Ponuka, ktorá sa neodmieta 01 🇸🇰

Rado podráždene žmúril do ostrého svetla, rinúceho sa do obývačky cez balkónové dvere. Prišiel z baru nad ránom a tak spal len pár hodín, keď ho sestra nešetrne zobudila a vytiahla z postele. Opuchnutými očami sa nevrlo díval na matku, sediacu v kresle oproti a rovnako nevrlo zazeral na sestru. Chcel to mať rýchlo z krku a tak mlčky čakal, aby sa dozvedel, prečo bol predčasne prebudený.

„Mama už pár mesiacov upratuje tomu bohatému čudákovi. Však vieš, v tej vile pod hradom…“
Prikývol, aj keď si vôbec nepamätal, komu všetkému mama upratuje.
„No a ten jej ponúkol, že keď… Ale však mu to povedz sama…“ kývla hlavou k mame.

Judita si dávala na čas s dopitím šálky kávy, no bolo na nej vidieť, že tým len zakrýva svoju nervozitu. Konečne položila šálku na stôl a odkašlala si.
„No tak pán Kovalčík mi navrhol… teda nie priamo on, ale šéfka. Tá, čo mu tam vedie domácnosť a všetko zabezpečuje. No tak tá mi navrhla, že keď prídem s tebou a budeme pred ním toto… tak nám za to zaplatia tisícku. Na ruku.“

Rado nechápavo žmúril na matku, potom na sestru a zase na matku.
„Sorry, že ako čo chce ten… Kolarčik?“
Sestra na neho zazrela.
„Si len hluchý, alebo debilný? Volá sa Kovalčík a chce naživo vidieť šukačku mamy s tebou a je ochotný za to parádne zaplatiť!“

Rado rozospatým a stále ešte trochu pripitým mozgom sa snažil spracovať dodané informácie, no nie veľmi sa mu to darilo.
„Ten Kovalčík, chce vidieť šukačku koho?“
Vanda zalomila rukami a s pohľadom vyvráteným do stropu sa ospravedlňujúco obrátila k mame. Akoby chcela povedať – aspoň vidíš, aký chmuľo je ten môj brat.
„No však predsa mamy a teba!“
„Ahá, jasné.“

No jasné mu nebolo absolútne nič. Pochopil len to, že matka má nejakého úchylného zákazníka, ktorý ju chce vidieť šukať s ním. A zaplatí za to tisíc eur. Ale prečo mu to hovoria? Však to je predsa kokotina na entú! Nemôžu predsa s matkou šukať. Za to je kriminál. A tam sa už nevráti.

„Ale prečo mi to vravíte? Však to je predsa koko… teda, to predsa nejde!“
Sestra mu opäť venovala opovržlivý pohľad typu – žijem v domácnosti s chujom – nadýchla sa a spustila ako guľomet.
„Asi preto, lebo tisícka je poriadne veľký peniaz! To by bolo na drevo na kúrenie do domu na dve zimy a ešte by ostalo aj na vyčistenie studne. Už ti zapína?!“

Pozrel nechápavo na sestru, potom otočil hlavu k matke. To myslia ako vážne?! To má za prachy šukať s matkou pred nejakým bohatým úchylom?! Však to je pičovina!
„To mám ako s mamou robiť toto… pred nejaký bohatým úchylom…?“
„Presne tak.“

Vyvalil oči na sestru a potom sa otočil k matke. Tá sa však tvárila, akoby na rozmiešaní zvyšku kávy v šálke závisel osud ľudstva.
Čo im jebe?! Opäť obe prebehol pohľadom. No podľa toho, ako sa tvárili, to mysleli smrteľne vážne. Obrátil pohľad k matke.
„A tebe to ako nevadí…?“
Pozrela na neho tvrdým pohľadom, na aký pri nej nebol zvyknutý.
„Jasne, že mi to vadí. Ale pozri sa na seba! Odkedy si prišiel pred polrokom z basy, si bez roboty. Finančne ťaháme domácnosť mi dve s Vandou. A navyše mi šéfka naznačila, že keď nebudem súhlasiť, tak som u nich skončila. A toľko ako u Kovalčíka nezarobím nikde.“

Radovi prišlo zle od žalúdka a zatočil sa s ním svet.
„Nenašlo by sa niečo vypiť?“
Uprel prosebný pohľad na sestru. Hlavu mu išlo rozhodiť a do úst mu niekto v noci nasypal saharský piesok. Vanda už išla odvrknúť, či mal málo včera, no zrazu našiel nečakaného spojenca.
„Vandi, skoč do pivnice a dones slivku. Tú od deda. Aj ja si potrebujem dať.“

Vanda fľochla po mame prekvapeným pohľadom, no poslušne vstala a vybrala sa smerom k schodom. Rado sa otočil k matke.
„A to ako kedy by sme…?“
„Dnes do dvanástej mám poslať esemesku, či áno, alebo nie. Ak áno, tak o druhej pre nás príde auto.“
Rado vytreštil oči.
„Čo? Už dnes? A dokonca pošle auto? No ty kokot, ten musí byť riadne za vodou.“

„Túto si myslela?“ Vo dverách pivnice sa objavila zadychčaná Vanda a otrčila k mame fľašu s priesvitnou tekutinou. Keď mama prikývla, položila fľašu pred nich na stôl a odišla do kuchyne. Rado sa za ňou otočil.
„Dones aj pivo.“

O chvíľu už mal každý pred sebou poldecák s tekutinou olejovitej konzistencie. Vanda pozdvihla pohár.
„Tak nech to rýchlo prebehne a nech zaplatí ako sľúbil.“
Rado na ňu škaredo zazrel, no radšej prehltol nadávku, ktorú mal na jazyku. Ona tam ísť nemusí, pinda jedna! Páliaci alkohol sa mu rozlieval po žilách a naprával opicu po včerajšku. Alebo skôr dorovnával hladinu alkoholu v jeho tele. Po druhom poldecáku mu už „nabehli farby“ a situácia sa mu už nejavila až taká strašná. Nalial si do horčičáku pivo, vypil ho na ex a odgrgol si. Vanda prevrátila znechutene oči.
„Bože, ty si ale prasa!“
„Ty drž ústa! Ty tam ísť nemusíš!“
„No tak, neskáčte do seba! Ste ako malé deti!“

Oduto sa tváriaca Vanda sa otočila k oknu, čo využil Rado a nalial si ďalší pohárik. Matka k nemu otrčila ruku s prázdnym pohárikom.
„Nalej aj mne ešte jeden. Ale potom už dosť. Musíme byť funkční.“
Keď do seba kopla naliaty poldecák natiahla sa za mobilom. Syn aj dcéra sa na ňu naraz pozreli, no nevenovala im ani pohľad. Všetku svoju pozornosť sústredila na displej telefónu.
„Tak som jej napísala, že môže poslať auto.“
Radovi stiahlo hrdlo a Vanda sa víťazoslávne na brata zaškerila. Zároveň sa otočila k mame: „Mami? A netreba, aby ste si to predtým akože toto…? Teda vyskúšali? Čo keď sa mu pri tebe nepostaví, alebo také niečo…?“
„Prečo by si mi, kurva, nepostavil?! Nešukal som od návratu z lochu!“ oboril sa Rado na sestru a chvíľu to vyzeralo, že jej aj jednu vrazí.
„No ale kľud! Stačilo! Nič nebudeme skúšať. Rado je chlap v najlepších rokoch, tak do neho nerýp! Určite to zvládne tak, ako treba!“

Rado na matku vďačne pozrel, keď mu vtom pohľad pritiahli jej cecky. Presnejšia jej stuhnuté bradavky, zreteľne sa rysujúce pod šatovkou.
No ty kokot! Pomyslel si prekvapene. Máti to teda nejako vzalo! Doteraz si u nej nikdy nič podobné nevšimol. Pretože hoci bola jeho matkou, predsa len občas skĺzol pohľadom na jej poprsie. Mala ho totiž dosť objemné a nedalo sa len tak ignorovať. No stojace bradavky, to bola pre neho novinka. A musí ich mať poriadne veľké, keď ich je tak vidieť aj cez látku.

Judita si v duchu vynadala, že si nevzala ráno podprsenku, no už bolo neskoro. Zachytila totiž synov pohľad, no akosi jej to teraz nevadilo. Skôr naopak. Veď nech jej ich len občumuje, aspoň je jasné, že mu nie je ako žena úplne ľahostajná.
„Idem sa osprchovať. O tri hodiny príde pre nás auto.“
Kývla hlavou k synovi a odkráčala do kúpelky.

____________________________________________________________________________

Rado sedel na mäkkej pohovke v obrovskej hale a neisto sa okolo seba obzeral. Z každého kúska nábytku, obrazov a hrubých kobercov priam sálal prepych a luxus. Vedľa neho sedela jeho matka a tvárila sa, akoby išla na pracovný pohovor a nie súložiť s vlastným synom.
Vtom do miestnosti vošla vysoká, prísne sa tváriaca korpulentná dáma v drahom kostýme. Premerala si ich opovržlivým pohľadom, z ktorého bolo jasné, čo si o nich myslí. No pánov príkaz bol pre ňu zákonom a preto iba kývla odmerane hlavou ich smerom.
„To je váš syn, pani Judita?“
„Áno, pani šéfka.“
Šéfka pozrela prísne na Rada.
„Ukážte mi občiansky!“
Rado vytiahol z bundy peňaženku a podal jej doklad. Šéfka ho pozorne preštudovala, vrátila mu ho a potom bez slova odišla. Rado odkladal občiansky späť do peňaženky a otočil hlavu k matke.
„Tak to bola tá šéfka? Nepríjemná ženská!“
Judita si priložila prst na pery.
„Psst, tu majú aj steny uši. “
Rado prikývol, že rozumie, no aj tak si neodpustil otázku.

„A načo jej bol môj občaňák?“
„Aby mala istotu, že si naozaj môj syn.“

Pomyslel si, že ten Kovalčík musí byť teda riadny perverzák, keď vtom bola šéfka späť. Bez slova kývla na nich rukou a kráčala k dverám.
Išli za ňou cez dlhú chodbu, až došli na jej koniec. Kývla rukou do malej miestnosti.
„Tu sa vyzlečte, potom prejdite do vedľajšej izby a počkajte na pokyny.“

Rado vošiel do izby, otočil sa k matke chrbtom a začal sa vyzliekať. No potom si uvedomil, že o chvíľu ju bude musieť mrdať a tak sa k nej otočil čelom a pokračoval vo vyzliekaní priamo pred ňou.
Judita prekvapene na syna pozrela, no neodvrátila sa ani ona. Po očku sa dívala na jeho hompáľajúci sa penis a pomaly si sťahovala blúzku a sukňu. Rado pri pohľade na jej mohutné cecky, stisnuté v čiernej čipkovanej podprsenke a mierne vystúple brucho v duchu spokojne skonštatoval, že na svoj vek má celkom dobrú postavu. A keď prekrížila ruky za chrbtom, rozopla si podprsenku a pomaly si ju sťahujúc odhalila veľké biele koziská, pocítil v slabinách príjemné pichnutie. Neotočil sa ani keď si stiahla nohavičky a on tak prvýkrát v živote uvidel jej chlpaticu. Chlpy na nej už mala poredšie, no aj tak ho pohľad na ne vzrušil. Keď Judite padol pohľad na jeho polotuhý penis pokrútila prekvapene hlavou, no pocítila súčasne aj uspokojenie. Uspokojenie z toho, že aj krátko pred šesťdesiatkou dokáže ešte vzrušiť chlapa.

Vtom sa otvorili dvere a šéfka im kývla rukou, aby prešli ďalej. Vstúpili obaja dnu a ocitli sa v priestrannej spálni s veľkou manželskou posteľou uprostred. Šéfka rukou kývla k posteli a bez slova odišla. Judita bezradne stála a dívala sa na syna. Ten pristúpil k nej a položil jej ruku na rameno.
„Asi by sme si tam mali ľahnúť.“

Mlčky prikývla a vykročila k posteli. Vyliezla na matrac a za ňou sa vyšplhal syn. Ten ju zrazu odzadu objal a uchopil oboma rukami za prsníky. Vystrašene k nemu otočila hlavu.
„Kam sa ponáhľaš? Máme počkať na pokyny! A kým príde pán“
„Pokyn už bol daný. Veď šéfka kývla na posteľ. A myslím si, že „pán“ sa na nás už dávno pozerá…“ a kývol nepatrne hlavou ku kamerám, umiestneným v rohoch stien.
Musela uznať, že má pravdu. No hoci to nedávala najavo, práve tejto chvíle sa najviac bála.
„Myslíš, že už máme ako začať?“
Nemyslel si to, no chcel to mať čím skôr za sebou a tak sebavedomo prikývol.

„Najskôr sa bozkajte.“
Prekvapene obaja zdvihli hlavy, pretože počítačovo modulovaný hlas prichádzal odkiaľsi spod stropu.
Judita si teda ľahla na chrbát a Rado sa natiahol vedľa nej. Privrel oči a rýchlo pritlačil pery na matkine ústa. Našťastie to vôbec nebolo hnusné, ako sa bál. Chvíľu len opatrne treli perami o seba, no po pár minútach sa Judita osmelila a vystrčila špičku jazyka. Rado jej ho vcucol medzi pery a oblizol jej ho svojim drsným jazykom.
Cítil, ako sa zachvela a dúfal, že to nebolo odporom. Jemu totiž bolo oblizovanie sa s ňou, na jeho vlastné prekvapenie, celkom príjemné. Obával sa však zbytočne, pretože aj na Juditu šermovanie so synovým jazykom pôsobilo slastne. Dokonca až tak, že po chvíli pocítila mierne vlhnutie v rozkroku. Mala pocit, že muselo byť počuť, ako jej spadol kameň zo srdca. Veľmi sa totiž obávala, že jej už nezvlhne a že ju syn bude drať nasucho. Teda presne tak, ako ju bez prípravy, a pre ňu bolestivo, vždy ošukával jej nebohý manžel.
Spokojne preto objala syna oboma rukami okolo krku a jednu nohu prehodila cez jeho stehno. Rado zacítil na stehne matkin chlpatý rozkrok a srdce sa mu ešte viac rozbúchalo. Najradšej by jej hneď siahol do medzinožia a strčil do nej prsty, no uvedomil si, že taký pokyn ešte neprišiel. A tak si ďalej, a dokonca čoraz vášnivejšie, vymieňali s matkou sliny a vylizovali navzájom ústne dutiny.

„Cucaj jej prsia!“
Rado bol tak zabratý do bozkania sa, že takmer prepočul pokyn. No Judita sa od neho odtrhla a ukázala prstom k poprsiu. Posunul sa preto nižšie a vtiahol medzi pery navretú bradavku. Judita tlmene vzdychla.
„Áno, synček! Cucaj, cucaj! Ako keď si bol malý!“
A synček cucal a sal. Odmenou mu boli matkine slastné vzdychy a tvrdnúci penis.
Jednou rukou si pridŕžal pri ústach prsník a kašlúc na to, že to „pán“ nerozkázal, posúval dlaň druhej ruky pomaly po bruchu smerom k lonu.
Keď na bruškách prstov zacítil prvé chlpy, úd mu vzrušením stvrdol úplne. Už vôbec neriešil, že pri ňom leží jeho matka a posunul dlaň na jej lono. Prostredník opatrne vtlačil medzi jej výrazné pysky a prešiel ním pomedzi ne. Fíha, pomyslel si spokojne. Má ju teda pekne vlhkú! Pomaly vtláčal prst do vagíny a matka nahlas zastonala.
„Preboha!“
Judita vzrušením prevrátila oči stĺpom a zaklonila hlavu.

„Prstuj ju!“
Veď čo asi robím, ty úchyl!? – pomyslel si nasrato a pridal k prostredníku ďalšie prsty. Judita vzdychala a stonala pri každom zasunutí synových dlhých prstov do jej vnútra a pritláčala si jeho hlavu k poprsiu.
Presunul hlavu k druhému prsníku, cucal ako kameň tvrdú bradavku a prstami rozťahoval otvor jej vagíny. Keby bol s inou ženou a na inom mieste, už by ho do nej určite vrazil, no tu nemohol nechať voľný priechod svojim pudom.

„Otočte sa naopak! Ty ju líž a ty mu fajči!“
Neochotne sa odtrhol od prsníka a posadil sa. Matka na neho nechápavo pozrela pohľadom zahmleným vzrušením. Niečo také nikdy nerobila, preto sa teraz bezradne dívala na syna.
„Ja si ľahnem na chrbát a ty ma obkročíš nohami okolo hlavy.“

Urobila, ako jej povedal, no cítila sa pritom nesmierne nepríjemne. Vôbec jej nevadilo sa s ním bozkať, práve naopak. A aj jeho šikovné prsty v kunde si parádne užívala. No nasadnúť mu na tvár jej starou šuškou jej prišlo hrozne trápne. No nemala na výber.
Opatrne ho obkročila okolo hlavy a pomaly spustila rozkrok na jeho tvár. Keď však zacítila, ako jej prstami roztiahol pysky od seba a zasunul do nej jazyk, zatočila sa jej vzrušením hlava. Nezabudla však pritom, čo je jej úlohou a naklonila sa nad jeho rozkrok. Neisto vzala do rúk jeho tuhý penis, pretiahla mu predkožku a pobozkala na obnažený žaluď. Potom ho opatrne obkrúžila perami a začala mu ho fajčiť. Počula synov ston utlmený jej rozkrokom a oblial ju pocit hrdosti. Robí to teda dobre, usmiala sa v duchu spokojne a snažila sa ako len mohla, aby bol spokojný.

Rado s jazykom zaboreným v matkinej diere netrpezlivo čakal na pokyn, aby ho už do nej vrazil. Bál sa totiž, že už to dlho nevydrží a bude striekať. Matku mu totiž nielen prechádzala perami po žaludi, ale súčasne aj jazykom kmitala po uzdičke a nehtami mu jemne škrabkala spodnú stranu vajec. A to ho nesmierne vzrušovalo.

„Strč ho do nej! A oslovuj ju pritom matka. A ty jeho syn!“
No konečne – vydýchol si Rado spokojne a počkal, kým z neho matka zlezie. Utrel si spakruky ústa vlhké od jej štiav a vypľul chlp, ktorý sa mu prilepil na jazyk. Judita sa vzrušene triasla, keď si líhala vedľa syna na chrbát a rozkročovala zdvihnuté nohy. Hltala ho pohľadom, keď si kľakol medzi jej stehná, napľul do dlane, rozmazal slinu po žaludi a nasadil ho na jej rozškľabený otvor. Zatlačil a jej sa z hrdla vydral hlasný ston.
„Ách synček, strč mi ho tam! Chcem cítiť tvojho čuráka až v maternici!“
Rado na matku pobavene pozrel. Kde chodí na také výrazy?
„Hneď ti ho tam narvem! A poriadne ťa vymrdám, aj keď si moja matka!“

Ľahol si na ňu, oprel sa lakťami o posteľ pri jej hlave a prudkým prírazom ho do nej zatlačil. Judita bolestne vykríkla.
„Pane bože!“
Hoci do inej ženy by zašiel po takom tvrdom príraze až po vajcia, teraz sa mu nepodarilo dostať do matky čuráka ani do polovice. Až vtedy si uvedomil si, že určite nemala sex už veľmi dlho a tak zmiernil razanciu. Pomaly vtláčal a vyťahoval tvrdolína a ona ho vďačne hladila po chrbte. Po pár minútach snaženia ho mal v nej konečne celého a mohol ju mrdať tak, ako to mal rád. Pomalé vytiahnutie a potom prudké vrazenie dnu. A znova a znova. Matkine hlasné stony svedčili o tom, že jej to robí dobre. A nielen vzdychy.
„Ešte synček! Synček môj! Ešte! Ešte! Vymrdaj poriadne mamkinu kundu!“

Sprosté slová z jej úst ho vzrušovali hádam ešte viac, ako trenie žaluďa o steny jej pružnej vagíny. Díval sa do jej naširoko roztvorených očí s vejárom vrások okolo nich a prisal sa na jej lačno pootvorené pery. Opätovala jeho bozky a objímala ho silnými pažami okolo ramien. Obaja prestali vnímať svet okolo nich. Vesmír sa im scvrkol na ich spotené telá, na penis prenikajúci a vynárajúci sa z prekrvenej vagíny a na klzké jazyky tancujúce v hriešnom rytme. V rytme zvrhlej a zakázanej súlože matky a syna.

Vtom Rado pocítil, že už to dlhšie nevydrží. Hlasno zaryčal a pár tvrdými prírazmi naplnil matkinu kundu semenom.
Potom sa ochabnuto zvalil na jej telo a unavene dychčal. Teda, to bolo niečo! Fikol matku a namiesto toho, aby mu z toho bolo nanič, cítil sa ako neskutočný samec.
No vtom, ako sa mu úd postupne scvrkával pocítil, že matka stále mimovoľne priráža panvou proti jeho lonu. Pochopil hneď, že sa nestihla urobiť a tak bez rozmýšľania, nečakajúc na zvrhlíkov pokyn, sa zosunul medzi jej stehná. A než stihla zaprotestovať, prisal sa jej na zdurený poštevák a začal ho sať a lízať. Vysoko vykríkla a oboma rukami si pritláčala jeho hlavu k medzinožiu.
Súčasne jej zasunul do vagíny tri prsty a zasúval ich a vyťahoval ako pred chvíľou penis. Judita pohadzovala hlavou zo strany na stranu, dychčala a stonala. Vtom zadržala na pár sekúnd dych a potom vzrušene skríkla.
Paže jej bezvládne spadli vedľa tela, no telo sa stále triaslo v reakcii na prežitý orgazmus. Cítila sa rovnako, ako jej syn. Ako kvalitne pretiahnutá samica.

„Môžete sa obliecť.“
Aj napriek počítačovému skresleniu bolo jasné, že toto už bol šéfkin hlas.

Chvíľu ležali vedľa seba a dívali sa neprítomne do stropu. Prvá sa spamätala Judita. Posadila sa a uznanlivo sa pozrela na syna. Chcela mu povedať, ako ju perfektne urobil, no uvedomila si, že to už nie je pre cudzie uši. Tak bez slova zliezla z postele a vykročila k prezliekarni. Syn ju nasledoval.
„Bála som sa, aké to bude! Ale bolo to dobré. Čo povieš?“ šepla mu počas toho, ako sa obliekali.
Rado sa sebavedomo usmial a naklonil sa k jej uchu.
„Len dobré? Bolo to super! Už dlho som si tak dobre nezatrtkal.“

Tľapla ho rozšafne po pleci, no jeho lichôtka jej padla viac než dobre. Natiahla si nohavičky, ktoré sa jej ale hneď prilepili k rozkroku. Stále jej totiž odtiaľ vytekalo synovo semeno. Striaslo ju vzrušením pri zvrhlej predstave, že ak by mala o dvadsať menej, tak by ju mohol ešte oplodniť. Lenže to by mal on desať. Usmiala sa v duchu a vrátila sa myšlienkami do reality.

Upravovala si pred zrkadlom rozcuchané vlasy, keď sa bez zaklopania otvorili dvere a vošla šéfka.
„Pán bol spokojný. Veľmi spokojný.“
Zdôraznila slovo veľmi a podala Judite obálku. Judita sa otočila k synovi, vybrala z obálky sto eurové bankovky a trasúcimi sa prstami ich podala synovi. Ten ich zručne skrútil do ruličky a spočítal. Vyvalil oči na mamu a potom na šéfku.
„Ale tu je tisícpäťsto…?“
Tá na nich pozrela pohľadom, akým sa pozerá na otravný hmyz.
„Povedala som snáď dosť jasne, že pán bol veľmi spokojný. A teraz už choďte! Šofér čaká pred bránou.“

O chvíľu už obaja sedeli na zadnom sedadle priestrannej limuzíny. Judita sa dívala na bloky domov ubiehajúce za sklom a pri srdci ju hrialo pätnásť stovák uložených v kabelke. Súčasne ju v rozkroku chladili nohavičky, mokré od synovho semena.
Normálne ľutovala, že ich pán nepozval aj nabudúce. Určite by už teraz neváhala ani chvíľu. Škoda, že doma bude všetko po starom. Mama a syn. Veď ju posúložil len kvôli prachom. Je predsa jeho matka a navyše už aj stará. Ale ak by náhodou prejavil záujem… No, chvíľu by určite robila drahoty. Však nie je nejaká kurva. Ale potom by mu určite podržala. Snažila sa spomenúť si, s kým mala lepší sex ako dnes s ním, no nedarilo sa jej to. Svojich sexuálnych partnerov mohla spočítať na prstoch jednej ruky, ale ani jeden sa nedal porovnať s jej synom. Po očku sa na neho nenápadne dívala, no vyzeral, že drieme.

Rado si oprel hlavu o mäkkú opierku a privrel oči. Jasné, prachy sú super – pomyslel si spokojne. Ale tie boli a budú. Jeho však prekvapujúco viac tešilo, že máti dobre vytrtkal. Spomienka na to, ako pod ním vzdychala a ako ryčala, keď jej vylízal orgazmus, sa mu zaryla do mozgu. Škoda, že ich ten úchyl neobjednal na ďalší termín. Teraz by už nezaváhal ani chvíľu. No takto teraz prídu domov a bude všetko po starom. Ale však aspoň skúsi nahodiť o deň-dva udičku. Či sa náhodou máti nechytí. Občas stačí letmý dotyk, pusa, pritlačenie sa o seba pri „náhodnom“ stretnutí vo dverách. Však v najhoršom ho pošle do péčka. Ale ak by mu ešte raz podržala, bol by spokojný. Ale ešte lepšie by bolo, keby mu dala aj viackrát.
Otvoril oči, keď auto pribrzdilo pred ich domom. No, návrat do rality, mladej! – pomyslel si nešťastne a vyskočil z auta, aby otvoril dvere na maminej strane.

_____________________________________________________________________

Vanda neveriacky a s poklesnutou sánkou cez okno zízala na mamu, prichádzajúcu k domu zaklesnutá do bratovho ramena. Keď ju zbadali za záclonou, pustili sa, akoby ich poštípala včela.

„No tak ako?“
Vanda zdvihla spýtavo obočie a pozrela sa na mamu. Tá siahla do kabelky a hodila na kuchynský stôl obálku s bankovkami. Vanda po nej nedočkavo šiahla a začala počítať. Nechápavo otočila hlavu k dvojici, stojacej vo dverách.
„Nehovorila si, že to malo byť tisíc?“

„Pán bol veľmi spokojný.“
„Pán bol veľmi spokojný.“

Judita to vyslovila súčasne so synom a keď sa pritom na seba pozreli, obaja sa uvoľnene rozosmiali. Vanda sa na nich nechápavo dívala. Čo im drbe? Tvária sa ako dvaja zamilovaní… Nebola ďaleko od pravdy. Vtom Judite zapípal v kabelke mobil. Vytiahla smartfón a prečítala správu. Natrčila displej k synovej tvári a obaja sa naraz rozrehotali ako blázni.

„Vám už fakt drbe, alebo čo?“ Vanda na matku a brata hodila neistý pohľad.
No oni sa rozosmiali ešte viac. Mali na to svoj dôvod.