Matka v prechode 🇨🇿

„Budeš tam ešte trčať dlho?“
„Len sa nezblázni!“ pozrel som škaredo k dverám, spoza ktorých sa ozval matkin škrekľavý hlas. „Sprchujem sa!“ hlasno som zakričal, aby som prehlušil šušťanie vody.
„Nemusíš tak vrieskať, nie som hluchá,“ otvorili sa vtom dvere a do kúpelky vpochodovala moja máti.
„Mama, však sa sprchujem!“
„No a čo? Takých som už videla!“ uškrnula sa a začala vyberať špinavé veci z koša na prádlo.
„No ty určite, ty musíš mať aspoň desiatich na jeden prst,“ pomyslel som si zlomyseľne pri pohľade na jej rozkysnutú postavu.
„Budeš tu ešte dlho?“ opáčil som opatrne. Nechcel som ju zbytočne dráždiť. Bol som rád, že môžem u nej po rozvode bývať. Ku tomu som bol bez roboty a z podpory človek bohvieako vyskakovať nemôže.
„Prečo? Vadím ti? Však sa sprchuj!“ odsekla a ďalej skladala prádlo do lavóra.
Ako by som bol vzduch. Zato keď som ja pred pár týždňami nechtiac otvoril dvere do kúpelky, keď sa ona sprchovala, to bolo rečí a kriku!

Poslednou dobou je s ňou fakt na nevydržanie. Chvíľu je úplne normálna, ale o pár minút už pre prkotinu vreští ako najatá. Pýtal som sa nedávno na tie jej nálady mojej sestry a podľa nej je to preto, že je matka v prechode. A že vraj mám byť rád, že neblbne aj iným smerom.
Pripomenula mi šesťdesiat ročnú susedu z tretieho, ktorá si pred pár rokmi k sebe do bytu nasáčkovala môjho spolužiaka z učňovky. Keď šukali, bolo to počuť až k nám na piate. Ešte to by mi tak chýbalo. To by som sa určite musel vysťahovať. Našťastie je matka taká šereda, že sa ňu sotva niekto ulakomí. A k tomu jej vek…
„Do riti! Ešte, že som si spomenul! Sestra mi dvakrát pripomínala, že máti má dnes narodky a aj tak som na to skoro zabudol!“ preletelo mi vtom hlavou.
Rýchlo som sa dosprchoval a vyletel som z domu.

„Všetko najlepšie!“ usmial som sa čo možno najmilšie a podal som matke zabalenú fľašku.
„Ešte aj ty my pripomínaj, jaká som už stará,“ zamračila sa a odbalila papier.
Pri pohľade na obľúbenú becherovku sa jej ale predsa len na chvíľu rozjasnila tvár.
„Sadaj!“ ukázala na stoličku v kuchyni a položila na stôl dva poldecáky.
„Do čerta, päťdesiat štyri! Veril by si?“ štrngla si so mnou a odpila z poháriku.
„Nie, však ani na toľko nevyzeráš,“ kopol som do seba to sladké svinstvo a rýchlo som ho spláchol glgom piva.
„Nekecaj!“ odbyla ma, ale vyzerala, že jej to polichotilo.

Jasné, že som kecal. Vyzerala oveľa staršie. Mohla si za to ale sama, pretože sa o seba nikdy veľmi nestarala. Odkedy si pamätám obliekala sa ako babička, vlasy si vždy zaväzovala do staromódneho drdolu. Doma chodila zásadne v silonovej šatovke alebo ako dnes vo vyťahanom starom tričku a teplákoch. Foter to s ňou vydržal len dovtedy, kým sme vypadli so ségrou z domu. Potom vypadol aj on.
„Však aj ty budeš mať o chvíľu narodky, nie?“ doliala poháriky.
„Hej, o mesiac, tridsaťpäť…“ odpil som si znovu, matka si zatiaľ zapálila cigaretu.
Hoci mi becherovka veľmi nechutila, mal som konečne po čase možnosť si vypiť a tak som do seba obracal jeden poldecák za druhým.
„Niééé! Neopováž sa!“ zvrieskla matka.
Ležala na mojej posteli a ja som sa knísal nad ňou. Vtom to na mňa prišlo. Zvratky leteli priamo na ňu, no v poslednej chvíli sa uhla a tak dopadli na podhlavník a plachtu.
„Ty prasa!“ vykrikovala a jej červená tvár sa mi mihala pred očami.
„Čo si to urobil?!“ vrieskala a tlačila mi hlavu medzi zvratky. Z toho zápachu ma znova naplo.
„Čo je, čo…?“ otvoril som prudko oči.
Všade bola tma a tak som hneď na to upadol do nepokojného spánku.

„Do riti! Roztrhne mi hlavu!“ pritlačil som si dlane na spánky a sťažka rozlepil oči. Hneď som ich ale znova privrel, pretože denné svetlo ma rezalo ako žiletky. Po chvíli som ich opäť otvoril a uprel zrak na biely strop.
„Kurva, to som to včera riadne prebral,“ šúchal som si spánky a snažil sa rozpomenúť na detaily včerajšieho večera. V ústach som mal hnusnú pachuť, hrdlo vyprahnuté ako saharská púšť.
„Bolí, čo?“ ozval sa vtom od dverí matkin hlas.
Pomaly som sa posadil a otočil k nej hlavu, pretože každý prudký pohyb mi spôsoboval neznesiteľnú bolesť.
„Trochu. Nemáš niečo piť ?“ opáčil som nesmelo a až vtedy som si všimol, že nie som vo svojej izbe.
„ Pivo?“ otrčila ku mne ruku s fľaškou a ja som po nej lačne siahol. To bola úľava!
Po pár glgoch som sa začal pomaly preberať.
„Prečo som spal tu?“ opýtal som sa a odložil som prázdnu fľašku na nočný stolík.
„Tak mladý pán si nepamätá, čo včera vyvádzal?“ opýtala sa tónom, ktorý neveštil nič dobré.
„A kurva! Obgrcaná posteľ!“ preletela mi zmučenou hlavou spomienka, o ktorej som si myslel, že to bol sen.
„No, trochu si pamätám. Mrzí ma to…“ hlesol som, no nestihol som dokončiť vetu.
Matka ku mne priskočila ako dračica a vlepila mi takú po papuli, že mi otočilo hlavu na opačnú stranu.
„Čo, čo…?“ vytreštil som oči, držiac sa za horiace líce.
„Tak mladého pána to mrzí?“ rozzúrila sa ako fúria a znova mi jednu uvalila.
„Mama, prestaň! Čo ti drbe?“ skríkol som a chytil som jej ruku.
„Takže teba to mrzí, hej???“ vytrhla si ruku zo zovretia a opäť ma udrela po tvári.
„Kriste, čo jej preskočilo?“ chránil som si tvár rukami.
„Však to očistím…“ skríkol som a na moje prekvapenie ma prestala udierať.
„Čo očistíš?“ vyvalila na mňa oči.
„No tú moju posteľ…“ hlesol som neisto. Ruky som mal pre istotu stále pred tvárou, keby sa znova rozzúrila.
„Posteľ? Akú posteľ?“
„No moju, ogrcanú…Však preto sa hneváš, či…?“ odvážil som sa spustiť ruky na prikrývku.
„Ty si fakt nič nepamätáš?“ zatvárila sa prekvapene a sadla si na kraj postele.
Pokrútil som hlavou.
„Tak toto ti to možno pripomenie, môj zlatý,“ pozrela sa na mňa zvláštne.

Postavila sa a začala si pomaly rozopínať gombíky na šatovke. Pri pohľade na veľké cecky zovreté v bielej čipkovanej podprsenke mi opäť vyschlo v hrdle. Prižmúril som od bolesti oči, pretože mi v hlave opäť začalo dunieť. Keď som ich opäť otvoril, stála už len v podprsenke a nohavičkách. Oblial ma studený pot.

„No čo? Aj dnes sa ti zdajú najkrajšie na svete?“ usmiala sa výsmešne a poťažkala si oboma rukami kozy.
„Sú… sú pekné…“ vytresol som bez rozmýšľania a horúčkovito som sa snažil spomenúť, či som jej ich včera len chválil, alebo sa, nedajbože, dialo aj niečo viac.
„Len pekné?“ zatiahla zádrapčivo a posadil sa opäť na kraj postele.
„No… veľmi… veľmi pekné,“ odpovedal som ticho s hrdlom stiahnutým od strachu.
„Keď si mi ich včera stískal, hovoril si niečo iné,“ uprela na mňa skúmavý pohľad.
„No kurva! Toto mi už len chýbalo,“ zahrešil som v duchu, „chytať matku za kozy, to už som musel byť spitý jak prasa… „

Natiahla ku mne ruku a zasmiala sa, keď som reflexívne zdvihol obe ruky pred tvár.
„Neboj sa, nejdem ťa už fackať,“ povedala o poznanie milším hlasom.
Natiahla sa k mojej tvári a odlepila mi niečo od kútika úst.
„No čo? Už si spomínaš, ako si ma lízal?“ podržala mi pred očami čierny kučeravý chĺpok.
„Lízal?“ zatočila sa mi hlava, „to sa mi musí len snívať… to… to… nemôže byť skutočnosť. Teraz pekne zavriem oči, o chvíľu sa prebudím a toto všetko bude len zlý sen…“
„Máš jediné šťastie…“ vrátila ma matka do reality.
„Aké?“ hlesol som.
„Že si ma kvalitne pomiloval! Inak by som ťa asi zabila, za to čo si vyviedol,“ povedala vážnym hlasom a uprene sa mi zahľadela do očí.

Mal som pocit, že mi na chvíľu prestalo byť srdce. Do hlavy sa mi vovalila krv ako divá riava a myšlienky prelietali hlavou ako bláznivé.
„Fikol som matku… Stískal som jej kozy? Lízal pindu? A ona je dokonca spokojná ! Skurvený chlast ! Skurvený život ! Nesmie sa o tom nikto dozvedieť. Nikto!“
„Posuň sa,“ prerušila opäť moje myšlienky.
„ Kam?“ nechápavo som zdvihol obočie.
„No nabok, chcem si k tebe ľahnúť, začína mi byť zima.“

Bol som v takom šoku, že som sa bez slova posunul nabok a zdvihol pokrývku.
„Vidím, že si ešte na ostro,“ zasmiala sa chrapľavo pri pohľade na moje nahé telo a ľahla si ku mne. Mimovoľne som sa odtiahol.
„Poď bližšie a zohrej ma,“ zatiahla maznavo a pohladila ma po ramene.
Bol som taký zmätený a vyvedený z rovnováhy, že som sa na nič nezmohol. Poslušne som sa k nej prisunul až kým som na hrudi nepocítil dotyk pevných košíkov a na bruchu teplo jej vystúpleho brucha. Objala ma jednou rukou okolo krku a mľaskavo ma pobozkala. Potom si položila hlavu na moje rameno, zavrela oči a o pár minút už spala.

„No ty kokot, keby tak vošla ségra, tak odpadne, “ musel som sa v duchu usmiať nad absurdnosťou tejto situácie. Ležím v posteli nahý, s polonahou matkou, ktorú som včera, ako sama hovorí, „kvalitne“ vytrtkal.
„A keby som ju len jebal, ale ja som ju aj lízal. Kurva, som to ale chuj sprostý. Ako teraz z toho vycúvam? Vysťahovať sa nemám kam, prachov málo… Do riti! A podľa toho, ako sa ku mne matinka má, tak zrejme očakáva pokračovanie. Ja však absolútne nemám chuť vymrdávať jej starú pindu. A už vôbec nie jej ju lízať. Tfuj!“ až ma striaslo, pri tej predstave.
Bohvie, čo som jej včera všetko natrepal? Že najkrajšie cecky na svete! Som to ja ale chuj! A ona je tiež krava, že mi podržala! Však ale zase pila takmer toľko, čo ja. Tak sa jej ani nečudujem. Zase na druhej strane moju ješitnosť celkom potešilo, že som ju obrobil k jej spokojnosti. Zo zahambením som si uvedomil, že ma táto predstava celkom vzrušila.
„Čo mi už ale fakt drbe?“ zahnal som necudnú myšlienku.

Zase ma začalo smädiť a tak som opatrne vytiahol ruku spod matkinej hlavy, potichu som vstal z postele a obliekol som si trenírky. V kuchyni som našiel dve pivá a ploskačku vodky a pretože klin sa klinom vybíja, nalial som si poldeci a zapil pivom. Spokojne som si odgrgol a nalial ďalší pohárik. Po jednom pive a štvrtom poldeci mi už bolo fajn. Prestala ma bolieť hlava a dokonca mi už ani tak nevadilo, čo som včera vyviedol.
„Však sme dvaja dospelí ľudia, tak čo,“ dumal som. „Jasné, je to matka a matky by sa nemali mrdať. Ale však som ju neznásilnil, však aj ona musela chcieť, nie? Nikto sa o tom nedozvie, aj keby sme mrdali každý deň.“
Pri tejto predstave ma príjemne pichlo v slabinách. Dopil som posledný glg z prvej fľašky piva, vzal druhú do ruky a pobral som sa do spálne.

Už na chodbe som zacítil cigaretový dym, jasný znak toho, že je matka hore. Prvé čo ma po vstupe do spálne upútalo, boli jej podprsenka a nohavičky pohodené pri posteli.
„Takže aj matinka je už naostro,“ pomyslel som si pobavene.
Sedela na posteli s prikrývkou pritiahnutou až k brade. V pravej ruke jej dymila cigareta.
„Nespíš?“
„Kde si bol?“ opýtala sa vyčítavo a zahasila cigaretu v popolníku položenom na kolenách.
Prikrývka jej pritom skĺzla na brucho. Pri pohľade na veľké kozy som mimovoľne spokojne cmukol. Mala ich fakt dosť veľké, také štvorky určite. Bez podprsenky už trochu ovísali, ale zase nie veľmi.
Podvedome som zatúžil poťažkať oba cecky v rukách, pri ktorej myšlienke mi príjemne zacukalo v penise. Neodradila ma ani jej nevzhľadná tvár s dvojitou bradou, či chlpy trčiace spod silných paží.
„Máš pivo?“ zbadala fľašku v mojej ruke a lačno po nej siahla. Vypila ju takmer na ex a po dopití hlasno grgla.
„Toto mi chýbalo, “ utrela si spokojne spakruky ústa.
„Čo tu stojíš jak pako? Však si poď ľahnúť, nie ? A trenky dole!“ zavelila prísne a ukázala na posteľ vedľa seba.
Poslušne som si stiahol trenírky a ľahol si vedľa nej. O pár minút už posteľ namáhavo vŕzgala pod našimi prepletenými telami a izbou sa niesli mužské a ženské vzrušené vzdychy. Písal sa rok 2007.

Dnes má matka šesťdesiatdva, ja štyridsať dva. Ona je už na dôchodku, mne sa podarilo pred pár rokmi zohnať si stabilnú prácu. Žijeme stále v jej byte, ako sa hovorí, na hromádke. Ségra ma pred rodinou vždy chváli, ako sa o matku starám, že vôbec nevyzerá na svoj vek. Bodaj by nevyzerala, keď ju minimálne raz do týždňa napĺňam energiou.

Author

5 názorů na “Matka v prechode 🇨🇿”

  1. Považuji se za velmi liberálního člověka, ale, promiň, házení šavlí na postel mi erotické nepřipadá. Navíc u Klamárky jsi sám uvedl, že jsi nechtěl mít Milana úplně našrot, že by se mu ani ve spánku nepostavil. Souhlasím. Ale z vlastní dávné zkušenosti vím, že mladému chlapovi se spíš postaví v opici, než v kocovině. Náš „hrdina“ musí mít kocovinu parádní, pokud za lék považuje: „Po jednom pive a štvrtom poldeci mi už bolo fajn.“
    Povídka se mi líbí, protože se mi líbí Tvůj styl psaní. Líbí se mi, že přispíváš ke odtabuizování touhy u žen, které dnešními normami nejsou považovány za krásné. A že jich kolem nás je… Možná si to své příznivce najde, ale, prosím, pro mne příště bez blití do postele.

    1. Je to stará poviedka a dnes by som ju uz asi napisal inac. Ale to zvracanie je zle pochopene. To nebolo naozaj, jemu sa to len snivalo. Preto je tam, ze:
      „Čo si to urobil?!“ vrieskala a tlačila mi hlavu medzi zvratky. Z toho zápachu ma znova naplo.
      „Čo je, čo…?“ otvoril som prudko oči.
      Všade bola tma a tak som hneď na to upadol do nepokojného spánku.“

      Malo tam byť „…opať upadol do nepokojného spánku..“ Moja chyba. 😉

      1. To se Ti omlouvám, uniklo mi, že se mu to jen zdálo. Bral jsem to, že je úplně mimo a matka ho přesunula z jeho pozvracené do své čisté postele. Což samozřejmě nedává smysl – přece by neriskovala, že další dávka půjde do její postele.
        S tímto vysvětlení to dává smysl lépe a ani to není tak drastické.

  2. Kamil Fosil

    Antonův komentář jsem si přečetl dříve než povídku, a docela mne vylekal.
    Zvracení v posteli také nepovažuji za nijak zvláště erotické, ale chápu, že ve spojení s alkoholem se to stát může. A že v tomto případě bylo ve hře alkoholu víc než dost.
    Jinak Picu, tak jak jej známe; téma je dané, hlavní postavy ve většině případů také, ale příběh je vždy jiný, zbrusu nový.
    Nechyběly někdy až zbytečně detailní popisy matčiných “předností” a nechyběla ani pro mne téměř nezbytná zmínka o silonové šatové zástěře.
    V povídce se několikrát objevila informace o sestře, předpokládal jsem, že ji autor aktivně zapojí do děje, ale nedošlo k tomu a podle toho, jak povídka skončila už k tomu asi ani nedojde.

Napsat komentář: Kamil Fosil Zruš odpověď

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *