Ivan a mariška 04

Jozefínu prebrala vôňa kávy. Zťažka rozlepila oči a nechápavo sa rozhliadla. Kde to, prepánajána, je? Vyzerá to ako… ako synova spálňa… ale čo tu ona robí? A ešte k tomu nahá!
Vtom sa jej pomaly začali vracať útržky spomienok. Pre boha! Veď ona fajčila vlastnému synovi! A on ju potom pretiahol a dokonca aj lízal! Pritlačila si dlane na spánky a nechápavo krútila hlavou. To nemôže byť pravda! To nie! So synom nie!

„Ahoj, už si hore? Doniesol som ti veci.“
Schmatla paplón a vytiahla si ho až po krk. „Zbláznil si sa?! Nemôžeš sem len tak vojsť! Veď som nahá!
„Keď sme sa pred chvíľou milovali, tak ti to nevadilo.“
„Nehovor tak!“
„Upokoj sa! Nikto sa to predsa nedozvie a…“
„Ako si to mohol urobiť! Nehambíš sa! Vlastnú matku!“

Do Ivana akoby vošlo dvestodvadsať voltov. On sa má hambiť? Jasne, tá mariška bola jeho chyba. Ale potom to už bola len a len jej nadržanosť!
„No prepáč, ale ak si nepamätáš tak ti pripomeniem, kto koho zvádzal.“
„Ja ale…“

Opäť si pošúchala prstami spánky a zúfalo sa snažila vyloviť z pamäte spomienky. Pomaly sa jej vynárali obrazy, na ktorých si pritláčala synove ruky na prsia, na lono. Penis v ústach, jeho úžasné lízanie. A tá dlhá súlož… To snáď nemôže byť pravda! Pri tej spomienke jej normálne stvrdli bradavky a zvlhla medzi nohami.

Ivan si sadol na posteľ a pohladil ju po nahom pleci. „Vieme o tom len my dvaja! Takže buď spokojná! A už len jedno som ti chcel povedať. Bolo to najkrajšie milovanie v mojom živote.“

Položil vedľa nej jej oblečenie a vyšiel z izby.
Mechanicky sa začala obliekať a popri tom urputne rozmýšľala nad tým, čo sa udialo. Najviac bola hotová z toho, že to ona zviedla syna. Nechápala, čo to do nej vošlo.
Syna nikdy nevnímala ako sexuálny objekt. Aj na život bez sexu si už dávno privykla, keďže ani za manželstva si ho veľa neužila. A teraz zvedie jediného syna. A najhoršie je, že ju to ešte aj vzrušuje. Veď to je choré! Prešla do obývačky a sadla si oproti synovi.

„Ja… Ja neviem ako začať.“
„Tak nezačínaj.“
Ivan sa odzbrojujúco usmial, sadol si k nej a objal ju rukou okolo pliec. 
„Mami, stalo sa. A už to nerozoberajme, OK? Sme obaja dospelí, obaja sme vedeli, čo robíme.“
„Ja… keď ja som z toho taká zmätená. Vôbec nechápem, čo to do mňa vošlo. Nechcem, aby si si o mne myslel niečo nepekné…“
„Ale čosi! To nikdy! Si už proste dlho sama a máš svoje potreby. Mne sa to veľmi páčilo a zdalo sa mi, že aj tebe.“

Pri spomienke na milovanie sa jej opäť zmocnilo vzrušenie a rozbúšilo sa jej srdce. Bránila sa tomu pocitu, ale bol stále silnejší a neodbytnejší.
Ivanovej pozornosti neuniklo, ako sa zrazu začervenala a aj cez látku blúzky a podprsenku videl, že jej stvrdli bradavky.  
Bez slova ju objal a pobozkal na ústa.
„Ivan, zošalel si!“

Snažila sa tváriť prísne, no nedarilo sa jej to. Syn si ju opäť k sebe privinul a pobozkal ju. Nie, to nesmú! Rozum jej jasne velil odstrčiť syna od seba. No ten pocit, ktorý sa jej zmocnil pri jeho bozku umlčal všetok zdravý rozum.
„Ách Ivan! Ivan!“
„Milujem ťa, Jozefína!“
„Aj ja teba!“

Objala ho vášnivo okolo krku a opätovala bozk. Bolo to také nádherné! Pripadala si ako zamilovaná puberťáčka, keď opatrne sunula ruku po synovej nohe až k miestu, kde jeho šortky napínal tuhnúci úd. Jemne mu ho cez látku stisla.
Zavzdychal jej do úst a pohladil jej na oplátku prsník. Teraz vzdychla zase ona.
Niesom normálna! Musela som sa zblázniť! Veď to je šialené! Úplne šialené a perverzné! Zvrhlé!
Myšlienky sa jej hnali hlavou ako divoká riava, no racio už bolo dávno potlačené. Potlačené pudom najsilnejším, sexuálným. Veď sa to nikto nedozvie. A Ivan je taký nežný. 

„Mám ti ho pocmúľať?“
„Nie, nemáme veľa času, Hela príde o pol hodinu.“

Jozefína pochopila. Bleskovo si vyzliekla sukňu a stiahla nohavičky. Ivan už sedel na pohovke bez šortiek aj trenírok a jeho ako kopija vztýčený penis ju pozýval nasadnúť.
Kľakla si nad jeho rozkrok a zalovila rukou medzi nohami. Nasunula si žaluď medzi pysky a pomaly sadala. Od rozkoše sa jej točila hlava. Pomaly sa dvíhala a nasadala a syn jej zatiaľ rozopínal blúzku. Zapínanie podprsenky mala vpredu medzi košíčkami a tak už o chvíľu sa pred Ivanovými očami pohojdávali oba veľké prsníky.
Zakláňala od blaženosti hlavu, keď jej cucal bradavky. Vášnivými bozkami zasypával jej krk, dvojitú bradu až nakoniec sa prisal dlhým, dych berúcim bozkom na jej pery. 
„Budem! Budeeeem!“
Rýchlo zliezla z prekvapeného syna a kľakla si pred neho. Strčila si jeho pulzujúci úd do úst a zapumpovala hlavou dopredu a späť. A vtedy to prišlo! Slaná horúca mrdka je stekala po jazyku a ona ju statočne prehĺtala. Bolo to hnusné, ale vedela, že mužom sa to páči. Nemýlila sa.
Ivan užasnuto hľadel, ako z neho mama vysáva posledné zbytky semena. To bola bomba! 
„To bolo super, mami!“

Jozefína sa hrdo usmiala, utrela si chrbtom dlane pery a zapla si podprsenku. Ivan sa tiež rýchlo obliekal. 
„Prečo si ma nenechala v sebe do konca? Aj keď tá fajka bola fakt bombová!“
„Veď nič neberiem.“
„Čože? Ale veď si prvýkrát hovorila, že ty už nemôžeš mať deti…“
„To som fakt hovorila? Veď to je blbosť!“

Vtom jej to došlo a zdesene na syna pozrela.
„Ty si to predtým vystriekal do mňa?“
„No hej, veď si hovorila, že môžem naostro…“

Ivan nasucho preglgol a otrel si spotené čelo. No do riti! To posral! Vtom v zámku vchodových dverí zaštrkotal kľúč. Hneď na to zazvonil zvonček. Ivan počkal, kým sa mama upravila a sadla si a odomkol.

„Prečo otáčaš kľúč? Neviem sa dostať do bytu… Jéj, mama! Čo tu robíte? Vlastne vitajte. Nejaká ste spotená. A kde je moja mama?“
„Odišla pred chvíľou k sebe domov pre veci.“
„Aj ste sa ňou stretli?“
„Nie minuli sme sa!“
Uff, vydýchla si Helena. To by tak ešte chýbalo, aby svokra pristihla jej muža s jej mamou!
Potiahla Ivana za rukáv ku kuchyni.
„Dokedy tu bude? Veď vieš, že sa musím baliť!“
„Už odchádza!“

Jozefína sedela v kresle a pripadala si akoby bola v inom živote. Pred pár hodinami matka, teraz synova milenka. Ani v najmenšom totiž nepochybovala o tom, že budú pokračovať v tom, čo dnes začali. Len si musí ísť dať predpísať nejakú antikoncepciu. Nemôže riskovať.

„Ivanko, doniesol by si mi pohár vody? Mám takú zvláštnu chuť v ústach.“
Ivan jej doniesol pohár a šibalsky na ňu žmurkol. 
„Dal som ti aj sirup, aby si to spláchla.“
„Si poklad. Tak ja už pomaly pôjdem.“
„Odprevadím ťa.“

Pomohol mame do kabátu a vyšli na chodbu. Len čo vošli do výťahu a stisli prízemie, objali sa a celú jazdu sa vášnivo bozkali.
Pri vchode sa ešte pobozkali, teraz však už len na líce, ako slušný syn a mamka.
„Kedy môžem prísť?“
„Niečo vymyslím. Bude totiž u nás bývať svokra, kým bude žena preč…“
„A to už prečo?“
„To vymyslela žena. Aby na mňa dávala pozor.“
Jozefína pobavene vyprskla. 
„Takže si jej vlastne nasadil parohy so svojou strážkyňou…“
„No asi tak. A k tebe by som nemohol niekedy prísť?“
„Zavolám ti. Jana väčšinou robí z domu a len zriedka niekam chodí.“
„A to stále nikoho nemá?“
„Veru nie. Po rozvode úplne zanevrela na chlapov. Preto si myslím, že už ani žiadneho nechce.“

Úplne zabudol na tetu, s ktorou mama bývala v ich starom byte. Mama by platby za trojizbák neutiahla a do menšieho ísť nechcela. Tak sa oňho delila so staršou sestrou.
Čo sa týka tých chlapov pochyboval, že by tetu nejaký chcel. Bola ešte prudérnejšia ako jeho mama a na všetko len frfľala. A k tomu fajčila jednu od druhej.
Nečudoval sa, že mama pri nej nedokáže seknúť s fajčením. Jozefína myslela na to isté. 
„Ty, aby som nezabudla! Tie cigarety, to si ty šúľaš?
„Nie, kamarát pestuje tabak a on ich aj robí. Prečo?“
„Bola celkom dobrá. Mohol by si mi zopár doniesť.
„Nechcela si náhodou prestať fajčiť?“
„Chcela, ale to by si potom nebol taký spokojný? Sám si ma chválil, ako dobre som ťa…“
Šibalsky na neho žmurkla a vyšla na chodník. Zaľúbene za ňou hľadel, až kým nezašla za roh.

Vtom pri ňom zastalo svokrine auto. 
„Ako dobre, že si tu. Pomôžeš mi s vecami.“
„Jasné, rád mama. Vlastne Helena.“

Vo výťahu sa mu hodila okolo krku a vášnivo ho pobozkala.
„Hela už je doma?“
„Hej, už došla.“
„To je škoda, mohli sme dať ešte jedno číslo.“
„No veď už napozajtra odchádza.“

Ivanovi normálne odľahlo. To by už asi nedal. Za jeden deň štyri čísla s dvoma ženami úplne stačili. Nemal už dvadsať!