Čakanie bolo nekonečné.
Ležala som na bruchu a premietala si v hlave, čo sa práve všetko odohralo.
Keby Bernard tušil, čo tu robil mladý pán, tak by ho to asi nepotešilo. Alebo ktovie. Možno sú celá rodina taká zhýralá, že by sa radi zapojili všetci do takej akcie. Z dumania ma vyrušil tichý nášlap na schody.
Jemné odváranie dverí, v ktorých sa zjavil Bernard so svojou sestrou Tess.
S vypúlenými, spýtavými očami som sa na neho pozrela a on sa iba usmial. V jeho zraku bolo vidieť kľud a pokoj. Tess bola ticho vôbec neprehovorila.
Iba niesla v ruke akúsi masť.
Sadla si ku mne a odhrnula mi plachtu, usmiala sa a povedala jediné slová za celú dobu, čo tam bola : „Uvoľnite sa prosím a ničoho sa nebojte. Trochu to zatlačí, zaštípe ale bude to všetko ok.“
Bola som tak prekvapená tým, čo sa deje, že som nevedela vôbec odporovať a iba som zízala.
S tým mi roztvorila nohy, pod brucho podložila vankúš a roztiahla polovičky. Pozrela na zadok a usmiala sa znovu.
Navliekla si rukavicu a nabrala na dva prsty trochu tej masti.
Zľahka ňou potrela ústie mojej čerstvo sprznenej dierky a prudkým pohybom oboma prstami do mňa vošla.
Zasykala som od prekvapenia aj tlaku, malej bolesti ale držala som a neodvážila sa odporovať. To ako drsne vošla dnu ma ani tak nebolelo, skôr tá roztiahnutá dierka.
Tess skúsene rozotierala a masírovala masťou vnútro otvoru a prechádzala jemnými pohybmi po celkom obvode.
Palcom pri tom masírovala vonkajšiu časť.
Najhoršie na tom, že ma to začalo vzrušovať a nevedela som, ako sa mám tváriť, aby na to neprišla.
Celá procedúra trvala tak minútu, potom vybrala prsty von. Utrela okolie utierkou a znovu ma zakryla.
Zahodila rukavicu do koša, zatvorila masť a zdvihla sa. Vyšla von.
„To bolo čo? Ja… ja… ja som nevedela, či sa mám hanbiť, alebo nie. Som prekvapená,“ odvetila som Bernardovi.
Iba sa uškrnul a vstal.
„Teraz oddychuj. Neboj sa, všetko bude OK, uvidíš. Treba aby si aspoň hodinku ležala. Trochu som ti natrhol okolie svojím veľkým kamošom, ale Tess je zázračná, ona má na všetko maste.“
Pobozkal ma na čelo a odišiel potichu von.
Stále strhnutá vývojom dnešných udalostí som zatvorila oči a rýchlo zaspala.
Zobudila som sa na ostrú páliacu bolesť vo vymasírovanej dierke.
Pozrela som na hodiny, spala som sotva pätnásť minút.
Bolesť naberala na intenzite. Nevládala som sa ani pohnúť a nechcela som robiť paniku, aby náhodou neprišli aj deti.
Rozhodla som sa so zaťatými zubami počkať.
Po zhruba desiatich minútach bolesť pomaly ustávala. Podarilo sa mi znovu zaspať.
Ani neviem koľko som spala, ale zobudila som sa úplne svieža, nebolelo ani neštípalo celkom nič, dokonca ako keby nebol ani znak o tom, že ma Bernard tak roztiahol.
Dotkla som sa análneho otvoru a pritlačila. Nič. Iba slabé ťukanie naznačovalo, že Tess tlačila na vnútro pri masírovaní.
Privoňala som k prstom. Zvláštna vôňa, ktorú som predtým nevnímala. Zmes akýchsi bylín. A niečo ako gáfor, či mentol. Nedalo sa to presne identifikovať. Asi preto to štípanie.
Každopádne ma to prinútilo vstať z postele a obliecť sa.
Počas toho som premýšľala, ako sa Tess pozriem do očí. Ale asi bola zvyknutá na Bernardove anály a tak isto liečila nejednu análnu pannu.
Zišla som do kuchyne a skontrolovala požiadavky detí a domácich.
Pripravila som si večeru a potichu ju konzumovala v kuchyni, keď sa v tom otvorili dvere. Vošla Tess.
„Tak ako, je to lepšie?“ spýtala sa s kamennou tvárou.
„Ďakujem za opýtanie a pomoc, samozrejme je to v poriadku,“ zapýrila som sa a sklopila oči.
„Bernard je expert. Mohol vám natrhnúť zadok ešte viac. Mali ste nejakú skúsenosť s análnym sexom niekedy ?“
„Ak nepočítam jeden pokus, tak nie,“ odvetila som a sklopila oči.
„Hm, tak to mohlo skončiť aj krvácaním.“
Pri tej myšlienke sa mi zatočila hlava.
„Bolo to OK,“ iba krátko som odvetila.
„Ako chcete, ja vám nebudem rozprávať do toho, čo robíte. Je to iba vaša vec, ale prosím, nechcem, aby sa niekde niekto dozvedel, čo tu Bernard robí, alebo s kým spí a tak. Inak by sme sa museli rozísť každý svojou cestou.“
„Nemajte obavy Tess, ja to nikdy a nikomu nepoviem.“
Usmiala sa, pokývala hlavou na súhlas a opustila kuchyňu.
Upratala som všetko, pripravila na večer a oznámila majordómovi, že idem do mesta, budem k dispozícii približne za hodinu.
Ten iba kývol hlavou a začítal sa do novín pri stole vo vchode.
Vyšla som von do slnečného dňa a kráčala svižne po ulici. Ten krém v zadku spôsoboval, že sa mi vláčne obtierali polovičky o seba a pri spomienke veľmi skúsených prstov Tess, som doslova zvlhla. Bola som nadržaná.
Vnímajúc len veľmi zriedka, čo sa deje na ulici som vošla do prvého obchodu, ktorý bol po ruke.
Obzerajúc si šaty mi stále chodili po rozume útržky Tess a Bernarda.
Cítila som, ako som tam dolu vlhká. Rýchlo som si vybrala asi troje šaty.
Pekná, mladá predavačka stojaca neďaleko ma svojím uhladeným úsmevom a spôsobmi odporúčala do najbližšej kabínky.
Len čo som vošla dnu, hneď som zhodila sukňu a ponorila ruku do mojej čvachtajúcej kundičky.
„Dva prsty, dva prstíky“ nadržano som šveholila a vrútila ich dnu celou silou, až to mľasklo.
„Aaaach,“ vydala som tichý ston.
Tess ma tak nesmierne vzrušovala. Teraz mi to prišlo ako zámerné, keď sa tak dlho so mnou hrala. Precvičila všetky nervové zakončenia a z ľahkosťou prehmatávala kožku mojej zadnej dieročky.
Myšlienky mi vírili hlavou. Pretiahla by som hneď aj kabelku, tak ma to vzrušovalo.
Vydávala som čo možno najtichšie a najtlmenejšie vzdychy.
Náhle sa ozvalo : „Pani, ste v poriadku? Nie je vám zle?“
Milá a pekná, mladá predavačka sa priblížila k mojej kabínke. Ešte že bol ten obchod tak veľký a tak ju zrejme nikto okrem mňa nepočul.
„No, hm,“ kula som plán.
„Potrebujete niečo?“ priblížila sa k dverám.
Otvorila som ich a vtiahla ju prudko dnu, ledva sa stačila nadýchnuť.
„Nie je mi zle, dobre mi je, až moc dobre slečna. A teraz ticho a už aj ma vylíž. Som brutálne nadržaná. Ak cekneš, tak ti načúram do úst.“
Sama som nechápala, čo to do mňa vošlo.
Sklonila som jej hlavu k mojej nadržanej čvachtajúcej mačičke a rozkročila som nohy doširoka. Len zalapala po dychu a stihla sa chytiť mojich nôh.
„Ale, to predsa nemôžeme. Tu???“
„ Áno tu. Ale rýchlo, nemôžeme tu byť predsa hodinu,“ trvala som si na svojom.
Slečna ostýchavo, ale so zjavnou chuťou sa pustila do lízania mojej mačičky. Iba pomaly špičkou prechádzala po klitorise.
Ten náboj, čo bol nabitý chcel vystreliť. Ale lízačka bola pomalá.
„Neboj sa, pridaj. A poriadne dnu do dierky, čo najhlbšie,“ povedala som.
Neváhala, vrazila mi jazyk prudko dnu a kmitala ním ako o život. Cítila som chvenie a sopka sa už prebúdzala. Výbuch bude mohutný.
Pridala som prsty na klitoris a netrvalo dlho a z úst mi vyšiel dlhý ston sprevádzaný množstvom štiav, ktorými som chuderku zaplavila. Zmohla sa iba na pár slov a úsmev.
„Nooo, pekné.“
„No vidíš, aká si šikovná. Ako že sa voláš a koľko máš rokov?“
„Betty a mám devätnásť.“
„Dobre Betty, ja som Julia, teraz už choď. Vyskúšam si tie šaty. Ďakujem.“
Rýchlo som sa poutierala papierovými vreckovkami a dávala pozor, aby som nezašpinila tie šaty. Napodiv mi boli všetky tri dobré a aj vzory a farby sa mi páčili. Ktovie čím to bolo, či tou nadržanosťou.
Vyšla som von, k pokladni. Stála tam Betty a usmievala sa. Na tvári mala ulízanú čmuhu. Teda tie predavačky. Ani umyť sa ráno nevedia, to je kultúra.
Zasmiala som sa na vlastnom vtipe.
„Dobrý deň. Pani bola spokojná s výberom?“
„Áno, beriem si všetky tie šaty, čo som skúšala. A prosím, tu je aj niečo navyše za ochotu a spoluprácu vašej kolegyne Betty. Skutočne talentovaná mladá dáma. Veľmi dobre mi doporučila,“ žmurkla som pri tom na stojacu krásku.
„Ó, ďakujeme. Sme radi, že sa vám u nás príjemne nakupuje. Zmienim sa o Betty našej vedúcej.“
Do krásavice akoby udrel blesk, normálne skoro podskočila od radosti.
Dneska si vylízala asi peknú odmenu.
Kývla som jej a pobrala sa domov.
Niečo mi vravelo, že dnešný deň ešte nekončí. Vlastne už večer.
Ale pekne po poriadku. K pekným šatám patria pekné topánky. Hor sa do ďalšieho obchodu. Ktovie, čo pán domáci zase pripravuje.
Čo už s ním, keď sa tak dobre o mňa stará.




S povděkem kvituji, že autoři píší nové příběhy a redaktoři tak nemusí hledat v archívech. Na druhou stranu bych se nezlobil, když už dojde ke zveřejňování archívního příběhu, ať je uvedený v celku. Čtyřměsíční prodleva mezi jednotlivými díly mi přijde dost dlouhá. Ale děkuji, za pokračování pěkné fantazie. Zdá se, že mezi Julií a Tess ještě nepadlo poslední slovo ani dotek. Vsuvka s prodavačkou mi už přijde až úsměvná, ale vlastně se to jmenuje „Červená knižnica“ a tu není nutno brát vážně.
Archiv využíváme především v případě nedostatku nových povídek. A vzhledem k tomu, že po určité krizi máme povídek relativní dostatek, nemusíme do archivu tolik sahat.
Když jsme tento seriál vytáhli z archivu byl naplánován po týdnu za sebou. Jen se od té doby změnila situace a autoři nás zásobují novou tvorbou a tu prostě upřednostňujeme. i když se snažíme to co už jsme z archivu vytáhli postupně dopublikovat.