlačeným o mamin zadok.
Zuzana vytriešťala oči do tmy. Čo zošalel?! Veď to je choré! Stokrát mu hovorila, aby si nejakú našiel. Že je ešte mladý. No on nie. Že mu jedno zbabrané manželstvo úplne stačilo. No a tu má výsledok! Vzruší ho vlastná matka! Hádam sa len nepokúsi aj o čosi viac!?

Ľubošovi bilo srdce ako bláznivé. Ak mama nespí, tak ho ráno prizabije. Cítil, ako mu horia líca. Opatrne sa nadvihol a po milimetroch sa opatrne pretáčal na opačný bok. Keď sa mu to konečne podarilo, uvoľnene si vydýchol. Teda to bol trapas! Ešte šťastie, že mama už spala! Veď ani nehlesla. Uff, mal šťastie.

Zuzana nasucho preglgla. Ešte že sa včas spamätal. Veď čo by urobila, keby ju napríklad chytil za prsia? Alebo nedajbože tam dole? Zachvela sa. Privrela oči a zamyslene si zahryzla do pery. Už takmer zabudla aké to je, vzrušovať muža. A hoci sa hanbila sama pred sebou, dotyk synovho penisu ju trochu vzrušil. Teda trochu dosť. Mimovoľne si položila ruku na hrudník a dlaňou prešla po navretej bradavke. No hneď ju aj odtiahla. Baba bláznivá! Máš o rok šesťdesiat, tak sa podľa toho správaj! Okríkla sa v duchu. No aj tak nedokázala zabrániť chlipným predstavám, opantávajúcim jej myseľ. ________________________________________________________________________

„Ako ste sa vyspali?“ naklonila sa cez hranu lôžka strapatá Miluškina hlava. „Kde ja bábi?“
„Ja ďakujem za opýtanie. Vyspal som sa celkom dobre. A bábi je na vecku,“ šibalsky na dcéru žmurkol.

„Ak potrebujete, tak toaleta je voľná,“ zahlásila Zuzana a zavrela za sebou dvere. Miluška zoskočila dole so zubnou kefkou v ruke šikovne ako opica, strčila nohy papúč a vyletela na chodbu.
„Šaľo bláznivý! Keby niekto stál za dverami, tak ho prevalí,“ zahundrala popod nos a vyzliekla si župan.

„Počkám vonku,“ povedal Ľuboš a chcel sa postaviť. Potlačila ho rukou späť na lôžko. „Nebudeš tam predsa stáť v trenkách a tielku,“ povedala a otočila sa mu chrbtom. A hneď si aj nadvihla nočnú košeľu a jedným pohybom si ju pretiahla cez hlavu. Priamo pred tvárou mal tak jej plochý zadok, obtiahnutý vo vysokých nohavičkách telovej farby.
Vlak vošiel z hučaním do tunela a svetlo v kupé sa automaticky rozsvietilo. Zuzana sa mierne pootočila, hodila košeľu na lôžko a natiahla sa pre podprsenku, zavesenú na vešiaku. Ľuboš vďaka tomu prvýkrát v živote uvidel jej ťažké prsníky. Pohojdávali sa na mierne vystupujúcom bruchu, kým ich nestrčila do košíčkov a nezapla si podprsenku. Na prázdno preglgol. Začínal mať blbý pocit. Pocit, že mama nespala. A nielen, že nespala. Ale vyložila si jeho stoporený penis ako prejav záujmu. Veď prečo inak by sa mu tu teraz takto ostentatívne predvádzala? No už len to mu chýbalo ku šťastiu.

Zuzana sa snažila tváriť úplne normálne, no cítila, že sa celá trasie. Bola nervózna. S prezliekaním si dávala na čas. A po očku sledovala synovu reakciu. Chcela mať istotu, že to včera nebol len nejaký jeho erotický sen, ale že ho skutočne vzrušil dotyk jej tela. Obliekla si blúzku, no nezapla ju a natiahla sa za taškou nad ním. V odraze v okne jasne videla, ako jej zvedavo čumí pod roztvorenú blúzku. V duchu sa usmiala. Bol to príjemný pocit. Veľmi príjemný. Neriešila, že zaujíma vlastného syna. Proste sa mu páči a jej to stačilo.

Ľuboš si už bol takmer istý, že sa nemýli. Doteraz nemohol vidieť ani jej holé rameno a zrazu sa mu rovno pred očami hojdajú v podprsenke jej ťažké cecky? Aj keď musel uznať, že na jej vek vyzerajú dosť pevne. Zahľadel sa zvedavo na pohojdávajúce sa prsníky. Vtom sa na neho s hranou prísnosťou oborila. „Ľuboš! Preboha! Kam sa to pozeráš! Nehanbíš sa?!“ tľapla ho rozšafne po pleci. Pomaly si zapínala blúzku, krútila hlavou a dívala sa na jeho hanbou horiacu tvár.
„Prepáč, ja… je to tu tesné a možno to tak vyzeralo. Ale ja som sa ti tam fakt nechcel pozerať…“ koktal a bol nasratý. Nasratý na mamu, že sa mu tak okato ponúka a aj na seba, že sa nechal prichytiť ako malý chlapec.

Natiahla sa za sukňou. „No veď hej, koho by už zaujímali moje staré kozy,“ povzdychla si teatrálne a obliekala si sukňu. „Náhodou, máš ich stále veľmi pekné,“ hlesol priškrtene. Prestala sa zapínať a skúmavo sa mu pozrela do očí. Uhol pohľadom. Mal si radšej hryznúť do jazyka, pomyslel si.
Vtom sa prudko otvorili dvere. „Jéj! Konečne sa babča prestala pred tatinom hanbiť!“ Teraz sa začervenala aj Zuzana.

_________________________________________________________________

„Môžem spať v podkroví?“ zdvihla Miluška rozžiarené oči k Ľubošovi. Ten sa otočil so spýtavo zdvihnutým obočím k mame. Prikývla.
„Môžeš, ale nelietaj po schodoch ako splašená! Sú dosť strmé.“
Zuzana sa otočila k synovi. „A my?“ Pokrčil plecami. „No myslel som pôvodne, že budeš spať s Milkou v tejto dvojke. A ja budem v podkroví. No keď si vybrala… Tak môžeš spať v dvojke a ja na gauči v obývačke…“
Rezolútne zakrútila hlavou. „To v žiadnom prípade! Budeš ráno celý dolámaný! Veď pozri, manželská posteľ je dosť veľká…“
„A nebude ti vadiť spať so mnou?“
„No podľa toho, čo myslíš pod slovom spať?“ zasmiala sa lascívne a naklonila hlavu. Ľubošovi zovrelo hrdlo.
„No keďže som slušný syn, tak tým myslím spoločný spánok na jednej posteli.“

Zuzana pobavene vyprskla a tľapla ho po pleci. „Ty zvrhlík! Snáď si nemyslíš, že ja som myslela na niečo iné?“ zachichotala sa a koketne na neho pozrela spod mierne privretých viečok.
Ľuboš si to myslel. No uvedomoval si aj to, že celej tejto situácii je na vine on.

„No neviem neviem, milá pani. Do hlavy vám nevidím…“ žmurkol silene a uchopil do oboch rúk tašky.
Zuzana si pretrela dlaňami horiace tváre. Čo sa to s ňou deje? Flirtuje s vlastným synom! A on s ňou! Mala pocit, akoby omladla o dvadsať rokov.
Vošla za synom do izby a obzerala si miestnosť. Ľuboš položil tašky k stene a posadil sa na posteľ.
„Super! Vôbec nevŕzga!“ vytresol. Mama sa na neho zvláštne pozrela. „A to je dôležité?“

Ježiši! Som to ja ale chuj! Hovoriť striebro, mlčať zlato! „No hej, aby som ťa nebudil, keď sa budem v noci otáčať,“ hlesol nepresvedčivo. Zuzana sa pousmiala. „Ahá. No to máš pravdu.“ Posadila sa vedľa neho, nadvihla sa a znova dosadla. „A je aj akurát mäkká. Dobre si vybral,“ povedala a pohladila ho po stehne.
Rýchlo vstal, otvoril skriňu a začal do nej vkladať veci. Jemne ho odtlačila nabok. „Nechaj, ja to urobím, to nie je chlapská robota.“ Zdalo sa mu to, alebo v jej očiach naozaj uvidel túžbu?
Prešiel do kuchyne a otvoril okno. Vytiahol z bundy ploskačku, obzrel sa, či ho mama nevidí a poriadne si z nej uhol. Pálivá tekutina mu skĺzla dole hrdlom. Ešte raz sa napil, zaskrutkoval uzáver a zastrčil fľaštičku do vrecka bundy. Nahol sa z okna. Krásny výhľad!

Po dvoch hltoch koňaku mu už to ich vzájomné podpichovanie prestalo pripadať až tak nevhodné. Mame zjavne chýba pocit, že má o ňu nejaký chlap záujem. A to predsa on zvládne. Pár dotykov, letmý bozk na líce a bude spokojná. A navyše je tu s nimi dcéra, takže nič nehrozí. Týždeň zbehne ako voda. Voda!

„Skočím sa pozrieť k jazeru. Malo by byť kúsok odtiaľto.“
„Počkaj, pôjdem s tebou. Len sa prezlečiem,“ zakričala Zuzana. Keď o chvíľu vyšla z izby, mala na sebe letné šaty s ramienkami končiace tesne pod kolenami. Ľuboš na ňu spokojne pozrel. Vyzerala v nich veľmi dobre! Všimla si, ako si ju uznanlivo prezerá a srdce sa jej rozbúchalo. Cítila sa, akoby si ju prezeral frajer pred rande. Ľuboš ukázal palcom na strop a zdvihol obočie.
Zuzana prešla k schodom a oprela sa o zábradlie. „Miluš, ideš s nami? Ideme sa s tatinom prejsť k jazeru…“
„Teraz nié! Musím odpovedať na kopec správ a tu hore je celkom dobrá wifina,“ ozvalo sa zhora.

O chvíľu už obaja kráčali po vyšľapanom chodníčku cez riedky lesík. Po pár krokoch Zuzana zjojkla a zavrávorala. „Bože, ešte si zlomím nohu!“ Ľuboš jej galantne nastavil rameno a ona sa do neho ochotne zavesila.
Chvíľu kráčali mlčky, kochajúc sa sviežou prírodou. „Máš teraz nejakú známosť?“ prerušila ticho Zuzana zbytočnou otázkou. Otočil k nej hlavu. „Jasné, že nie! Veď by som ti to povedal.“
„A nechceš si podať nejaký inzerát? Alebo skúsiť zoznamku?“
Razantne pokrútil hlavou. „Už sme túto tému preberali aspoň stokrát. A ja ti stoprvý krát hovorím, že o ďalší vzťah nemám záujem.“
„Však ja nemyslím vážny vzťah. Len taký nezáväzný. Čítala som v časopise, že sa to volá „priateľstvo s výhodami.“
Prevrátil oči stĺpom. „A to má byť ako čo?“
„No písali, že veľa párov funguje tak, že spolu nežijú a stretnú sa len pár krát do mesiaca, alebo idú spolu na dovolenku a tak.“
Rozosmial sa a mama na neho urazene zagánila. „Nedurdi sa! Len ma to pobavilo. Lebo to si v podstate ty. Stretávame sa pár krát do mesiaca a chodíme spolu na dovolenky.“

Prestala sa mračiť, no aj tak si neodpustila podrýpnutie. „Lenže oni sa stretávajú za iným účelom, než za akým k tebe chodím ja.“
Zastal a otočil si ju k sebe čelom. Chytil ju oboma rukami za ramená a zahľadel sa jej do očí. „Ja viem, ako si to myslela. Nechcel som sa ťa dotknúť. Mám ťa veľmi rád a neviem si predstaviť, že by ťa mala nahradiť iná žena.“ Chytil jej hlavu do dlaní a pobozkal ju na čelo. Potom ju objal okolo pása a vykročili k vode.

„Uff, aj by som si sadla. Nie je tu niekde nejaká lavička?“ Poobzeral sa a pokrútil hlavou. Vtom zbadal široký, machom obrastený peň. „Tu sa môžeš posadiť.“ Obzrela peň z každej strany a zavrtela hlavou. „Nie, mohla by som si zašpiniť šaty.“

Ľuboš sa posadil na peň a potiahol mamu za ruku. Zvýskla a dosadla mu na kolená.
„Zbláznil si sa? Čo keď nás niekto uvidí?“ vyplašene točila hlavou. No z kolien mu nevstala. Objímal ju mocnou pažou okolo pása a ona mala chuť slasťou privrieť oči. Bože, taká romantika! Drobné vlnky na jazere sa trblietali v odrazoch zapadajúceho slnka a ona sedela v objatí muža, ktorého milovala a hľadela na tú nádheru. Už dlho sa necítila tak šťastne.

„Dobrý den!“
Obaja prekvapene otočili hlavy.
„Promiňte, nechtěl jsem vás vylekat,“ ospravedlňoval sa starší pán, stojaci za ich chrbtom. Zuzana sa chcela postaviť, no syn si ju pridržal na kolenách.
„Nevystrašili ste nás. Len sme si mysleli, že sme tu sami.“
„No jó, je tu moc hezky. Proto sem touto dobou chodí většinou milenci, tak jako vy. Jestli máte sebou mobil, můžu vás vyfotiť. Moc vám to spolu sluší.“

Ľuboš pozrel na mamu, no tá v pomykove otočila hlavu k jazeru. Vytiahol z bundy mobil a zapol foťák. „Budete s tým vedieť…?“ Pán sa svetácky pousmial. „No jistě, mám taky takový. Takže obejměte svoji paní. Táák. Teď se oba koukejte na mě a… úsměv!“

„Veľmi pekne ďakujeme!“ Ľuboš vzal od pána telefón a keď odišiel, ukázal fotku mame. „Peknú fotku nám urobil, vyzeráš na nej suprovo!“
„Hej, akurát ju nikomu nemôžeme ukázať.“
„Prečo?“
„Ale veď vyzeráme ako frajeri“
„Ále prosím ťa! Však ťa nedržím za zadok ani ťa nebozkám. Úplne nevinná fotka.“
Zobrala mu z rúk telefón a zväčšila fotografiu.
„No hádal by si mi na tej fotke päťdesiatdeväť?“
„V žiadnom prípade! Maximálne tak päťdesiat sedem …“
„Ľuboš!!!“ Vlepila mu slabý pohlavok. „To vôbec, ale vôbec nebolo vtipné! Žartovať na účet ženinho veku je tabu! Rozumieš! Tabu!“ Vzrušene mu dychčala do vysmiatej tváre.
Nechápal, čo to do neho vošlo, no zrazu jej chytil hlavu do dlaní, pritiahol si ju bližšie a pritlačil jej ústa na pery. Vytreštila oči a prestala dýchať. Keď sa o pár sekúnd od neho odtrhla, zhlboka sa nadýchla a postavila sa. Netvárila sa práve najpríjemnejšie a on pochopil, že prestrelil. No neprestal sa sebavedomo usmievať.

„To čo malo znamenať?“ opýtala sa odmerane.
„Dal som ti pusu.“
„To som cítila! Ale takto sa matky predsa nebozkávajú! Čo keby nás niekto videl? Alebo natočil?“ Bola čoraz zlostnejšia a čoraz prudšie gestikulovala rukami.
Postavil sa a ukázal rukou okolo. „Nie je tu nikto. Absolútne nikto. A pusu som ti dal takú dlhú, lebo som ťa chcel umlčať. A bolo to navyše aj veľmi príjemné. Ale ospravedlňujem sa ti, ak som ťa naštval. To som fakt nechcel.“ A nečakajúc na odpoveď sa otočil a pomaly kráčal späť k chate.

Chcela na neho skríknuť, no hlas sa jej zasekol v hrdle. Áno naštval ju! A práve teraz a poriadne! To nevidí, že ona túži po pokračovaní? Musela predsa na neho nakričať. No on nemal odísť! Mal ju objať a opäť umlčať! A potom opäť! Bože, aký sú chlapi niekedy nechápaví! Rozbehla sa za ním. Nastavil jej rameno, no predbehla ho a kráčala namosúrene pár krokov pred ním.

Ľuboš sa díval na mamine biele lýtka a rozmýšľal, kde urobil chybu. Najväčšia blbosť samozrejme bola, že ju vôbec pobozkal. No úplne ho opantala romantika okamžiku. Už dlho mu žiadne žena nesedela na kolenách. K tomu tá hláška pána, aký sú nádherný pár a potom ten romantický západ slnka… No o reparát sa po tejto skúsenosti už určite pokúšať nebude!

Keď prišli do chaty, zavesil bundu na vešiak a vošiel do obývačky. „Mám spať tu?“ opýtal sa chladne a ukázal na gauč. Prešla popri ňom neotočiac hlavu. „Ako chceš.“
V duchu sa musel pousmiať. Bol pár rokov ženatý a túto frázu dôverne poznal. Znamenala len jedno – nech ťa to ani nenapadne!