matka a mladý kluk

Dušan a Viera 01

Toto je 1 díl z 2 v seriálu Dušan a Viera

„S tou mojou matkou sa v poslednom čase nedá vydržať! No nemám pravdu?“ otočila sa ku mne žena pri raňajkách.
Prikývol som, hoci som mal sto chutí povedať, že s tou protivnou ženskou sa nedalo vydržať nikdy.
„Najhoršie je, že ona sa na mňa vykričí a ja musím držať hubu. A to len preto, že si neschopný! Poriadny chlap by mal robotu, zarábal by peniaze. Ale ty sa tu len celé dni vyvaľuješ a nestaráš sa o nič. Už dávno sme mohli mať vlastný byt a nemuseli by sme bývať s ňou v dome…“

Díval som sa na ženu a prikyvoval hlavou. Vedel som, že je zbytočné odporovať, keď je nasratá. Hľadel som na jej otvárajúce sa ústa, no nevnímal som, čo hovorí. Odvtedy, čo som pred dvoma rokmi prišiel o prácu, to bolo stále to isté. Výčitky, výčitky, výčitky. Nezaujímalo ju, že nájsť si v mojom veku a s mojou profesiou prácu nie je vôbec ľahké.
„Počúvaš ma vôbec?“ zazrela prísne spoza okuliarov.
„Jasne,“ odpovedal som rýchlo a tak znova spustila vodopád slov. Mäsitý podbradok jej pritom podskakoval, spoločne s ním nadskakovala aj tenká zlatá retiazka – moj dar k desiatemu výročiu svadby. Nenápadne som posunul pohľad nižšie. Pod kvietkovanou blúzkou sa v rytme jej gestikulácie mierne pohojdávali plné prsia. Nikdy nebola krásavica, ale prsia mala stále celkom pekné. Snažil som sa si ich v duchu predstaviť, no nedarilo sa mi to. Kedy som ich naposledy videl? Minulý rok na jej narodeniny? Áno, presne tak, trochu si vtedy vypila a aj keď mi nepodržala, po dlhom prehováraní mi ho aspoň vyhonila. A mohol som si chytiť aj jej kozy. Na chvíľku. Pri tej spomienke ma príjemne pichlo v slabinách. Mimovoľne som si k nej prisadol bližšie a položil som jej ruku na stehno.

„Si normálny?! Ja tu riešim vážne veci a tebe behajú po rozume len samé sprostosti!“ zazrela na mňa prísne a odtiahla mi ruku.
„Prepáč. Len ma napadlo, že sme už dlho nemali… tak som myslel…“
„Ty hlavne mysli na to, ako si nájsť robotu, a nie na hlúposti!“ prerušila ma a vstala, čím dala najavo, že rozhovor skončil.
„Aby som nezabudla, zajtra pôjdeš s mamou odzimovať chatu,“ otočila sa vo dverách a škodoradostne sa usmiala. „A urob všetko, čo ti povie, nech nemusím na teba zase počúvať sťažnosti.“
Kým som stihol čokoľvek povedať vyšla z izby.

– No do riti, liga je v prdeli! – pomyslel som si znechutene. Namiesto pozerania futbalu budem celé doobeda zametať a čistiť tú malú drevenicu, ktorú svokra vzletne volá „chata“.
Mýlil som sa. Nezametali a nečistili sme ju celé doobeda, ale takmer celý deň. Svokra sa totiž rozhodla pre veľké upratovanie a tak už bolo takmer päť hodín, keď sme chatu zamkli a vybrali sa cez lúku k autobusovej zastávke. Nebo bolo už od rána zatiahnuté oblakmi, dusno sa dalo krájať. Prešli sme len pár desiatok metrov, keď spadli prvé kvapky. Pridali sme do kroku, pretože ak by sme zmeškali tento spoj, ďalší pôjde až o tri hodiny. Dážď padal stále hustejšie a o pár minút už bol z neho poriadny lejak. Hoci sme nemali dáždniky pokračovali sme ďalej, keď vtom nebo rozjasnil záblesk a vzápetí na to zadunel hrom.

„To bolo hodne blízko, mali by sme sa asi vrátiť, čo poviete?“ pozrel som sa spýtavo na svokru, pretože som vedel, že sa bojí bleskov.
„Áno. Pôjdeme tým o ôsmej,“ prikývla okamžite a otočila sa späť. Pohol som sa za ňou.
„No teda, som premočená až na kožu, hrozný lejak!“ potiahla nahlas nosom a kýchla, keď som zatváral dvere.
„Hej, aj ja som úplne mokrý. Mali by ste sa prezliecť, lebo prechladnete,“ otočil som sa k nej.
„A nevieš do čoho? Však tu nič nemám,“ zazrela na mňa nepríjemne spoza hrubých skiel okuliarov.

– Tak ja sa snažím byť milý a ona…- Najradšej by som ju poslal do teplých krajín, ale hryzol som si do jazyka.
„Na pôjde v skrini sú nejaké otcove košele…“
„Si myslíš, že tu budem pobehovať len v košeli?“ opýtala sa nasrane, no hneď na to opäť kýchla.
„Kde sú tie košele?“ opýtala sa po chvíli miernejším tónom, poťahujúc nosom.
Otočil som sa ku schodom. Keď som zišiel dolu s dvoma flanelovými košeľami, sedela svokra na váľande zabalená v deke a jej mokré šaty viseli cez stoličku.

„Táto by vám mohla byť dobrä. Ešte že bol otec taký vysoký, bude vám pod kolená“ podal som jej väčšiu z košiel.
„Polož ju sem, nevidíš, že na sebe nič nemám?! A choď vedľa!“ oborila sa na mňa. Až vtedy som si všimol, že na stoličke je prevesená aj svetlohnedá podprsenka a nohavičky. Prešiel som do kuchynky a stiahol som zo seba mokré tričko aj šortky. Trenírky som si nechal, aj keď boli tiež mokré a navliekol som si svokrovu košeľu.
Počul som, ako opäť kýchla. Zobral som preto staré noviny a začal som rozkladať oheň.

„To načo rozkladáš? Veď o dve hodiny odchádzame.“
„Bojím sa, že ten o ôsmej nestihneme, ale možno chytíme ten posledný o desiatej,“ odpovedal som, neotočiac sa od liatinovej piecky. Ako na potvrdenie mojich slov sa vonku zablesklo a zahrmel hrom.
„A čo keď neprestane búrka ani do desiatej?“ opýtala sa a v hlase jej prvýkrát zaznela úzkosť.
„No tak tu prenocujeme, hromozvod na chate je, nemáme sa čoho báť,“ odvetil som čo možno najpresvedčivejšie, pretože mi jej prišlo trochu ľúto.
„No ale však je tu len jedna váľanda…“
„Na nej budete spať vy, ja sa uložím v kresle. Piecka to tu za chviíľ vykúri, zima nám nebude,“ priložil som do piecky hrubšie kúsky dreva a zaklapol dvierka.
„Daj si dole tie mokré trenky, tam je druha deka, obtoč si ju okolo bedier,“ poradila mi svokra, keď som aj ja kýchol.

Búrka neslabla, práve naopak, naberala na sile. Blýskalo sa a hrmelo stále častejšie a ťažké kvapky hlasno bubnovali na plechovú strechu. Svokra sa strhávala pri každom zadunení.
„Dušan, vyber tú fľašku z dolnej skrinky. Musím si dať zo dve poldeci, inak sa neupokojím!“ prikázala mi a ja som rád vyhovel. Na tú slivovicu som si robil chuť už dávno, svokra však s nej nedovolila odpiť nikomu. Vraj je odložená na nejakú výnimočnú chvíľu. A pozrime sa, stačí jedna poriadna búrka a výnimočná chvíľa je tu.

Bolo vidieť, že nie je zvyknutá na tvrdý alkohol. Po prvom poldeci ju striaslo tak, až som sa bál, že sa pogrcia. Po druhom už mala červené líca a po treťom bola normálne pripitá. Zjavne ju alkohol aj rozohrial, pretože zhodila deku z pliec a zakryla si ňou len nohy.
„Dušan, si ma normááálne opil!“ zasmiala sa, naklonila sa ku mne a tľapla ma po ruke. Keďže košeľu mala zapnutú len do polky hrudníka, odhalila tak môjmu pohľadu veľké rozhojdané prsia.
„Chlapi, chlapi! Všetci ste rovnakí!“ zachytila môj pohľad, no nevyzerala, že by ju to nahnevalo.Vonku zahrmelo, no nezdalo sa, žeby jej to prekážalo. „Všetkým vám ide len o jedno, dostať sa žene po sukňu! Nemám pravdu?“
„Všetkým nie, niektorí sme ženatí,“ usmial som sa a dopil svoj poldecák.
„No ale niektorých manželky aj dosť zanedbávajú…“
„Ja ale… teda…“ stratil som reč. Nechápal som, či niečo vie od mojej ženy alebo len tak vystrelila „od boku“.
„Myslíš, že neviem, prečo si mi dal košeľu bez horných gombíkov? No predsa, aby si mi mohol čumieť na kozy.“
„Ale mama, ja som predsa nevedel, že…“
„Ale no tak, veď sme dospelí! Koľko ti už nedala? Pol roka?“ uprela na mňa kalný pohľad.
„Vyše roka,“ vyletelo so mňa. Bol som sám prekvapený svojou úprimnosťou a neuvedomoval som si, že aj ja už začínam byť opitý.
„Nó, poriadne dlho. A ty si teraz myslíš, že ja ti podržím, alebo čo?“ pozrela na mňa zvláštne.
„Nie, jasné že nie…“ nedokončil som, lebo ma zastavil jej nasratý výraz.
„Jasné že nie? A prečo? Som pre teba stará? Alebo sa ti nepáčim?“ fľochla na mňa spoza okuliarov a skrivila pery.
„Nie, to nie…“ snažil som sa vymyslieť niečo, čím by som jej polichotil, no alkoholom omámený mozog odmietal spolupracovať.
Svokra pritom do tváre celkom ušla, určite bola krajšia než moja žena. Aj postavu mala lepšiu, hoci bola od nej staršia takmer o dvadsať rokov. Pre jej nepríjemnú povahu som však na ňu doteraz nikdy nehľadel ako na ženu. Teraz, po tých pár poldeci, sa mi zdala celkom príťažlivá. Mala to, čo sa mi na ženách vždy páčilo – veľké prsia a poriadny zadok. Neprekážalo mi ani jej vystúple brucho. – Však má štyridsať osem, tak nemôže mať postavu ako mladé dievča – obhajoval som ju v duchu a nepokryto jej čumel do výstrihu.

„Zabudni, môj zlatý, zabudni! Ja ti podržím, až naprší a uschne!“ opito sa rozosmiala a naliala si ďalšie poldeci. To už ale nemala robiť. „Ta píše,“ zamumlala a sklonila hlavu. Chvíľu si niečo mrmlala popod nos, potom sa natiahla na váľandu a začala chrápať.

– Pinda jedna, že vraj až naprší a uschne! Mohla by byť len rada, ak by som ju pretiahol. Kto by ju, pindu nepríjemnú, aj chcel,“ hľadel som na ňu nasrato a nalial som si ďalšie poldeci. Urobil som tak rovnakú chybu ako svokra. Ten posledný pohárik ma dorazil. Hlava mi postupne klesala, až som v kresle zaspal. Keď som sa po nejakom čase prebral na chlad, zrak mi padol na prsník, vykukujúci svokre spod košele. Neprítomne som sa naň díval a mimovoľne ho v duchu porovnával s kozami svojej ženy. Svokrine vyzerali omnoho väčšie. V opitom mozgu ma nenapadlo nič lepšie, než sa presvedčiť. Zťažka som si sadol vedľa chrápajúceho tela. Odhrnul som vrchnú časť košele a odhalil oba cecky. – Paráda! – cmukol som spokojne a chytil jeden do ruky. Bol prekvapujúco pevný. Dokonca pevnejší, ako mojej ženy.

– Keď nemôžem chytať cecky svojej žene, tak aspoň jej matke. Zostane to v rodine. – uchechtol som sa v duchu. Nemotornými prstami som rozopínal gombíky na jej košeli.
– No teda mohla by ho mať aj menšie! Ale stále je menšie ako pneumatika, ktorú má okolo pása moja žena – čumel som na jej vystúple brucho a položil som ruku na husto zarastený trojuholník. Hladil som jemné kučeravé chĺpky a zmocňovalo sa ma vzrušenie. Bez premýšľania som naslinil prostredník a prešiel som ním pomedzi jej pysky. Ticho vzdychla.

– No vidíš, ty potvora, páči sa ti to, že? – pomyslel som si spokojne. Povytiahol som prst a zasunul ho celý dnu. Opäť vzdychla. Pridal som ešte jeden prst a trochu zrýchlil tempo. Kunda jej pomaly vlhla a ja som bol čoraz viac vzrušený. Penis mi ztuhol a alkoholom omámená myseľ diktovala jednoduchý scénar – strčiť jej ho tam a po dlhom čase sa konečne urobiť inak, než rukou. Bolo mi úplne jedno, či sa pritom preberie, alebo ju pretiahnem spiacu. Rozopol som si košeľu, zhodil na zem deku a roztiahol jej nohy od seba. Potom som si kľakol medzi jej silné stehná a snažil sa strčiť do nej svoj ako kameň tvrdý úd. Najskôr mi to nešlo, ale keď som si naslinil špičku žaluďa a roztiahol prstami pysky, podarilo sa mi do nej strčiť takmer celý žaluď. Ľahol som si na ňu, zaprel som sa o ruky a pomaly som vtláčal penis dovnútra. Mala tesnú kundu a šlo to ťažko, o to väčšiu som ale pociťoval rozkoš. Neviem ako dlho to trvalo, ale práve keď som ho do nej zasunul až po vajcia, prebrala sa a otvorila oči.

„Čo… čo je, čo to ro… robíš?“ bľabotala vyvaľujúc oči. Namiesto odpovede som ho povytiahol a pomaly vtlačil späť.
„To… to nesmieš! Prestaň!“ skríkla a snažila sa ma od seba rukami odtlačiť.
„Pred chvíľou ‚strč mi ho tam‘ a teraz ‚prestaň‘?“ zatváril som sa prekvapene a prestal som prirážať.
„Čooo? Ja… ja som povedala, že…?“ vytreštila ešte viac oči a prestala ma odtláčať. Bolo vidieť, ako sa márne snaží z alkoholom otupenej mysle vydolovať nejakú spomienku.

Pomaly som ho z nej povytiahol a rovnako pomaly som ho tlačil do vnútra. Tlmene vzdychla a zahryzla si do dolnej pery.
„Dušan, prestaň! Dušan!“ zrýchľoval sa jej dych a oči zahmlievali vzrušením. Tváril som sa, že nepočujem. Prirážal som pravidelne ako stroj. Chcel som sa urobiť čo najskôr, a tak som do nej búšil čoraz prudšie a rýchlejšie. Zároveň som ale chcel, aby bola spokojná aj ona. Preto som po chvíli prirážanie spomalil a až po pár minútach zase zrýchlil. Tým som si, okrem vlastnej rozkoše, vyslúžil ešte hlasnejšie svokrine vzdychy. Už ma od seba neodtláčala. Hladila ma po ramenách a zadku, slastne privierala oči a rozťahovala nohy, aby som sa do nej dostal čo najhlbšie.

Vtom to prišlo. Vzopäl som sa ako žrebec a prudkými kopulačnými pohybmi som jej kundu plnil semenom. Díval som sa na jej rozkošou skrivenú tvár a zatiaľ čo úd mäkol v jej vagíne, zatúžil som po troche nežnosti. Naklonil som sa a pritlačil ústa na jej pery. Nebránila sa, pootvorila pery a klzkým jazykom mi zakmitala v ústach. Cucal som jej jazyk a trel sa perami o jej. Bol to neuveriteľne príjemný pocit! Nikdy by som neveril, že niekedy budem bozkať svokru na ústa a že by to mohlo byť také elektrizujúce a vzrušujúce! Predstavil som si, ako by sa asi tvárila moja žena, keby nás videla. Ako ležím medzi rozkročenými nohami jej matky, zapichnutý až po gule v jej čvachtajúcej pičke a vylizujem jej lačno pootvorené pery. Táto zvrhlá predstava ma natoľko vzrušila, že mi opäť začal tuhnúť penis, stále zasunutý v semenom naplnenej vagíne

„Ty ešte nemáš dosť?“ zatvárila sa prekvapene, no z jej tváre sa dala jasne čítať spokojnosť s tým, že sa mi v nej poastavil. Bez slova som ho z nej pomaly povytiahol. Hneď som ho ale prudkým nárazom vrazil dnu.
„Ááách, Dušan!“ zvrieskla vzrušene a zaťala mi nechty do chrbta.
Je to neskutočné, ale presne toto mi chýbalo! Žena vreštiaca pri súloži ako Viktorka u splavu. Moja žena pri mrdačke len tlmene vzdychala, svokra si to však naplno užívala. Dychčala, stonala, vzrušene kričala a pritom prirážala lonom proti môjmu kokotu. Škriabala ma nechtami po chrbte, slastne mraučala. Presne takto som si predstavoval dobrú kefovačku. A po desiatich rokoch manželstva mi ju poskytla vlastná svokra! Neuveriteľné!

„Páči sa ti to?“ dychčal som do jej námahou zčervenenej tváre a tuhým penisom som plienil jej mokrú kundu.
„Áno, ááno!“ dychčala a snažila sa prirážať proti mne v rovnakom rytme, v akom som ju jebal.
„Budeeeem!“ skríkol som a znova som vystriekal jej mľaskajúcu vagínu.
„Áách mamička moja!“ zvrieskla súčasne aj ona a v orgazmickom vzrušení sa prudko vzopela lonom proti mojim bedrám.

Unavene som si ľahol na jej horúce telo a rozdýchaval prežitý orgazmus. Bolo to neskutočné, ale s tou protivnou pindou som zažil perfektnú súlož! A podľa toho, ako sa tvárila, bola na tom aj ona rovnako. Vytiahol som z nej polotuhý penis a zvalil som sa vedľa.

„Bolo to super! Poviem ti, že som už dlho nezažil taký perfektný sex!“ prešiel som automaticky na tykanie. Nebudem predsa vykať žene, ktorú som mal pred chvíľou napichnutú na vtákovi.
„Bola som lepšia ako Eva?“ uprela na mňa kalné oči.
„Jasné! O dvesto percent! Dokázal by som ťa mrdať večnosť,“ hlesol som úprimne a pobozkal ju na spotené čelo. Únava po súloži a vypitý alkohol mi začali ťažiť viečka. Svokra ma hladila po hrudi a niečo hovorila, ja som ju však už nevnímal. Chvíľu som ešte prikyvoval hlavou, no o pár minút som už nevládal ani to a zaspal som.

Navigace v seriáluDušan a Viera 02 >>

Autor

5 2 votes
Hodnocení povídky
Subscribe
Upozornit na
guest
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Martin

Je fajn po delší době opět číst slovenskou povídku . Co mi trochu vadí je , že k vzájemnému spojení dojde až pod vlivem alkoholu . Víš chybí mi tu ta hravost ve vztahu .

1
0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x