Príbehy z Čahtického hradu 1

Písal sa približne rok 1590 a mladá šlachtičná Alžbeta Báthoryová začala zvelaďovať svoje nadobudnuté panstvo a usídľovať sa na Čachtickom hrade.
Až neskôr sa zistilo, aké mýty a legendy tento hrad okrem krutostí opantali.
Všetko sa čitateľ dozvie z nasledujúcich riadkov.

Mladá Alžbeta bola vychovávaná prísne s etiketou veriacej kresťanky. Svoje panenstvo si uchovávala dlho až do svojej dvadsať päťky pre toho pravého. Nakoniec ho stratila s vojakom, ktorého po kopulovaní skoro zabila, chudák, iba tak vyviazol a keďže mu prísne nakázala, že nesmie o tom ani náznakom prehovoriť, inak príde o život, tak svoje rany zvalil na medveďa v lese, ktorému len tak-tak utiekol z pazúrov.

Ľuďom to stačilo a tak sa ďalej nevypytovali. Chýry o divných orgiách, či vraždách zámku sa však aj tak potichu pošuškávali. A mladá Alžbeta rástla do krásy a zrelosti a plne prevzala svoje panstvo pričom pevnou rukou vládla okoliu, až sa páni na Považí triasli na stoličkách, ale jej urodzenému stavu nikto nechcel kázať, aby nedošli do konfliktu.

Jedno krásne ráno sa mladá Alžbeta zobudila so vzrušujúcim svrbením v lonovej oblasti.
„Ilona… no táák Ilona, kde si,“ volala na slúžku.
„Tu pani moja, čo sa stalo?“ nakukla baba v stredných rokoch ale neopovážila sa vojsť.
„Poď sem, poslúžiš mi,“ hukla na ňu grófka.
„Áno pani, prosím,“ úctivo so sklonenou hlavou podišla slúžka k posteli.
„Tu ma svrbí moja pipina. Oblieva ma horúčava,“ ukázala grófka na obnaženú chlpaticu.
„Aaale pani moja, ja vám v tomto asi veľmi nepomôžem. To by… hm,“ otáľala slúžka.
„Čo by? Hovor, hneď,“ vyzvedala grófka.
„To by… chcelo by to muža. On by vám pomohol. Akoby som mohla ja?“
„Len ma tam pekne pohlaď, prikazujem ti to.“
Ilona neochotne, ale predsa pod rúškom strachu ponorila prst do zarastenej jaskyne.
„Áaach…“ zavzdychla Alžbeta, „pridaj a tam hore, kde je taký výčnelok, tam je to dobre.“

Ilona prstom nahmatávala v húštine, ba dokonca na jeden natrafila a pani náhle zvýskla, až sa Ilone podlomili kolená. Ihneď prestala, lebo sa bála, že za to dostane trest.
„Nie ty sprostá, znovu a poriadne. Dobre to bolo, no poďme,“ pobádala ju hradná pani.
Ilona posmelená grófkou, drhla prstom chlpaticu a mačkala vystupujúci hrášok, až sa grófka prehýbala od rozkoše.
Keď tu náhle sa mladá Alžbeta roztriasla a zvýskla. Vyvalili sa z jej lona šťavy a Ilonine prsty boli celé ulepené.
„Čo to je ? Aký glej?“
„Pani moja, viete, asi ste prežili silné vzrušenie. Ako s mužom. Veru by vám ho bolo treba. On to svojím prirodzením bude vedieť lepšie,“ nesmelo povedala slúžka.
„Prikazujem ti Ilona, takého chlapa mi teda nájdi a budeš mať pokoj. Inak prídeš a každé ráno a večer mi to takto budeš robiť. Lebo dobre si mi teraz spravila.“
„Pani moja, ale koho že by som ja? Ja nehodná slúžka. Veď to všetko len urodzení páni k vám sedia. Hádam by ste nechceli hocijakého trhana?“ strachovala sa Ilona.
„Tuto pod hradbami slúži taký vojak. Pekný urastený chlap je to. Pošli ho sem, ja už si to zariadim. Ty si teda neschopná. A snaž sa, dobre ti vravím, lebo ťa prepustím a dám ťa katovi.“

Ilona sa roztriasla a pritakala pani a sklonená spiatočky odchádzala a neustále sa ukláňala.
Alžbeta bola spokojná so sebou. Ilona sa snáď polepší.
„A nezabudni,“ zakričala za ňou, „ zožeň ešte nejaké spoľahlivé slúžky, aby si nebola na všetko sama.“
„Áno pani,“ stihla Ilona odpovedať grófke.

Ilone sa podarilo chlapa prehovoriť. Vojak to bol mladý, silný, vytrénovaný. A slovo grófky bolo sväté. Nemohol odmietnuť, hoci Ilona mu nepovedala, čo bude predmetom jeho práce v komnate.
„Pani moja,“ spoza dverí sa prihovárala slúžka. „ Priviedla som vojaka, ako ste poručila.“
„Dobre, môžeš ísť. Vojak nech vojde.“
„Áno pani,“ Ilona sa pobrala.

Mladý vojak vošiel pomaly do komnaty. Zastal tesne za vchodom, keď videl pani v posteli prikrytú.
„Poď ďalej vojak. Ako sa voláš ?“ spýtala sa grófka.
„Martin pani.“
„Povedala som ti, aby si prišiel bližšie, sem ku posteli.“
Prezrela si ho, keď podišiel.
„Vyzleč sa a poď ku mne.“
„Ale pani, ja mám dievča.“
„Chceš odporovať? Dám ťa katovi?“ pohrozila mu.
„Nie pani, ale keď…“
Vojak Martin sa neochotne pomaly vyzliekal.
„Žiadne ale. Švihni si, nemám čas celý deň,“ poháňala ho hradná pani.
Samozrejme, že nemala žiadnu robotu, ale aj tak ho súrila.
Martin sa poponáhľal, zostal stáť iba v spoďároch.
„Všetko dolu. Čomu si nerozumel,“ posledné slová kričala.
Dal dolu zbytok odevu a zostal stáť s rukami na svojom ohanbí.
„Ruky preč a poď bližšie.“

Martin podišiel celkom nahý k posteli grófky celkom blízko.
Mladá Alžbeta si ho prezrela a zrak jej spočinul v húštine z ktorej vykukoval kus mäsa. Kus čuráka.
Chytila ho rukou a stlačila, pozrela na vojaka.
„Prikazujem ti, aby si ma s ním potešil. A beda, ak ti to nepôjde. Živý odtiaľto neodídeš.“
Martin sa zachvel.
Grófka pretiahla úd rukou nadol a znovu naspäť. Jednou rukou odhalila nahé stehno a vytiahla von ľavé prso.
Cítila ako je v rukách začína mohutnieť. S obdivom pozerala na tvrdnúci kus mäsa, hompáľajúci sa medzi nohami vojaka.
„No vidíš, ide to,“ a rukou ďalej spracovávala vojakovu pýchu.
„Tak a teraz naľahni na mňa a strč ho dnu. Aleže ťa znovu napomínam, aby si to robil poriadne.“
„Áno pani,“ súhlasne pokýval vojak, “ak by som vás mohol poprosiť, tak sa obnažte, pôjde mi to lepšie.“

Alžbeta sa pozrela na neho, aký bol odrazu odvážny, ale neprotestovala. Čušala vo chvíli, keď sa ide diať také majstrovstvo.
Odhalila aj druhé ňadro a roztvorila stehná, aby vojak mal lepší prístup do chlpatice.
Ten ako to videl, zavdychal a pomaly zaboril svoj úd do grófkinej tajomnej diery.
„Áaach ano. Pritlač. Poriadne.“
Martin sa bál, lebo ďalej mu nešlo. Ale prirazil celou silou, keď si to pani priala.
„Jáááu, ooooooooch. Ty divoch,“ vykríkla keď jeho tvrdý žilnatý vták prenikol dierkou a bolo po panenstve.
„Prepáčte,“ kajal sa.
„Nerozprávaj a pracuj. Pridaj,“ pobádala ho.
Martin povytiahol vtáka a silno prirazil. Alžbeta znovu sykla, ale tentokrát rozkošou zodvihla panvu, aby sa vojak dostal hlbšie.
„Ano, to je ono, ano…“ chrochtala blahom.

Martin začal grófku prudko napichovať, ako mu to sama poručila. Divoko ju jebal a ona sa pod tlakom jeho tela podvoľovala. Vnútri bola stále grófka, ale navonok si pripadala teraz ako tá najväčšia kurtizána. Ako posledná ľahká žena. Obšťastňuje ju vojak. Spodina. Ale ona, ona Alžbeta, najväčšia pani z okolia. Užíva si to. A vojakov tvrdý úd sa vnára do jej svätyne. Kde doteraz nikto nebol. Do jej panenského vnútra.

V tom ju čosi napadlo. Raz videla takto kopulovať zajacov. Zajac bol na vrchu, zajačica dole.
„Vojak, spomaľ. Skúsime to odzadu. Ako zajaci.“
„Prosím pani? Ako?“
„Hluchý si?“ vyšmykla sa spod naliateho tvrdolína.
Otočila sa a dala sa na štyri.
„Takto, a ty si pekne kľakni a zozadu. A vôbec ma nešetri.“
Vystrčila zadok a odhalila ružovučkú jaskyňu s mäsitými pyskami.
Vojak sa priblížil a zasunul svoj tvrdý úd do ružovej diery. A znovu vytiahol a zasunul. Prudko prirazil schytil ju za boky a začal svoju grófku tvrdo trtkať.
Pridával a nabodával ju, až vajcia plieskali o chlpaté pysčiská.
Vypĺňal dno jej ružovej krásy a oddával sa divokému sexu.
Mladá Alžbeta cítila, že to na ňu prichádza a začala hádzať panvou hore a dolu a tak si nevedomky sama privodila prvý ozajstný orgazmus.
Vojakova pýcha masírovaná touto divokou jazdou nemohla dlho odolávať tejto neviazanej zábave.
Začalo mu v nej cukať a cítil, že sa mu von tlačí semenná tekutina.
Zavzdychal a začal plniť studňu živou vodou.

Unavený oddychoval.
Grófka bola spokojná, ale predsa. Mohla by si to ešte zopakovať. Nuž ale čo…
„Tak sa uprav a môžeš ísť. Ale ti vravím, toto nikomu nesmieš povedať, lebo trest ťa neminie.“
„Áno pani,“ uklonil sa vojak a odišiel.

„Ilonaaaaá,“ zakričala grófka na slúžku.
„Áno pani, som tu,“ vykukla Ilona spoza dverí.
„Chcem sa umyť. Dones diežu, lavór. Lepím sa celá.“
Ilona sa pousmiala keď sa grófka nepozerala a sklonila hlavu na súhlas a vybehla von.

Po riadnom vyumývaní Alžbeta oddychovala a myslela na mužnosť a riadneho chlapa, ktorého práve mala vo svojom vnútri. Bol to mladý a silný kanec. Švárny svalnatý chlapisko, ten by ešte dokázal divy.
V hlave jej skrsla myšlienka.
„Ilonaaa.“
Kučeravá hlava sa naklonila dovnútra komnaty.
„Nech sa páčila pani, počúvam.“
„Pôjdeš aj s Dorou a skúsite nenápadne prehovoriť dievča toho vojaka, aby sem prišla slúžiť. Poznáš ju?“
„Poznám pani, je to krásna mladá dáma.“ Vtom sa zháčila, „Ale veru nie krajšia ako vy, vám niet páru.“
Ešte že sa opravila. Mladá grófka sa začínala na ňu mračiť.
„V poriadku. Už choď. Skúste to navečer.“
Ilona prikývla.

S Dorou Szentešovou sa poznala. Dora bola o niečo mladšia, ale bola to erdeg baba, mohutná a vysoká ženská. Sily mala za koňa.
Tá by to dievča zdrapila a ako pierko odniesla na zámok aj sama, ale nechcela protestovať pani.
„Dora, pani nám nakázala, aby sme prehovorili jedno dievča slúžiť na hrad.“
„Nemám problém tam s tebou ísť, ak vieš, kto je to, tak to dnes vyriešime,“ odvetila Dora.
„Poznám ju. Teba ona asi nepozná. Ale neviem presne v ktorom dome býva.“
„Tým lepšie. Bude to jednoduchšie.“

Tma ako v rohu a v tej tme sa zakrádali dve osoby popri domoch. Boli to slúžky Ilona Jó a Dora Szentešová. S ťažkostou medzi rovnakými hľadali dom, kde bývalo ono dievča, čo im kázala grófka naverbovať do služby. Robili to rady, pod rúškom noci, aby nevzbudzovali podozrenie ľudí a tiež na uliciach a pri domoch v tej tme už nebol nikto. A žiaden svedok, nebolo dôkazov.
Náhle Dora zbadala v presvetlenom okne postavu.
„To je ona.“
Ilona zajasala.
„A je tam sama ?“
„Neviem, vyzerá, že áno. Možno starci už spia.“
Dora jemne zaťukala na okno.
Táto obria žena mala správanie drevorubača, ale keď šlo o záškodnícke a sledovačské maniere, tak vedela byť potichu aj niekoľko hodín a našľapovať na suché vetvy tak, že by ani srnka neušla.
„Kto je?“ ozvalo sa spoza dverí
„Slúžky z hradu. Pani nás poslala,“ odvetili takmer jednohlasne.
Dievča sa preľaklo.
Otvorila dvere.
„A čo by ste rady ?“
Prehovorila Dora. Ona mala dar všetko vedieť obkecať a dostať aj ťavu do oka ihly.
„Pani nás poslala, že ťa prosí, či by si nechcela robiť na hrade. My sme už staré a treba nám pomoci, už toho toľko nezastaneme. A tak by rada mladú krv.“
Utierala si opakom sukne neviditeľnú slzu a tvárila sa ako jej je to ľúto, že je stará a už nevládze.

Dievča pomaly sadalo na lep, ako mucha. Netušilo, že to o tej krvi bude doslovné.
„Nuž, hádam aj by som mohla, ale rodičov by som sa mala spýtať.“
„Len sa spýtaj, milá moja, spýtaj,“ zvoľnila Dora, aby dievča nemalo pocit násilia.
„Ale tí už spia… počkajte, a treba ma hneď? Či stačí ráno?“ spýtala sa.
„Nuž pani povedala, že ty si taká súca, že ak môžeš aj by sme ťa zobrali,“ tvárila sa naoko Dora.
„Tak ja teda idem. Šak hádam dlho nebudeme. Oblečiem sa, počkajte.“
Privrela dvere.
„To by sme mali,“ prehlásila obria žena.

Po chvíľke už cupotali, potichu, bez svedkov. Dievča kráčalo s dvoma úlisnými ženami na hrad.
Ani netušila, že do cesty istej smrti.

„Vitaj dievčina. Ako sa voláš?“
Mladá grófka bola ako med, keď jej priviedli dievča.
„Anna, pani moja,“ uklonila sa slečna.
Dievča bolo bujarých a kyprých tvarov. Hlavne dekolt sa jej napínal k prasknutiu, čo jej menej vnadná grófka závidela. A navyše bola krásna ako obrázok. Prívetivá tvárička a milý úsmev.
„A máš aj chlapca?“
„Mám. Je tu vojak u vás pani.“
„A ktorý že to je?“
„Martin Urbanovie, taký mladý, štíhly, vysoký a svalnatý.“
„Ten čo slúži pri bráne?“
„Áno pani.“
„No tak to by si sa ráno mohla s ním zvítať, a pozdraviť ho.“
„Ráno? To tu budem celú noc?“
„Pravdaže Anna, máme veľa práce.“
„Ale moji, keď sa zobudia, ma budú hľadať.“
„Nemaj ty strachu dievka moja. To zariadim, pošleme tam vojaka, že si šla vypomôcť do zámku.“
„No neviem pani moja, mám obavy.“
„Ale ty hlupučká, neboj sa, ja tu velím, ja sa o teba postarám,“ úlisne sa líškala Alžbeta.
Anna prikývla, aj keď s neistotou.

„Najskôr sa sem postav a zobleč si všetko okrem spodnice.“
Dievča s počudovaním krútilo hlavou.
„Neboj sa, chcem si ťa pozrieť.“
„Prečo pani?“ dopytovala sa Anna.
„Otoč sa… hm… dobre, ešte takto…“ otáčala polonahú krásavicu.
Vnímala jej vnady a aj ich poťažkala rukami.
„Lebo… vyzeráš podobne ako ja. Ba priam tak isto. Tak ti vyskúšame niektoré z mojich šiat. Ak budú pasovať, tak potom ja nemusím chodiť k šičke do Trenčína, ale pošleme tam teba. Budeš ako pani,“ pod rúškom splietaných návnad ju oblbovala grófka.

Samozrejme ju klamala, lebo vnady malo dievča pevné a bujné. Grófkine trochu viseli a boli menšie. Lebo Alžbeta bola chudá a dievča bolo vychovávané dedinskou stravou.
Ale to si v tom strese dievčina nevšimla, navyše grófku nevidela nahú.
„Ilona, Dora, ďakujem, už vašu pomoc nebudem potrebovať,“ flochla na usmievajúce sa slúžky.
Tie sa uklonili a vzdialili.

Alžbeta sa posadila do kresla.
„Poď bližšie Anna.“
Obnažená krásavica pristúpila hanblivo k mladej Alžbete.
„Máš krásne vnady a vôbec celá si krásna.“
„Ďakujem pani.“
„A s dievčaťom si sa už niekedy bozkávala ?“
„No, hm, keď som mala štrnásť. So susedovou Marou. Tá bola jediná.“
„A aké to bolo?“
„Také divné. Ale nebolo to nepríjemné.“
„A koľko mala Mara rokov vtedy?“
„Sedemnásť, pani.“
„Hm, a teraz by si to nechcela vyskúšať?“
„Ako myslíte tu s vami?“
„No vidíš tu snáď niekoho iného?“
„No, hm neviem, keď, to je také iné, nie ste chlapec.“

Grófka vstala a podišla tesne k Anne. Naklonila sa a pobozkala ju na ústa.
Dievčina zavrela oči.
Alžbeta sa znovu naklonila a pobozkala ju, ale tentokrát pootvorila ústa a vsunula jej jazyk dnu. Rukami ju objala a pritisla prsia dievčiny na svoj dekolt.
Anna bola mierne zaskočená správaním grófky, ale paniam sa neodporuje.
Pomaly jej jazykom vyšla v ústrety a prepletala ho s Alžbetou. Vzrušovalo ju to, aj keď sa necítila pri tom úplne komfortne.
„Počkaj,“ vymanila sa zrazu grófka.
Narýchlo zo seba zhodila všetky šaty, zostala iba v spodnici a korzete.
„Pomôž mi vyzliecť sa.“
Dievča nechápavo čumelo, ale hlas pani ju prebral.
„No tak, pomôž mi.“
Anna rozšnurovala korzet grófky a pomaly ho zložila.
Až teraz bolo možné porovnať ich dekolty, ale to Anna nevnímala. Alžbeta si šmahom ruky zložila dole aj spodnicu a stála pred dievčaťom nahá.
„Vyzleč sa aj ty. Anna,“ prikázala pani.
„Prečo pani?“
„Uvidíš, neboj sa, nemáš sa čoho báť.“

Za dverami v tmavej chodbe stáli dve postavy. Jedna poriadne urastená ženská a jedna stará slúžka, ktorá by najradšej bola niekde inde.
Boli to dve babizne, ktoré naverbovali dievča k panej. Dve prefíkané ženské, ktoré teraz s uchom natrčeným na dverách počúvali, čo sa dnu deje.
Usmievali sa a čakali, ako sa situácia vyvinie.

„No vidíš, aká si krásna skoro ako ja,“ chvastala sa grófka.
Pritom pravda bola opačná. Dievča bolo krásne a grófka vychudnutá s ovisnutými vnadami. Čo ju v kútiku duše škrelo.
„Poď bližšie.“
Keď sa Anna nehýbala, sama k nej podišla a pritisla si ju rukami k sebe. Znovu sa naklonila a vnorila svoj jazyk do úst dievčaťa.
Tá vidiac nahú pani bola tak v strese, že začala grófkinmu kmitajúcemu jazyku odpovedať. Vášnivo sa k nej tisla a so zavretými očami ju bozkávala.
Alžbeta rukami zišla na Annin zadok a pevne ho stisla, v bozkávaní aj nepoľavila.
Potom končekmi prstov zarývajúc sa jemne do jej kože sa posúvala zo zadu do predu. Jemne si odtisla dievča a za stáleho hladkania sa presunula k prsiam.
Láskala ich a palcami i prstami masírovala už tuhé bradavky. Anna potichu vzdychala a v lone sa jej robilo známe teplo a cítila vychádzajúce šťavy.

Odrazu prestala s bozkávaním a povedala Anne : „Ľahni si tu a pokrč nohy.“
Anna bola ako v tranze. Urobila, čo jej dobrá pani prikázala.
Alžbeta sa vnorila medzi jej nohy a nasala vôňu dievčenského prirodzenia.
Prstom prešla po tečúcej studničke. Po uzatvorených pyskoch hrdzavej chlpatice. Až teraz si všimla, že dievča je ryšavé.
Prstom zablúdila dnu. Narazila na prekážku.
„Ty si panna?“ spýtala sa grófka.
„Áno pani.“
„Dobre, tak sa na to pozrieme.“
Bez varovania strčila dnu do dievčinej studničky dva prsty a silno pritlačila.
Anna skríkla a prsty vbehli dnu.
„Prosíííííím, čo ste to urobili?“
„Teraz patríš mne, tak som si vzala tvoje panenstvo. A čuš, lebo ťa dám katom.“
Vytiahla zakrvavené prsty a znovu ich do dievčaťa vrazila.
Robila to zúrivo, akoby sa chcela pomstiť celému svetu, že ona grófka nie je taká pekná ako tuto obyčajná dievčina, ktorá je ako obrázok.
Neuvedomila si, že dievča už neplače ale vzdychá.
Pri toľkých pohyboch ruky prsty začínali spôsobovať mladučkej dievčine rozkoš. Vzrušila sa natoľko, že sa začala krútiť a vzdychať.
Grófka v nemom úžase sledovala to rozvášnené telo. Prstami pridávala na intenzite a telo sa zmenilo v boj o orgazmus.
Anna sa metala šťavami zaplnila celú ruku svojej pani.
Alžbeta už bola unavená, ale viac než únava ju vzmáhala zvedavosť, ako to dopadne.
Anna v tom silno zakričala a vytrhla sa z divočiacich prstov, schúlila sa do klbka a hlasno vzdychala a triasla sa. Zažila svoj prvý ozajstný orgazmus.

Hradná pani si umyla ruky v pripravenom lavore.
Zavolala : „Ilona, Doraa.“
„Áno pani,“ strčia dnu hlavu Dora.
„Odvleč Annu do vedľajšej komnaty, poumývaj ju a ulož do postele. Zajtra si s ňou pohovorím. Ja si pôjdem ľahnúť, už vaše služby dnes potrebovať nebudem.“
Dora splnila príkazy pani do bodky a o chvíľku už klebetila o chvíľku s Ilonou.
Anna zaspala takmer okamžite, ako ju mohutná žena odvliekla do komnaty naproti panej a poumývala.

Keď grófka Alžbeta osamela, cítila vo svojom vnútri vzrušenie. Potrebovala nutne ukojiť svoj chtíč. Myslela na mladé dievča. Na jej neskúsené, krásne telo. Na to teplo, ktoré sa jej tvorilo na prstoch, keď bola vnútri mladej vulvy.
Cítila ako tečie pri tom pomyslení.
Siahla rukou a svoju broskynku. Nemala by, na to má predsa slúžky, alebo chlapa. Vojaka.
Nemala už síl volať vojaka, ani slúžky. Navyše dala Dore voľno.
Prstom zablúdila do mokrej dierky.
„Oooooch, mmmm,“ vydala dlhý ston.
Potom si ale uvedomila, že tu aj steny počúvajú a stlmila svoje pocity.
Mľaskajúc si začala vrážať najskôr jeden a potom dva prsty. Bolo to pod jej úroveň, ale cítila, že to potrebuje.
Jednou rukou prevrátila na svoju  tvár vankúš, hlasno do neho zakričala a s vypätím síl sa urobila.
Zaspala celkom nahá s prstami v rozkroku.

Autor

4.1 27 votes
Hodnocení povídky
Subscribe
Upozornit na
guest
5 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Juli

Někdo má jistě jiný názor, za mne nic moc. Zkrátka není to můj šálek kávy.

Bobík

Ok diky za nazor. Pribeh se ubira lehkym bdsm.

Bbob

Čte se to dobře. Aj keď po slovensky 🙂 Trochu nezvyklé téma, souhlasím, člověk by čekal bdsm, ale vůbec mi nevadí že tam není, naopak. Aspoň to není takovéto šup sem šup tam a už jede každý s každým. Má to děj po celou dobu a celkem uvěřitelný. Uvidíme kam se to posune, ta poloha grofky co může vše sice svádí ale když to autor ukočíruje,mohl by z toho být solidní retro příběh. Nechám se překvapit.

Bobík

Díky,nooo, ono to BDSM se rozjíždí. Takže ano… ale nikam nespěchat.

Marťas

BDSM není můj šálek kávy. Ale byť je povídka psána slovensky, tak mě vtáhla do děje. Čachtickou paní jsem kdysi celou četl a také ve slovenštině. Viděl jsem i film, ale neuchvátil mě tolik jako knížka. Zatím se děj rozvíjí pomalu ale i tak je to zajímavé. Je to změna. Stejně jako vhledy do historie od Shocka.

5
0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x