Menej je niekedy viac 02 🇸🇰

Sveťo zapol rádio, pomiešal kávu a vyšiel na balkón. Zamyslene si zapálil cigaretu, oprel sa o zábradlie a zadíval do diaľky. Keď vstal, mama už nebola doma. Bola sobota a zrejme išla do obchodu.
Potiahol z cigarety a vyfúkol dym. Včera to od neho bola riadna kokotina. Pretiahnuť mamu. A ešte k tomu v parku! Ak by ich tam prichytili mestskáči, alebo štátna, mohli mať parádny problém. Aj keď na druhej strane… nebolo to vôbec zlé. Bolo to vlastne celkom fajn. Teda vlastne veľmi fajn. Ak by mala ešte chuť, tak možno by… Už mi asi drbe! Včera poobede sa segre sťažujem, že ma mama balí a dnes by som ju už zase chcel mrdať!
V hlave sa mu rozbehli spomienky na včerajšiu noc a telom mu prešla slastná triaška.
Keď prišli domov, doľahla na mamu únava a zaspala pri telke v obývačke, s hlavou na jeho stehnách. Opatrne ju preniesol do spálne a odolal pokušeniu stiahnuť jej šaty a obzrieť si bližšie jej cecky. Tie cecky, ktoré mu už mesiace tak ostentatívne strká pod nos, uvedomil si absurdnosť svojich včerajších chúťok a v duchu sa pousmial.

„Sveťo, už som domaaaa“, začul vtom mamin hlas. Zahasil v popolníku nedofajčenú cigaretu a vošiel do obývačky.
„Dobré ráno,“ usmial sa na ňu a vzal jej z rúk nákupné tašky. Prečo vláči také ťarchy, však keby povedala, tak pôjde do obchodu on.
„Prečo vláčiš také ťarchy? Veď som mohol skočiť do obchodu ja,“ pokrútil hlavou vyčítavo.
„Nechcela som ťa budiť, tak sladko si spal,“ usmiala sa na neho Jozefína a naklonila k nemu hlavu.

Položil tašky na stoličku, nežne ju objal okolo ramien a pobozkal. Nie však na líce, ako inokedy. Ale priamo na jej úzke pery. Samého ho prekvapilo, že sa do toho vôbec nemusel siliť. Prišlo mu to po včerajšku tak nejako prirodzené. Pohľad mu padol na jej mohutné poprsie, zovreté v rovnako mohutnej podprsenke a pevne stojace pod nemodernými šatami. Mala len päťdesiat tri, no už roky sa obliekala ako babička. Aj keď postavou sa na ich babičku celkom podobala. S veľkým poprsím a vystupujúcim bruchom kontrastovali chudé biele nohy a plochý zadok. Nakrátko ostrihané na tmavobordovo nafarbené vlasy s výrazne odrastenými šedivými korienkami jej pridávali aspoň desať rokov.

„Keby si chcela, môžem ti dnes zafarbiť vlasy. Teda ak máš farbu,“ prekvapil ju nečakanou ponukou počas vykladania nákupu.
„To by si bol zlatý,“ potešila sa a odišla do kúpelky. „Mám ešte jednu. Môžem ju hneď rozrobiť?“ vrátila sa do kuchyne s tubou v ruke a on prikývol.
Natrel si rožok s maslom a natiahol sa za kefírom. Díval sa spokojne, ako sa mama zvŕta okolo a uvedomil si, že sa od rána na ňu nedíva ako na mamu. Ale skôr ako na svoju partnerku. Hop, tak počkať! Toto musí prestať, môj zlatý, zarazil sa v duchu a pretrel si dlaňou tvár. Je to mama, a tak to zostane.

Po chvíľke vyšla Jozefína z kúpeľne. Hoci doteraz pred synom často pobehovala len v nohavičkách, po včerajšku to už nepotrebovala. Vedela, že ho vzrušuje a tak nebol dôvod mu strkať pod nos svoje vnady. Práve naopak, aspoň na ňu bude mať väčšiu chuť.
Nemýlila sa. Sveťo sklamane pozrel na vyťahané tepláky. Okolo krku mala prehodený uterák a tak nevidel ani poprsie. Už som asi normálne jebnutý! Doteraz mi to liezlo na nervy. A teraz mi to chýba. Nechápal, čo sa to s ním deje. Jedna rýchla súlož na lavičke v parku a zrazu je ako vymenený.

Vzal od mamy mištičku s farbou a štetec, natiahol si jednorazové rukavice a dôkladne jej roztieral emulziu po korienkoch vlasov. Jozefína privrela oči a v duchu sa spokojne pousmiala. Stačilo jedno krásne milovanie na lavičke v parku, a je ako vymenený. Koľkokrát ho v minulosti prosila, aby jej nafarbil vlasy, že v kaderníctve je to zbytočne drahé. Odbil ju, že to nevie a že to nie je mužská robota.

„Rozmýšľal som, že by sme mohli skočiť na kúpalisko. Má byť dnes horúco,“ otočil hlavu k mame, umývajúc v dreze náradie po farbení. Jozefína si natiahla na hlavu igelitovú čiapku a prekvapene zdvihla obočie. Na kúpalisko? S ňou? No teda! Od puberty s ňou na kúpalisku nebol. Predpokladala, že sa za ňu hanbí. Ale však prečo nie? Vlasy bude mať nafarbené, a plavky….

„Jój, ale neviem, či mi budú dobré plavky? Trochu som za tie roky pribrala,“ zatiahla nešťastne.
No keby len trochu, hodil Sveťo pohľadom po jej sadlovitom pupku a pneumatike na bokoch.
„No v najhoršom skočíme nejaké kúpiť do obchoďáku. Bral som predvčerom podporu, tak ti jedne môžem kúpiť.“

Jozefína neverila vlastným ušiam. Z tej svojej mizernej podpory jej chce kúpiť plavky? Ale je zlatý, že jej to ponúkol.
„Nemusíš, ale ďakujem. Je to od teba milé,“ usmiala sa na neho vďačne a odišla do kúpeľne naložiť prádlo do práčky.

Keď pípli minútky, umyla si Jozefína hlavu a skontrolovala v zrkadle výsledok synovej práce. No a že vraj to nie je chlapská práca? Zafarbil jej ich úplne perfektne. Natiahla si tričko a vyšla z kúpeľne s uterákom zaviazaným na hlave do tvaru turbana. Jozef ju už čakal v spálni. Na posteľ vyložil troje plaviek, ktoré našiel v jej skrini a kývol k nim rukou.
„Máš ešte niekde nejaké?“
Pokrútila hlavou a kývla mu hlavou k dverám. Nechápavo na ňu pozrel.
„No idem si ich skúšať. Tak počkaj vonku.“
„Ale mami, prečo tu nemôžem zostať?“ ozval sa sklamane, no bola neoblomná.
Nespokojný vyšiel pred dvere a bojoval s nutkaním nahnúť sa ku kľúčovej dierke. Normálne si ma vychutnáva, uchechtol sa v duchu. A trpezlivo stál, kým ho nezavolala dnu. Znalecky prebehol pohľadom po kvietkovaných dvojdielnych plavkách a nespokojne skrivil ústa.

„No nepozeraj tak. Do týchto sa jediných zmestím,“ odtušila nervózne. Pozrela sa do zrkadla. Kozy mala v košíčkoch natlačené tak, že jej vyvierali vo výstrihu ako stlačené detské balóny naplnené vodou. Okolo vykrojenia v rozkroku jej vytŕčali tmavé chlpy a vypučené brucho vyzeralo, akoby bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Spýtavo sa na syna pozrela.
Pokrútil hlavou.
„Vyzeráš v nich ako babča. Lepšie by ti pasovali nejaké celé. A najlepšie čiernej farby, tá zoštíhľuje… Jáu!“ uskočil zo smiechom pre jej dlaňou, ktorou ho chcela tľapnúť po pleci.
„Chceš povedať, že som tučná?“ zatvárila sa prísne.
„No tučná nie si, len trochu pri tele.“ usmieval sa nevinne.
„Máš pravdu. Celé by boli lepšie. Tak sa obleč, neviem, či nemajú v sobotu otvorené len do jedenástej.“

„Nech skúsi vaša mamička tieto, to je XXL,“ korpulentná predavačka podala Sveťovi dvoje plaviek. Ten na ňu zazrel. Bola mu nepríjemná od prvej chvíle. Zjavne ju zaskočilo, že niekto v sobotu, pol hodinu pred zatváracou dobou, príde kupovať plavky. A tak sa k nim aj správala.
„To nie je moja mamička, ale priateľka,“ povedal ľadovým hlasom, vzal plavky do ruky a niesol ich ku kabínkam. V zrkadle videl, ako predavačka očervenela a bol spokojný.

„Poď sa pozrieť,“ ozval sa po chvíľke spoza plachty mamin hlas a tak vošiel dnu. Spokojne zdvihol palec.
„Tie sú ti super.“
„Myslíš?“ odtušila neisto a vykrúcala sa pred zrkadlom. Aj jej sa páčili zo všetkých najviac. A neboli ani veľmi drahé.
„Len neviem, či by som si nemala zobrať tie s vystuženými košíkmi? Nevisia mi v týchto príliš prsia.“
Sveťo uprel oči na jej pevne stojace kozy a presvedčivo pokrútil hlavou.
„Vôbec nie. Veď ich máš parádne pevné.“
Jozefína sa zapýrila. Aj jej sa zdalo, že jej celkom dobre stoja, no potrebovala to počuť od neho.
„Len sa mi zdá, že sú príliš vykrojené. Tu dole,“ ukázala prstom na lono, kde jej spod plaviek trčalo pár chlpov.
„To nevadí, to ti ostrihám a bude.“
Prestrašene sa otočila smerom k nemu a poťukala si na čelo.
„Šibe ti? Ešte nás počuje a čo si pomyslí?“ šepla a kývla rukou do predajne.
„Povedal som tej babizni, že si moja priateľka,“ zaškeril sa a vyslúžil si od mamy ďalšie zaťukanie na čelo.
„A to ako mi to tam chceš ostrihať? Však nemôžem pred tebou rozťahovať stehná ako nejaká…. A nemôžeš ma pritom poraniť?“ otočila k nemu hlavu, keď sa u nich na chodbe vyzúvali.
„Neboj, dáš si tie plavky, dáš si nohu na stoličku a ja ti tie trčiace opatrne ostrihám nožničkami z manikúry.“

Pokrútila nespokojne hlavou, no nakoniec súhlasila. O chvíľku už stála v kuchyni s nohou vyloženou na stoličke a dívala sa, ako zručne jej syn odstriháva vytŕčajúce chlpy. Vtom zvýskla.
„Máš rozum?“ Sveťo sa zaškeril a znova ju pohladil po trieslach, prstom vkĺznuc pod plavky.
„Však len skúšam, či tam nezostal nejaký chĺpok nezbedník,“ zasmial sa strpel od nej slabý pohlavok.
„Nezbedník je tu niekto iný,“ usmiala sa aj ona.

Sveťo sa postavil a spokojne si obzeral výsledok svojej práce. Vtom mu pohľad padol na lesklé tmavé chlpy, vytŕčajúce z maminho podpazušia.
„Ty mami. A nechcela by si si vyholiť podpazušie? To už je dnes úplne bežné.“
Jozefína sa na neho prekvapene pozrela. Nikdy som si podpazušie neholila, tak prečo akurát dnes by som mala? No keď videla jeho prosebný pohľad neodolala.
„No ja neviem. Myslíš, že by to bolo lepšie?“
„Určite. Ubralo by ti to pár rokov.“
„Ale keď ja si to neviem urobiť,“ hlesla neisto.

O krátku chvíľu stála v kúpeľni so zdvihnutou pažou a dívala sa v zrkadle, ako jej tam syn zručne nanáša dlaňou penu na holenie.
„Jáj, to šteklí,“ vykríkla so smiechom, keď jej tade prešiel dvojbritom.
„No tak pani! Neviete chvíľu vydržať? Ste ako malé decko!“ zahriakol ju prísne Sveťo.
„Vy holíte podpazušia aj malým deťom?“ obrátila sa k nemu nevinným hláskom. Tľapol ju po zadku a ona zapišťala.

Keď sa v zrkadle dívala na vyholené podpazušia, cítila sa zvláštne. Naozaj mala pocit, akoby o pár rokov omladla. Vtom zbadala jeho ruky a zároveň pocítila, ako ju odzadu chytil cez plavky za prsia. Bolo jej to príjemné, no odtiahla mu dôrazne ruky z ňadier.
„Nehovoril si, že chceš ísť na kúpalisko? Tak poďme, lebo nám ho zavrú,“ otočila sa k nemu káravo a nedbajúc na jeho nešťastný výraz, odišla z kúpeľne.

Ja sa z nej normálne zbláznim, povzdychol si Sveťo. To holenie ho nečakane rozrajcovalo. Čo nevidí, že mám na ňu práve chuť? Jozefína to videla veľmi dobre. No vedela aj to, že menej je niekedy viac.

„Och bože, mám dosť! To slnko zo mňa úplne vyťahalo energiu,“ zvalila sa Jozefína sťažka na gauč a utrela si spotené čelo. Sveťo snaživo vzal plážovú tašku a odbehol do kúpeľne vyvesiť na sušiak ich mokré plavky. Hoci bolo na kúpalisku dosť ľudí, cítil sa tam veľmi príjemne. Uvedomoval si, že to bolo preto, lebo tam bol s mamou. To včerajšie muckanie sa v kine a súlož v parku v ňom vyvolali zmeny, ktoré si ešte naplno neuvedomoval. Hltal v bazéne jej kozy, nadnášané chladnou vodou a čurák sa mu pod vodou staval do pozoru pri pohľade na jej chladom zdurené výrazné bradavky. Keď mu natierala opaľovacím krémom chrbát cítil sa ako v siedmom nebi a rovnako sa cítil, keď jej on roztieral krém po znamienkami posiatom chrbte a ramenách.

„Nepôjdeme sa na chvíľu natiahnuť?“ postavil sa pred kreslo a vystrel k nej ruku.
Jozefína na neho chladne zazrela. „Tak najskôr ma vytiahneš na kúpalisko a potom ma unavenú ako koňa ťaháš do postele?“
„Prepáč, ja som nechcel. Len som si myslel, žeby si sa trochu natiahla…“ brebtal nešťastne.
„Hej, a ty by si sa pritom natiahol na mňa. Nie?“ zavrtela nespokojne hlavou.

Nešťastne sa na ňu pozrel, no v duchu bol nasratý. Najskôr ho zvedie a keď mu to zachutí, tak ho pošle do péčka.
„A možno keby si si dala sprchu, tak ťa to trochu povzbudí.“
Blahosklonne kývla hlavou a odkráčala do kúpeľne. Dvere za sebou, ku sklamaniu svojho syna, zavrela a oddala sa prúdom teplej vody. Ku koncu namierila sprchovaciu hlavicu na medzinožie. Chcela ho mať úplne čisté vzhľadom na to, že tam o chvíľu hodlala syna pripustiť. Čo on ale nesmel do poslednej chvíle tušiť. Vyšla von zakrútená do osušky a bez slova prešla do spálne. Tam si natiahla nočnú košeľu, na ňu si navliekla froté župan a prešla do obývačky.

„Tak ako, lepšie?“ vyskočil Sveťo z kresla.
„Ale hej. Dosť mi to pomohlo. A ty sa nechceš osprchovať?“ zatvárila sa prekvapene a syn ihneď vyštartoval do kúpeľne.
Len čo sa za ním zavreli dvere, vyhrnula si Jozefína nočnú košeľu a vrazila si prsty do dierky. Privrela oči a vybavila si v mysli, ako ju včera miloval na lavičke. Pindula jej postupne vlhla, keď vtom prestala šušťať voda v kúpeľni. Utrela si vlhké prsty do cípu župana a preložila nohu cez nohu.

Sveťo vošiel do obývačky s osuškou obkrútenou okolo bedier. Jozefína sa na neho pozrela a kývla hlavou k sebe. Rozviazala si župan a vyhrnula si nočnú košeľu na brucho. Potom kývnutím hlavy naznačila, že môže. Chápal rýchlo, mal na to vek. Kľakol si pred kreslo, vyložil si jej stehná na plecia a hlavu zaboril do jej lona. Zaklonila hlavu a zastonala, keď jej oblizol závojčeky. A stonala ďalšiu štvrťhodinu, počas ktorej jej lízal pekáč. Na trasúcich sa nohách sa postavila z kresla, chytila syna za ruku a ťahala ho do spálne.

Sveťo s tvárou vlhkou od jej štiav a pár chlpmi nalepenými na tvári a perách kráčal ako vo sne za ňou a tešil sa, akoby išiel mrdať prvýkrát v živote. Bol jej taký vďačný, že mu dovolila ju vylízať. Vďaka tomu mu teraz kláda trčala do výšky a on sa tešil na zásun.
„No poď, ty môj nadržanček,“ kývla k nemu blahosklonne rukou a natiahla sa nahá na posteľ.
Vrhol sa na ňu, akoby na tom stála budúcnosť ľudstva a hneď ho do nej narval. Skríkla a vyrazila lonom oproti nemu. Obaja si súlož užívali naplno. Jozefína ryčala a dychčala, Sveťo stonal a dychčal. Počas prudké prirážania zrazu Jozefína vysoko vykríkla a  prestala prirážať. Jej syn však nie, pretože správne predpokladal, že sa práve urobila. Búšil do jej nehybne ležiaceho tela, keď to prišlo aj na neho. Striekal to do nej so zatemnenou mysľou, ryčiac ako pavián. Potom sa na ňu zvalil a oddychoval.

„Ľahni si nabok, si ťažký,“ odtlačila zo seba synove telo Jozefína. Práve sa prebrala z orgazmického kŕča, keď to do nej syn napustil.
„Prepáč, hneď,“ ospravedlňujúco sa nadvihol a odvalil sa vedľa nej.

Za oknami sa začalo nečakane stmievať a v diaľke zahrmelo. Blížila sa letná búrka.
Sveťo sa natiahol za paplónom a oboch ich prikryl. Mama na neho prekvapene pozrela.
„Ty tu mieniš spať?“
„No keby bola taká možnosť…“ usmial sa svetácky, no úsmev ho hneď prešiel.
„No tak to určite nie. Na to je ešte príliš skoro. Choď spať k sebe. Dobrú noc.“ odpovedala odmerane a Sveťo smutne odkráčal do svojej izby.

Čo to do nej vošlo? Niečím ju určite nasral. Ale čím? Tak rád by spal s ňou. Bohvie čo myslela tým, že je ešte priskoro? To myslela, že je málo hodín? To asi nie. Skôr to, že spolu spali len dvakrát. No to by sa dalo chápať. Ale kedy už bude ten správny čas? Po mesiaci? Po pol roku? No však, ako sa hovorí, kto si počká, ten sa dočká. Zabalil sa do deky a zaspal.

Jozefína sa slastne natiahla. Ale ju fajne pomiloval! Dosiahla aj orgazmus, a to sa jej predtým často nestávalo! Vyzeral smutný, keď odchádzal. Ale to zvládne. Keby mu už teraz dovolila s ňou spávať, urobil by si z nej matrac na ktorý si ľahne, kedy má chuť. A po čase ju vymení za iný matrac. No  takto si bude každý mrd s ňou vážiť a tak rýchlo mu nezovšednie. Pretože ona ho nechce na mesiac či rok. Ale na dlho. A v takom prípade platí, že menej je niekedy viac…