Richard a Valéria 1

„A prečo tam musíš chodiť stále ty? Nech tam ide Milan!“
„Už som ti stokrát vysvetľoval, že Milan otca nezvládne!“
„A ty ho zvládneš? Pamätáš sa, aký si priešiel minulý rok dobitý?“
„To bolo len raz! A to len preto, lebo som ho chcel šetriť, hajzla!“
„A kedy teda prídeš? Potrebujem pomôcť s malou pri kúpaní. Zase ti je mama prednejšia ako ja…“
Richard na ženu nepríjemne zazrel a tak radšej stíchla. Ďalej sa však tvárila ukrivdene.
Namiesto toho, aby jej pomohol s kúpaním dcérky, ide na druhý koniec dediny riešiť vystrájanie svojho opitého otca.
„A čo mám robiť?“ pomyslel si Richard. „Mám ho nechať trieskať mamu? Aj keď tá si zato môže trochu aj sama. Mala sa s tým ožranom už dávno rozviesť. Ale tu na dedine to nie je také ľahké. Nie je jediná, čo má doma pijana. A keď vydržia ostatné ženy, musí aj ona.“
To boli jej slová. Na druhej strane, keď bolo zle vedela, že na Richarda sa môže spoľahnúť. Nikdy jej neodmietol pomoc. Tak aj teraz zabuchol bráničku, nasadol na bicykel a šliapal k rodičovskému domu.

„Je v kuchyni. Dávaj pozor, má pri sebe nožík. A je naliaty ako snop!“
„Neboj sa, dám si pozor.“
Mama ho sprevádzala vystrašeným pohľadom, no Richard necítil strach. Len zlosť na otca, ktorý robil mame zo života peklo.
Kým bol triezlivý, dalo sa s ním vyjsť. Keď si však vypil, a to bolo v poslednom čase pár krát do týždňa, bol zádrapčivý a vulgárný. A keď sa ožral ako prasa, čo bol asi dnešný prípad, bol agresívny a násilnický.

Než vošiel do kuchyne obzrel sa cez plece a povzbudivo sa na mamu usmial. Bože, má len pár rokov po päťdesiatke a vyzerá na šesťdesiat. A to len preto, lebo sa už roky trápi s tým ožranom a nemá čas sa trochu postarať o seba. „Potrebovala by už zájsť ku kaderníkovi,“ pomyslel si mimovoľne pri pohľade na odrastené šedivé vlasy, vyčnievajúce spod šatky.
Stisol kľučku.

„Čo tu chceš, ty pankhart? Vypadni z môjho domu! To ťa zavolala tá suka? Čo? Však len počkaj, ty suka skurvená, však ja ti…“
Nedal otcovi priestor na ďalšie opilecké reči. Pristúpil rázne k stolu, rozmáchol sa a udrel. Silno a bez ľútosti. Päsťou rovno do brady.
Rana sadla, pretože otec sa bez slova zvalil zo stoličky rovno na zem. Kým sa otrasený sťažka zbieral zo zeme, vzal Richard zo stola kuchynský nôž a odložil ho do zásuvky.
Potom sa otočil, chytil otca za košeľu pod krkom a zasyčal mu zblízka do tváre:
„Ešte raz sa jej dotkneš, alebo jej povieš krivé slovo, tak ťa zabijem! Rozumel si?“
„No, no. Len sa nerozdrapuj, zasran…“
Richard sa opäť rozmachol a udrel. Tentokrát však už len otvorenou dlaňou.
Otec zavrávoral, oprel sa chrbtom o stenu a mútnymi očami sa prestrašene pozrel na syna. Mal strach, aj tak si ale ešte neodpustil podrýpnutie.
„A čo si myslíš, že ju budeš strážiť večne?“
„Večne nie, ale dnes tu prespím. Takže vypadni do spálne a drž už hubu! Rozumel si? Lebo ti prijebem takú, že to nerozchodíš!“
„Prespi si kde chceš! Najlepšie s ňou. Však aj tak stále v posteli vzdychá: „Riško! Riško!“ Kurva jedna…“
Richard už na tieto reči nereagoval, pretože poznal otca. Nechal ho hundrajúc a nadávajúc odísť z kuchyne a keď počul buchnutie dvier, odišiel za mamou do svojej izby.

Sedela ako kôpka nešťastia na válande a netrpezlivo čakala jeho príchod. Keď vošiel do izby vyskočila, vrhla sa mu do náručia a rozplakala sa.
„Ách, Riško môj! Čo by som si len bez teba počala? Si v poriadku? Neublížil ti?“
„Som v pohode, mami. Vieš, že na mňa sa môžeš vždy spoľahnúť.“
Držal ju pevne v objatí a hladil ju po chrbte, kým neprestala vzlykať.
Valéria bola napriek prežitému strachu v siedmom nebi. Milovala ten pocit, keď ju syn objímal a pevnými pažami si ju pritískal k svojmu mladému a pevnému telu. Len v jeho prítomnosti sa cítila ako žena, na ktorej niekomu záleží.
Chýbali jej prejavy nežnosti a vôbec jej neprekážalo, keď jej ich poskytoval jej syn.
Nebola pritom vôbec náročná. Úplne jej stačilo, keď ju občas pohladil, či pobozkal na líce. Ona mu to oplácala rovnako. Chválila ho aj za maličkosti, vyzdvihovala jeho silu a nikdy nezabudla na pohladenie. Richard bol na tom rovnako.
V maminej prítomnosti sa vždy cítil uvoľnene a spokojne. A keď ju mohol chrániť, ako dnes, mal pocit nepremožiteľnosti.
Hoci si to nepripúšťal, bol na mamu naviazaný omnoho viac, ako ostatní súrodenci. Valika zdvihla k synovi vďačný pohľad slzami zaliatych očí a drsnou dlaňou ho pohladila po tvári.
„Si dobrý syn, Riško. Len sa bojím, či nebude vystrájať, keď odídeš?“
„Neboj sa, dnes tu prespím. Takže si nič nedovolí. A ráno, keď vytriezvie, to už ho zvládneš. Však?“
Pohladil ju po tvári, dal jej dole okuliare a utrel prstami slzami zmáčané líca. Potom jej nasunul hrubé okuliare späť a usmial sa. Valika opätovala úsmev, no pohľad jej zrazu zvážnel.
„A nebude sa Hela hnevať? Vieš, že nie si pri nej. Už minule sa sťažovala svatke, že tu tráviš príliš veľa času a že ju kvôli mne zanedbávaš.“
„Ále, nech ide do riti! Mne je to jedno, nech sa sťažuje. Pre mňa si dôležitejšia ty!“
„Nemal by si tak hovoriť, je to tvoja manželka…“
„Hej, manželka, ale už len na papiery. Jediné, čo chce, je moja výplata a aby som jej urobil druhé decko. A vieš prečo chce druhé? Lebo aj kamarátky majú dve deti. Krava!“

Uvoľnil objatie a pohladil mamu po ramene.
„Prespíš v Majinej izbe?“
„No vieš, tam nie je zakúrené. Nemohla by som prespať v tvojej izbe? Tu by som sa cítila najbezpečnejšie.“
„Prečo nie. Len či sa pomestíme na váľande?“
„Ále veď tých pár hodín do rána nejako vydržíme.“

Valéria už úplne ožila. Natiahla šikovne cez válandu plachtu, vybrala z perináku paplón a podhlavník, a o chvíľu sa už prehrabávala v synovej skrini.
„Čo hľadáš? Pyžamo by som mal mať v spodnej poličke.“
„Hej, tu je. Chytaj! Hľadám si niečo pre seba. Vezmem si nejaké tvoje staré tričko lebo nočnú košeľu mám v spálni. Zhasni luster a otoč sa, miláčik! Nech sa môžem prezliecť.“

Prekvapilo ho, že mu povedala miláčik. Nikdy predtým ho tak nenazvala. Neriešil to však a stlačil vypínač na stene. Otočil sa k mame chrbtom a pomaly sa vyzliekal.
„Počula som, že ti niečo hovoril o mne. Či sa mi to len zdalo?“
„Ále poznáš tie jeho drísty. Že vraj v posteli vykrikuješ moje meno a tak ťa mám po…, však vieš čo.“

Valika bola rada, že bol syn otočený chrbtom a nevidel, ako sa jej po jeho slovách nahrnula do tváre krv. Srdce sa jej rozbúchalo ako zvon.
Ten ožran ju musel vidieť, keď v posteli masturbovala, pretože len vtedy kričí synovo meno.
Uvedomovala si, že je to nesmierne perverzné, ale nedokázala si pomôcť. Už roky dokázala dosiahnuť pri masturbovaní orgazmus len pri predstave milovania s
Richardom.
Richarda prekvapilo, že mama nič nepovedala na otcove kecy a pohľad mu pritom mimovoľne padol na zrkadlo na stene.
Svetlo bolo zhasnuté, ale vďaka zapnutej malej stolnej lampičke zreteľne uvidel, čo vidieť nemal. Mama si totiž práve rozopla podprsenku, z ktorej vypadli veľké rozhojdané prsníky a ovisli na mierne vyčnievajúce brucho.
Uvedomil si, že hoci už má dvadsať päť rokov, vidí mamine prsia prvýkrát. Teda až na obdobie, kedy bol malé dieťa.
Vedel, že by na ne nemal civieť, no zvedavosť bola silnejšia. Mala ich totiž oveľa väčšie, ako jeho žena. Ale aj oveľa vyťahanejšie. Ale bradavky aj dvorce má poriadne veľké, to sa musí uznať.
Valéria zaregistrovala, ze sa syn prestal prezliekať a pozrela sa jeho smerom. Pohľady sa im v zrkadle stretli. Oboch obliala červeň.
„Richard! Nehambíš sa? Správaš sa ako malý chlapec!“
„Prepáč mami. Ja…ja som sa len na chvíľu pozrel a … Prepáč…“
Mal pocit, že sa prepadne od hamby pod zem. Odvrátil rýchlo pohľad a bleskovo sa doprezliekal.
Aj Valéria si rýchlo pretiahla cez hlavu tričko a nervózne žmoliac v ruke cíp paplóna sa posadila na kraj postele. Bola to ona, ktorá prerušila trápne ticho.
„Kde chceš ležať?“
„Asi pri stene, či?“
„Dobre, tak poď.“

Postavila sa, Richard sa pritlačil k studenej stene a počkal, kým si ľahla aj mama. Natiahol sa za nočnou lampičkou a šťukol vypínačom.
Chvíľu sa zdalo, že je v izbe úplná tma, no cez okno presvitalo do izby svetlo žiarovky nad vchodovými dverami. Vďaka tomu videl, že mama leží na chrbte a
má otvorené oči.
„Nespíš?“
„Nie.“
„Mamka prepáč mi to, fakt ma to mrzí. Pozrel som sa na teba len náhodou, fakt.“
„Dobre, už o tom nehovorme. Dobrú noc.“
„Dobrú noc.“

Zavrel oči a snažil sa zaspať. No bez úspechu.
Myšlienky sa mu stále vracali k tej trapnej situácii. Pred očami sa mu mihali mamine veľké rozhojdané kozy a do toho mu v ušiach zneli otcove slová, že mama v posteli vzdychá jeho meno. To mohlo znamenať len jedno. Že po ňom mama túži ako po mužovi.
Táto perverzná predstava ho nečakane vzrušila až do takej miery, že mu začal tuhnúť úd. Bol v šoku z reakcie svojho tela a snažil sa rýchlo odviesť myšlienky na robotu, na futbal, na bežné veci, no nepomáhalo to. Do údu sa mu valilo stále viac krvi a o chvíľu mu už stál ako svieca.
To by samo o sebe nebol problém, keby sa mal kam posunúť. Bol však pritlačený chrbtom k stene a tak o chvíľu pocítil, ako sa jeho úd cez látku pyžamových nohavíc pritlačil o mamine stehno. Úporne dúfal, že už spí.

Nespala.