Želmíra stála uprostred kuchyne a s neskrývaným prekvapením sa dívala na muža stojaceho vo dverách.
„No poď dnu, nestoj tam. Nech mi nevynesieš spánok!“
Milan prekročil prah a zhodil z pliec ťažký ruksak. Pristúpil k svokre a objal ju. Pobozkal ju na líce a odstúpil, aby si ju prezrel. „Vyzeráš čím ďalej tým lepšie,“ usmial sa a spokojne si pohľadom premeral jej nízku korpulentnú postavu. Začervenala sa. „Hej, a čím bližšie tým horšie, ty klamár,“ odvetila s úsmevom a kývla rukou k stolu.
„No čo privádza môjho zaťka v takú neskorú hodinu do tohto zapadákova? Alebo už bývalého zaťka?“ skúmavo sa mu pozrela do očí.
Natiahol sa za sódovkovou fľašou a naplnil si duritový pohár doplna. Keď sa schuti napil a potichu odgrgol, pozrel na Želmíru. „No veď to je práve problém. Už sme rozvedení. Som myslel, že ti Kata písala?“ Zakrútila hlavou. „Nepísala. A ja tipujem, že neplatíš alimenty a máš problém,“ uškrnula sa. „Veď prečo by si inak prišiel.“
Nervózne sa zavrtel na stoličke. „No vlastne máš pravdu, idú po mne fízli a ja sa potrebujem na nejaký čas odpratať,“ liezlo z neho ako z chlpatej deky. Želmíra si nešťastne povzdychla. S dcérou síce nevychádzala, no aj tak ju ľutovala, že si nabalila takého nezodpovedného floutka. Má len dvadsať šesť a už bol dvakrát v kriminále. A ďalší mu hrozí. No chápala ju. Je to pekný chlap. Hoci vyzerá viac ako decko, než ako dospelý muž. A je sympatický. Pretrela si rukou čelo, aby odohnala chlípne myšlienky. Na také veci je už stará. Aj keď podľa toho, ako si ju obzeral, by možno aj… Baba stará! Vynadala si hneď v duchu. Mohla by byť jeho matkou…
„Takže sa chceš u mňa ukrývať. A dokedy?“
„Kým nezoženiem prachy a nevyplatím dlhy.“
„A to bude kedy? Za rok? Alebo dva?“ opýtala sa posmešne. Energicky porútil hlavou. „Nie, maximálne mesiac, dva. Mám už niečo rozrobené…“ Prerušila ho mávnutím ruky. „Ako ťa poznám, tak to bude zase nejaká lotrovina.“ Pozrela na neho prísne. „Si síce darebák, ale si otcom mojej vnučky. Takže na ulicu ťa nevyhodím,“ dodala po chvíli.
Milan si vydýchol a vďačne sa na svokru usmial. Teda bývalú svokru, uvedomil si hneď. „Ďakujem ti veľmi pekne, ja…“
„Videl ťa niekto?“ prerušila ho a vstala, aby zatiahla záclony. Pokrútil hlavou. „Myslím, že nie. Prišiel som odzadu, cez les a bola už tma…“
„Dobre, kde chceš spať?“ Usmial sa na ňu a šibalsky žmurkol. „Kde povieš.“ V podbrušku ju príjemne pichlo, no tvárila sa namosúrene. „V hosťovskej je gauč, to ti zatiaľ musí stačiť,“ povedala a nechápala, prečo povedala „zatiaľ“.
_______________________________________________________________________
Otvoril oči. Cez okno do izby vnikali lúče ranného slnka a na dvore zakikiríkal kohút. Vyliezol spod deky, vsunul nohy do papúč a nakukol do kuchyne. Svokra sa zvŕtala okolo sporáku a ešte si ho nevšimla. Obzeral si z boku jej postavu a mlsne sa oblizol. Páčili sa mu staršie ženy s postavou, akú mala ona. Veľké poprsie, pevný zadok. To brucho by mohla mať aj menšie, ale nevadilo.
„No už si si ma doobzeral?“ Strhol sa. „Ja… len som pozeral, čo robíš,“ zakoktal zahanbene a otočil sa späť. Želmíra sa dívala za jeho štíhlou postavou. Pekný chlap je to, prebehlo jej opäť hlavou. Povzdychla si a pokračovala v drhnutí pripáleného hrnca. Po pár minútach vošiel do kuchyne a sadol si za stôl. Položila pred neho tanier s chlebom a hrnček s masťou.
„Ak tu chceš bývať, musíš mi pomáhať. Okolo domu je plno roboty.“ Prikývol. „Jasné, však ja sa roboty nebojím,“ odvetil s plnými ústami. Skrivila nespokojne ústa. „Ale takto po vonku chodiť nemôžeš. Tu každý vidí každému až do taniera a keď sa roznesie, že u mňa bývaš, máš policajtov na krku za pár dní. Opäť prikývol. „Takže sa budeš musieť trochu prestrojiť,“ pozrela na neho zvláštne až prestal prežúvať.
„To si mám dať parochňu alebo nechať narásť bradu?“ Pokrútila hlavou a počkala, kým doje. Potom mu kývla, aby ju nasledoval. Zastali v spálni pred veľkou drevenou skriňou. Otvorila ju. Bola plná ženských šiat. Spýtavo sa na ňu pozrel. Bez slova vytiahla bielu blúzku, čiernu sukňu a hodila ich na posteľ.
„To sa mám prezliecť za ženu?“ rozosmial sa, no pri pohľade na jej vážnu tvár mu úsmev zmrzol na perách. „Si štíhly, máš peknú tvár, takže to nebude pre teba problém. Nevyzeráš na svoj vek ani ako chlap. A ja môžem tvrdiť, že je u mňa na návšteve neter.“ Pretrel si dlaňou ústa a nadýchol sa. „Teda ďakujem za tvoju snahu, ale toto nepôjde.“ Mykla plecami. „Tak potom si musíš nájsť niečo iné. Keď mi nebudeš pomáhať, si mi len na obtiaž,“ precedila tvrdo pomedzi zuby a prekrížila si ruky na hrudi.
Milan pozrel na oblečenie na posteli a potom na prísne sa tváriacu svokru. Povzdychol si a prikývol. „Tak ja to teda skúsim. Len sa bojím, že na vysokých podpätkoch určite spadnem…“ Rozosmiala sa a tľapla ho po pleci. „Prosím ťa! Na dedine a v podpätkoch? Tu ženy chodia v gumákoch,“ krútila pobavene hlavou. „A to čie sú tie šaty?“ kývol hlavou ku skrini. „No niektoré moje, keď som bola mladšia,“ a chudšia, dodala pre seba v duchu. „A niektoré sú po sestre. Ale podprsenku budeš nosiť po babke, tá je vystužená a…“
„Podprsenku? Ja mám nosiť podprsenku?“ slová sa mu zadŕhali v krku. „No samozrejme! Ženy predsa nosia podprsenku. A takisto aj nohavičky. Dakde sa zohneš a budú ti pod sukňou vidieť trencle?“ prevrátila oči nad jeho nechápavosťou. Nahla sa do skrine. „Tu máš gaťky, tu je podprsenka a týmito starými ponožkami si ju zvnútra vyplníš…“ podávala mu čierne bombarďáky a kosticami vystuženú špicatú podprsenku. „No vyzliekaj sa, nech si vyskúšaš, či je ti to dobré!“
Neisto na ňu pozrel. „A ty budeš tu?“ Chrapľavo sa zasmiala. „A čo sa pred starou babou hanbíš? Však by som mohla byť tvoja matka.“ Naprázdno preglgol. „No to by si mohla. Ale nie si…“ Mykla hlavou. „Ako chceš, počkám v kuchyni.“
Nestihla ani prejsť cez kuchynský prah, keď začula, ako na ňu volá. Spokojne sa usmiala a vrátila sa späť.
Stál bezradne pred skriňou v napasovaných nohavičkách, pod ktorými sa mu rysoval penis a vajcia. V ruke držal podprsenku a nešťastne sa na ňu díval. „Neviem si to vzadu sám zapnúť,“ hlesol potichu. „Ale rozopínať ju určite vieš,“ uškrnula sa vzala mu ju z ruky. „Pretoč si zapínanie dopredu a zapni háčiky na hrudi. Ták! A teraz si ju otoč košíčkami dopredu a ruky vlož do ramienok. Presne tak. A teraz si tam vlož tie ponožky.“ Dívala sa na neho a v podbrušku ju príjemne pichlo. Nerozumela tomu, no pohľad na polonahého zaťa v napasovaných nohavičkách siahajúcich po brucho a v podprsenke s veľkými špicatými košíčkami ju vzrušil. Ohryzok jej vzrušene podskočil a bradavky sa jej vztýčili.
Milan zachytil kútikom oka bradavky vyrysované pod šatovkou, no bol v takom strese, že neriešil či je to z chladu alebo z iného dôvodu.
„Teraz si obleč spodničku. To je toto,“ podala mu ju a počkala, kým si ju pretiahne cez hlavu. „Teraz blúzku a potom sukňu.“ Dívala sa, ako sa vtesnáva do jej oblečenia. „Počkaj zapnem ti vzadu zips,“ pristúpila k nemu od chrbta. „Ták, teraz už len šatku na hlavu…“ Pomohla mu uviazať šatku pod bradou a odstúpila. „Poď sa pozrieť do zrkadla,“ potiahla ho za ruku do hosťovskej izby.
Keď zbadal svoj odraz v zrkadle neveril vlastným očiam. Vyzeral fakt ako žena! A tie špicaté kozy napínajúce látku blúzky! Vyzerajú ako skutočné! Obzrel sa prekvapene za seba. Nikdy pred tým sa na neho svokra takto nedívala! Opäť si všimol výrazne navreté bradavky a konečne pochopil. Vzrušoval ju! A čo bolo horšie, aj jeho pohľad do zrkadla vzrušil. A to až tak, že sa mu začal stavať nástroj.
„Preboha Milan!“ zhíkla Želmíra pri pohľade na hrču v jeho rozkroku. „Ja… ja neviem čo sa to so mnou deje… Prepáč, ale…“ jachtal celý červený. Aj Želmíra očervenela a pocítila, že dolu vlhne. „No ale takto predsa nemôžeš von,“ povedala priškrteným hlasom. Milan na ňu pozrel. Pánečku, veď tá je nadržaná hádam ešte viac ako ja, pomyslel si rozochvene.
„Mala by si mi s tým pomôcť,“ otočil sa k nej a ukázal prstom na rozkrok. „Ja? Zbláznil si sa?“ ustúpila mimovoľne o krok dozadu. Neuvedomila si však, že hneď za ňou je posteľ. Lýtkami narazila do bočnice a so zvýsknutím sa zvalila na chrbát. Šatovka sa jej nadvihla a odhalila zaťovmu nadržanému pohľadu snehovo biele stehná. Ležala ako paralyzovaná a vydesene sa dívala, ako si zať vyzlieka sukňu a sťahuje nohavičky. Keď sa jej pohľadu odhalil jeho vztýčený úd nadvihla sa na lakťoch. „To nemôžeme! To nie,“ hlesla nepresvedčivo s očami upretými do jeho nadržanej tváre.
Vrhol sa na ňu a začal ju vášnivo bozkať na dvojitú bradu a krk. „Nie! To nemôžeme! Prosím ťa! Maj rozum!“ odtláčala ho. Tuhým penisom jej tlačil cez nohavičky na rozkrok a ona cítila, že stráca pôdu pod nohami. Chvela sa prežívaným vzrušením a cítila, že o chvíľu mu podľahne. Pretože mu chcela podľahnúť. Vyhrnul jej šatovku až na brucho a odtiahol nohavičky na bok. Keď do nej vnikol, prenikavo vykríkla a bolestne zastonala. Ježiši! Veď on ju mrdá! On ju šuká! Prestala sa vzpierať a chytila mu hlavu do dlaní. „Sme blázni! Blázni!“ dychčala vzrušene a pudovo počas toho prirážala lonom oproti jeho tvrďasovi.
Milan tlačil úd do svokrinej ako riť tesnej kundy a bol nesmierne vzrušený. „Neboj sa! Nikto sa to nedozvie!“ dychčal jej do ucha a konečne ho do nej zasunul až po koreň. Užíval si perfektný pocit, mať ho zaboreného v kunde až po gule. Zaprel sa o vystreté ruky a pozrel jej do tváre. Povytiahol úd a prudko ho do nej vrazil. Vzrušene zastonala. A znova a znova. Želmíra sa chvela ako osika a prirážala mu lonom oproti. Nemala sex mnoho rokov a o to viac si to teraz užívala. Hladila zaťa po rukách a dvíhala pokrčené nohy najvyššie ako vedela. Objala ho mocnými pažami a prevalila na chrbát. Obkročmo nabodnutá na jeho tvrďasovi poskakovala na ňom ako žokej. Oči jej skákali z jeho vzrušenej tváre na špicatú podprsenku, napínajúcu látku blúzky. Nevedela, čo ju vzrušuje viac. Či to, že má po dlhých rokoch sex, alebo to, že ju mrdá chlap prezlečený za ženu. Alebo oboje.
Milan využil svoju polohu a rozopol jej vpredu na šatovke gombíky. Stiahla si ju ihneď z ramien a on tak mohol uchopiť jej pevné cecky. Nádhera, pomyslel si nadržane a stískal pevné mechy. Dlho nemrdal a cítil, že o chvíľu bude. Pretočil ju na chrbát, ramenami sa jej oprel do zdvihnutých stehien a tvrdo ju šukal. „Ááách!“ zastonal po chvíli a plnil starú vagínu mladým semenom. Keď sa mu v nej zmenšil, unavene sa odvalil na bok a s pohľadom upretým do stropu oddychoval. Nevidel preto, ako si svokra silno trie pošteváčik. Počul len jej hlboký vzdych a otočil k nej hlavu. Prsty mala ešte stále zarazené v kunde a mohutný hrudník sa jej prudko dvíhal prežitým vzrušením. Nahol sa nad ňu a pobozkal ju na pery. Otvorila oči.
„Najradšej by som ťa zabila,“ dychčala. No keď ju opäť pobozkal, objala ho a pritiahla k sebe. V podpazuší sa jej mokro zaleskli tmavé chlpy. Keď sa dosýtosti pooblizovali, uvoľnila objatie a ľahla si na bok. Mlčky sa na zaťa dívala. To čo videla, ju napĺňalo spokojnosťou. Tých pár chlapov, s ktorými v živote spala, sa po sexe otočili a zaspali, alebo sa tvárili znechutene. Celkom tomu rozumela. Nebola príťažlivá a teraz už ani mladá. No chlap vedľa nej ju hladil po ramene a díval sa ňu s takou oddanosťou, že ani na chvíľku nezapochybovala o tom, že to nebolo ich posledné posteľné cvičenie. Už si v duchu nenadávala do starých bláznivých báb. To ako sa na ňu vrhol a posexoval ju bolo také nádherné. No niečo ju predsa len trápilo. Ako ju mohlo tak vzrušiť, keď ho videla v ženských šatách? Asi to bude nejaká úchylka.
Milan sa díval na svokrinu tvár a prvýkrát po dlhej dobe nemal po sexe so staršou ženou pocit, že to bolo len o vyprázdnení vajec. Vtom mu padol pohľad na svoj hrudník. Hoci bola blúzka trochu pokrčená, kozy v nej mu vďaka výplni a tuhým kosticiam pevne stáli. „Nechcela by si mi ich trochu postískať,“ šepol prekvapený svojou odvahou. Keď prikývla hlavou a stisla košíček, pripadal si ako úchyl. Vzrušený úchyl. „Páčia sa ti moje prsia?“ Kývla hlavou na súhlas a stískajúc podprsenku ho pobozkala.
„Myslíš, že sme úchylní?“ posadila sa po chvíli. Pozrela na neho a rozosmiala sa. „Zabudla som ti povedať, ale pri sexe si žena môže dať šatku dole.“ Siahol si na hlavu a rozosmial sa aj on.
