Snehová búrka

„Dobre, vidíme sa na chate. Ahoj zatiaľ…“ zložila som telefón.
Práve som dovolala so svojim strýkom, s ktorým som sa dohodla na zimnej výpomoci v Tatrách. Vlastní tam pekný opustený zrub, kde zvyknú prespávať turisti. Málokedy sa tam niekto zdrží dlhšie než dva dni, takže slúži skôr ako nocľaháreň pre ľudí, ktorí robia niekoľkodňovú turistiku, alebo si len zle rozpočítali trasu a potrebujú niekde prespať.

Sama som sa ozvala strýkovi, či nepotrebuje pomoc, pretože som potrebovala vypadnúť z mesta a prísť na iné myšlienky. S mojím priateľom Adamom máme totiž momentálne menšiu krízu, síce sme sa zatiaľ nerozišli, ale dohodli sme sa, že si dáme na nejaký čas prestávku a vyčistíme si hlavu. Sme spolu približne dva a pol roka, no posledné týždne to bola len samá hádka a výčitky. Človek začne časom rozmýšlať, kde nastala chyba, a či to má vôbec zmysel.
Vytrhla som sa z myšlienok a postavila som sa z postele s tým, že sa začnem baliť, nech môžem ráno čím skôr vypadnúť.
Pozrela som sa z okna, bolo čerstvo nasnežené. V Tatrách musí byť teraz vo februári krásne, pomyslela som si a začala som vyťahovať oblečenie zo skrine. Zbalená som bola rýchlo, objednala som si lístok na vlak a začala sa chystať na večernú sprchu.

Zase som začala rozmýšľať nad Adamom, či ma má vôbec ešte rád, až som si zrazu uvedomila, že stojím pred zrkadlom v kúpelni v spodnom prádle a pozerám sa na seba ako nejaký šialenec. Žeby som sa mu už prestala páčiť? Začala som si samú seba premeriavať pohľadom.
Nie som tučná, ani veľmi chudá, myslím, že mám pekné krivky, skrátka, je ma za čo chytiť. Boky, zadok a stehná mám trošku širšie, trúfam si povedať také, aké sa páčia väčšine mužov.
Naklonila som hlavu do strany, prehodila som si svoje dlhé blonďavé vlasy dozadu a rozopla si vrchný diel. S prsiami som bola vždy veľmi spokojná, už od strednej som ich mala väčšie než väčšina spolužiačok. Nie sú nijak obrovské, skôr o niečo väčšie než priemer. Trošičku ovísajú, ale asi to tak to má byť, kedže sú prírodné a majú svoju váhu. Keď bolo treba, vedeli pekne skákať, čo si Adam aj moji predchádzajúci frajeri vždy pochvaľovali.
Vyzliekla som sa úplne a začala sa sprchovať. Padlo mi to vhod, spokojne som si vychutnávala, ako mi horúca voda tečie po tvári a po celom tele až na nohy.
Možno stojí za zmienku, že sa volám Alena a mám 23 rokov. Študujem externe na vysokej škole, no ešte stále bývam v dome u rodičov.

Ráno som sa zobudila skoro, nachystala som si nejaké jedlo na cestu, zobrala posledné veci, rozlúčila sa s rodičmi a vyrazila som. Chvíľu na to, ako som sa usadila vo vlaku, mi zavolal strýko, že dnes sa na chate nestretneme, že má nejaké dôležité veci, ktoré musí vybaviť. Príde za mnou asi o dva dni.
„Kľúč je schovaný pod veľkým kameňom pri dverách, určite ho ľahko nájdeš. Sprav si pohodlie, jedla aj vody by tam malo byť dostatok. A keby niekto prišiel, alebo máš nejaký problém, kľudne volaj alebo píš. Budem sa ponáhľať,“ oznámil mi.
Nebola som veľmi nadšená, ale na druhú stranu, aspoň budem nejaký čas sama, čo nikdy nie je na škodu.
O približne dve hodiny som prestúpila na autobus, ktorý ma však zaviezol len do miestnej chatovej oblasti, odkiaľ ma čakali asi ešte dve hodiny pešej chôdze v snehu. Po dlhom trmácaní s veľkým batohom som konečne dorazila ku chate.
Naposledy som tu bola pred niekoľkými rokmi, no takmer vôbec sa to tu nezmenilo. Bola som spotená a uzimená zároveň, tešila som sa ako sa zohrejem pri krbe so šálkou teplého čaju. Chata stála osamotená neďaleko červenej turistickej trasy. Tá však nebývala nejak veľmi vyťažovaná ani cez leto, nieto ešte cez zimu. Z jednej strany zrubu začínal strmý kopec a z druhej hustý ihličnatý les. Bolo to ideálne miesto pre človeka, ktorý chce stráviť nejaký čas sám mimo civilizácie.

Musela som sa trochu prehrabávať v snehu, aby som našla ten kameň a kľúč, ale nakoniec sa podarilo. Vnútri bolo poupratované, v spoločenskej miestnosti pri krbe strýko nachystal drevo, a v komore a chladničke dostatok potravín. Elektrina fungovala, horšie to ale bolo s vodou, ktorú bolo treba v kanistroch pravidelne nosiť na chatu. Naštastie jej tu bolo dosť aj pre niekoľkých ľudí na týždeň. Chcela som zavolať strýkovi a rodičom, že som bezpečne dorazila, ale signál tu bol tak slabý, že som ledva poslala esmesku.

Hneď prvé, čo som spravila bolo, že som zakúrila v krbe, odkiaľ sa výduchmi rozvádzalo teplo aj do ďalších izieb. Zobrala som najväčsie hrnce a dala do nich zohrievať vodu na kúpeľ. Vyzliekla som sa, oblečenie som dala sušiť a o chvíľu som už ležala vo vani. Skoro som v nej zadriemala a prebudil ma až pocit pomaly chladnúcej vody. Obliekla som sa, a keď som prišla do izby, zistila som, že vonku sa dosť rozsnežilo a začal fúkať silnejší vietor. Veľmi som tomu nevenovala pozornosť, pripravila som si obed, pustila rádio a relaxovala.
Čas plynul a vietor so snežením neutíchal, skôr naopak, za oknami začala zúriť poriadna víchrica.
„Snáď to čoskoro prejde,“ utešovala som sa, ale sama som tomu neverila.
Asi po hodine som zachytila v rádiu hlásenie o snehovej búrke v Tatrách, hlavne v oblasti, kde som sa zrovna nachádzala. Vraj sú cesty neprejazdné, sú tam popadané stromy, hrozia výpadky elektrickej energie a ak sa dá, majú ľudia radšej ostať doma.
Premkol ma strach. Bola som síce dobre zásobená, ale predsa len.. Sama na osamelom zrube kdesi v lese. Nikto sa sem predpokladám tak skoro nedostane. V tom mi prišla sms od strýka.
„Si v poriadku, Ala? Ozvi sa, keď budeš môcť.“
Odpísala som hneď, ako som si to prečítala, ale správu som odoslala asi až na siedmy krát. Signál začal dosť vypadávať a ani rádio už nehralo bezchybne.
Ďalšia správa prišla až po hodnej chvíli.
„Zamkni všetky dvere a okná. Budem sa snažiť prísť čo najskôr, ale buď pripravená, že tam môžeš ostať aj niekoľko dní, kým sa všetko spriechodní.“
Zmocnila sa ma panika. Takto som si oddych nepredstavovala.. Začala som chodiť po chate a za zvuku zavíjajúceho vetra som sledovala, či niekde nevytrhne okno alebo kus strechy.

Prešlo pár hodín a síce sa počasie vonku vôbec nezmenilo, ostala som trochu pokojnejšia. Vyzeralo to totiž, že zrub vydrží aj väčsiu víchricu. Sedela som pri okne a sledovala tú spúšť. Sneh „padal“ vodorovne so zemou a vytváral nepriehľadnú stenu, cez ktorú bolo vidieť maximálne pár desiatok metrov.
Zrazu môj pohľad upútala tmavá čmuha v diaľke. Najprv som si myslela, že to je divá zver, nejaký jeleň alebo čo, ale po chvíli som rozoznala postavu, ako sa ťažkopádne borí snehom. Nevedela som, čo robiť, s vypúlenými očami som sledovala toho človeka zápasiaceho so snehom a vetrom, keď zrazu padol a už sa nepostavil. Zhíkla som, rýchlo som sa obula, prehodila cez seba narýchlo kabát a utekala von. Dvere sa silou vetra rozleteli, až som si myslela, že sa vylomia. Dalo to veľa práce, ale po pár minútach som sa dostala k tomu človeku, ktorý sa teraz márne snažil postaviť na nohy.
S vypätím všetkých síl som mu nejak pomohla dostať sa do chaty, zabuchla som za nami dvere, pričom on sa vyčerpaný zvalil na zem rovno na chodbe. Bol to chlap, asi okolo štyridsiatky, oči mal zavreté a celý sa triasol.
„Musíte si dať dole to oblečenie! Pane! Počujete ma?“ kričala som na neho, no veľmi nereagoval.
Až keď som ho pomaly vyzliekala, tak trochu prišiel k sebe a začal spolupracovať. Bundu a nohavice mal zmrznuté, tie šli najťažšie, spodné vrstvy boli len premočené.
Pomohla som mu vyzliecť sa až do trenírok, nejak som ho dostala pri krb, usadila a pozakrývala dekami. Zohriala som trochu čaju, ale kým som sa k nemu vrátila, zaspal od únavy. Zľakla som sa, či nedajbože nezomrel, ale našťastie musel byť len príšerne vyčerpaný. Aspoň sa už netriasol a chytil trochu farbu v tvári.
Trochu som sa ukľudnila a konečne som mala čas si ho poriadne prehliadnuť. Bol trochu tmavší, nakrátko ostrihaný, na tvári mal niekoľkodňové strnisko a výrazný nos, ktorý bol dlhší a trochu krivý. No nebol to žiadny krásavec, ale to bolo v tej chvíli jedno.

Zobrala som jeho veci a dala ich sušiť na stoličky. Zistila som však, že za tú chvíľu, čo som bola vonku, som dosť premokla aj ja, tak som sa šla prezliecť. Dala som si len čo som narýchlo našla, obtiahnuté sivé tepláky a voľnejšie tričko. On stále spal, tak som začala pripravovať nejaké jedlo, keby sa zobudil a popri tom som sa snažila informovať strýka o tom, čo sa stalo.
Lenže signál som už nemala vôbec a žiadnu správu sa nepodarilo odoslať. Tak som tam sedela a rozmýšľala, čo to môže byť za človeka, či nemôže byť nebezpečný. V duchu som si hovorila, ako by bolo dobre, keby tu bol teraz so mnou Adam, nebála by som sa a určite by si vedel poradiť.
Po pár hodinách sa začal dotyčný pán prebúdzať, rýchlo som vstala a priniesla mu čaj, trochu sa strhol, keď ma zbadal, ale po chvíli sa napil.
„Kde… kde som to?“ mal hrubý hlas.
„Na… na chate. Patrí strýkovi. Ja… videla som vás vonku v tej víchrici a priviedla som vás sem,“ koktala som.
„Vážne?… Nič si nepamätám,“ ešte stále žmúril očami akoby si zvykal na svetlo.
„A… ako sa voláte? Kto ste?“ nesmelo som sa spýtala.
„Tomáš. Volám sa… Tomáš.“
„Tak teda Tomáš. Ako sa cítite? Potrebujete niečo? Nie ste hladný?“
„Nie, hladný nie, len… stále mi je zima.,“ odpovedal polohlasom.
„Asi máte triašku, musíme vás nejako zohriať… Vydržte.“
Napadlo ma, že najlepší bude horúci kúpeľ. Dala som ohrievať vodu a o niekoľko minút som už liala vodu do vane.

Prišla som pre Tomáša, dala som mu ešte trochu čaju a už som mu pomáhala do kúpeľne. Ťažko sa mu chodilo, ale nejak sme to zvládli. Stiahla som mu trenky, pričom som sa samozrejme snažila nedívať a uložila som ho do horúcej vody.
Všimla som si že má na hrudi veľkú jazvu a celkovo vyzeral, že toho dosť preskákal. Bol taký, ako sa hovorí, vetrom a slnkom ošľahaný, a na pravom pleci mal nejaké staré nevýrazné tetovanie. Postavou bol chudší, šľachovitý.
„Snažte sa nezaspať, aby ste sa neutopili, za chvíľu vás prídem skontrolovať,“ povedala som medzi dverami, ale odpoveďou mi bolo len slabé zahmkanie.

Odišla som do kuchyne zohriať jedlo, rýchlo som ho naservírovala na tanier a pre istotu som ho šla skontrolovať. Pootvorila som dvere. Mal zavreté oči, ale asi nespal, pretože jemne hýbal hlavou, a tak som ho ešte chvíľu nechala tak.
Zobrala som jednu osušku a nejaké staré domáce oblečenie, ktoré tam mal uložené strýko a priniesla som to Tomášovi. Ten mal stále zavreté oči a neprítomne oddychoval vo vani.
Položila som veci na stoličku a s osuškou som pristúpila k nemu. Nechcela som, ale pohľad mi chtiac nechtiac skĺzol medzi jeho nohy. Bol tam celkom slušne obdarený, určite o niečo viac než Adam.
Zrazu sa začal preberať, tak som rýchlo odvrátila zrak a nastavila pred neho osušku.
„Ehm… dokážete sa postaviť sám?“ spýtala som sa.
„Môžem to skúsiť,“ odpovedal a už sa ťažkopádne dvíhal.
Nejakým zázrakom sa mu to podarilo bez toho, aby spadol a zamotala som ho do osušky.
„Priniesla som vám nejaké veci, snáď vám padnú. Počkám vás v kuchyni, jedlo máte pripravené.“
„Ďakujem,“ začal sa utierať a dodal, keď som už takmer vychádzala z kúpeľne, „a ako sa voláte slečna?“
„Alena,“ potichu som povedala a on bez slova prikývol.

Večera mu evidentne chutila. Ale zrejme bol tak vyhladovaný, že by zjedol hocičo.
„Čo vy tu vlastne robíte?“ spýtal sa nečakane keď dojedol.
„Viete čo… hmm, prišla som si sem oddýchnuť.“
„To ste si vybrali super počasie,“ pousmial sa.
„To teda áno,“ pozrela som sa cez okno, kde stále zúrila búrka.
„Cesty sú teraz nepriechodné, a kým táto víchrica neprestane, tak sa sem asi nikto nedostane.“
„Takže hovoríte, že sme tu spolu uväznení?“ spýtal sa čudným tónom a pohľadom skĺzol na moju hruď.
Až teraz som si uvedomila, že som na sebe nemala podprsenku, a tak sa mi pod bielym tričkom viditeľne rysovali prsia.
Reflexívne som si prekrížila ruky na hrudi a snažila sa zmeniť tému.
„A… hmm… čo vy? Ako ste sa tu… ocitli?“ začínala som sa pri ňom cítiť nepohodlne.
„No… o tom by som nerád hovoril. Každopádne ste ma zachránili. Takže, ďakujem.“
Pôsobil na mňa dosť tajomne a priznám sa, začínala som sa ho aj trochu báť.
„Idem sa obliecť, je mi trochu zima,“ vyhovorila som sa, postavila sa od stola a šla som smerom do svojej izby.
Ani som sa nemusela otáčať a vedela som, že si ma prezerá.

Ja som od narodenia ťažký introvert a takéto veci ma vedia rýchlo znervózniť. Zavrela som dvere, hneď som si obliekla aj podprsenku a na tričko dala pre istotu ešte mikinu.
Posadila som sa a rozmýšľala, čo budem robiť. Prečo mi nechcel povedať, ako sa ocitol práve tu? Je to snáď nejaký zlodej, alebo ešte horšie, násilník?
Spomenula som si, ako si ma obzeral pri večeri a až ma zamrazilo. Má jazvu, tetovanie, určite to nebude žiadny dobrák. Ale je tu a ja to musím nejak vydržať, kým sem dakto dorazí.

Strávila som v izbe dosť času, kým som sa odvážila vyjsť. Tomáš sedel v kresle pri kozube a zrovna prikladal drevo. V rukách držal fľašku piva.
„Snáď vám nevadí, že som si jedno otvoril,“ uchlípol si.
„Nie… jasné, že nie. Som rada, že vám je už lepšie,“ sadla som si do kresla oproti.
„Takže Alenka… odkiaľ ste? Bývate blízko?“ začal podozrivo vyzvedať.
„Nie, nie som odtiaľto,“ nechcela som byť veľmi konkrétna a Tomáš si to všimol.
„Viete… možno by sme sa mali trochu lepšie spoznať, keď už tu nejaký čas pobudneme spolu.“
Neisto som zakývala hlavou na súhlas.
Začal sa ma vypytovať na rôzne veci, koho je to chata, koľko mám rokov, odkiaľ som a tak podobne. Zvlášť čudne sa zatváril, keď som mu povedala, že mám len 23 rokov, a že chodím na vysokú. 
Kýval hlavou a mala som pocit, že ma skenuje pohľadom. Nakoniec sme sa s väčšími či menšími prestávkami rozprávali do neskorého večera, ale o sebe mi toho moc nepovedal. Iba to, že má 41 rokov a býva neďaleko.
Stále som mala pred ním veľký rešpekt.

Posteľ som mu ustlala v druhej izbe, ktorá bola hneď oproti mojej. V noci som sa budila na zvuky vetra, v niektorých starších častiach chaty strašidelne vŕzgalo drevo, ale najviac som sa bála, že príde do izby Tomáš. Dvere síce mali zámok, ale ten bol asi pokazený, pretože sa nedali zamknúť.
Nakoniec som ale zaspala a zobudila sa neskoro ráno.

Fujavica stále vyčíňala, aj keď sa mi zdalo, že už menej. Keď som prišla do spoločenskej miestnosti, Tomáš sa práve vracal zvonka. V ruke držal lopatu a oprašoval sa od snehu.
„Chcel som trochu odhrnúť sneh od dverí, nech nás úplne nezaveje, ale asi to nemá zmysel, stále sneží,“ pozrel na mňa. „Dobré ráno.“
„Dobré ráno. Ako ste sa vyspali?“ spýtala som sa.
„Hmm dobre, ale… čo keby sme si potykali?“
Pokrčila som plecami.
„Kľudne, tak teda… ako si sa vyspal?“
„Spal som ako zabitý, ale konečne sa cítim lepšie.“
„To som rada. Spravím ti niečo na raňajky?“
„To by bolo super, umieram od hladu.“
Bolo to zvláštne, ako sme sa bavili. Ako nejaký párik, ktorý si práve užíva dovolenku na horách.
Pripravila som nejaké maslové chleby so zeleninou.
„Frajera máš?“ spýtal sa nečakane pri raňajkách.
„No… mám, ale…“ nedokončila som.
Nechápavo sa zamračil, tak som pokračovala.
„Dali sme si takú malú pauzu, a… a preto som vlastne tu.“
„Jasné, chápem. Chcela si si od neho oddýchnuť,“ kýval hlavou a znovu si ma premerieval pohľadom.
Postavila som sa, zobrala som taniere zo stola a otočila som sa pri kuchynskú linku. Nedalo mi to, mierne som sa hlavou otočila na Tomáša, ktorý sa mi bez hanby pozeral na zadok a nesnažil sa to zakrývať ani keď videl, že ho pozorujem.
Znervóznela som. Šla som späť k stolu a zobrala zo stola aj poháre.
„Ďakujem za raňajky, Alenka,“ povedal s úsmevom, keď som sa otočila k linke a nečakane ma pleskol po zadku.
„Idem nachystať nejaké drevo do krbu,“ postavil sa akoby sa nič nestalo a odišiel.

Ja som tam ostala stáť ako obarená, nebola som zvyknutá na takéto správanie. Nepoznáme sa ani deň a už sa ku mne chová ako nejaký starý známy. Začala som sa báť. Bola som bezradná, nebol tu nikto, komu by som o tom mohla povedať, nikto kto by sa ma zastal. Som tu len ja a on.
Sadla som si a nevedela, čo budem robiť. Napadli ma hneď čierne myšlienky. Čo ak ma bude chcieť znásilniť? Viem si predstaviť, čo sa takému chlapovi honí hlavou, keď je zavretý s mladou babou na chate na samote.
Keď ma capol po zadku, mohla som na neho vyletieť, vynadať mu, alebo mu dať facku, ale ktovie ako by reagoval. Veď ho vôbec nepoznám, čo ak to je naozaj nejaký trestanec? Mohlo by sa mi stať aj niečo horšie ako plesknutie po zadku. Nechcela som aby mal pocit, že si môže dovolovať, no zároveň som ho nechcela ani nahnevať, aby sa mi nedajbože dačo nestalo. Ale čo ak sa to zopakuje?

Akoby som to privolala, v to doobedie ma pleskol po zadku ešte dvakrát a očividne si vychutnával moju bezmocnosť, pretože zakaždým sa na mňa pozrel s takým tým arogantným úsmevom.
Po obede môj mobil nachvíľu chytil slabý signál, čo stačilo akurát na to, aby mi prišli dve správy. Jedna od rodičov, či som v poriadku a druhá od strýka, ako to zvládam, a že situácia sa nijak nezlepšuje.
Chcela som odpísať, ale správa sa neodoslala ani na desiaty krát, opäť som bola bez signálu. Od nervov som buchla rukou po stole a chcelo sa mi plakať.
„Čo Alenka, nedarí sa?“ objavil s vo dverách Tomáš.
„Ja… no… nemám signál.“
„To nevadí, veď my sa už nejako zabavíme,“ žmurkol na mňa. Zamrazilo ma.
Tomáš siahol do vačku a vytiahol… sedmové karty.
Zasmial sa: „Zahráme si?“
Zahrali sme si pár hier farára, Tomáš sa postavil a na chvíľu zmizol v komore. Vrátil sa s fľaškou domácej a dvomi pohárikmi.
„Aha, čo som našiel,“ a už rozlieval.
„No… ja by som asi nemala,“ oponovala som.
„Už si mala osemnásť, nie? No… tak môžeš,“ podával mi poldecák do ruky.
Vyznie to hlúpo, ale ja som ho nechcela naozaj ničím nahnevať, tak som radšej neriskovala a pripila si s ním.

Odohrali sme ďalšiu hru, ktorú som prehrala, hodili sme do seba ďalší pohárik a Tomáš dostal nápad.
„Čo keby sme si tú hru trochu upravili? Kto prehrá, musí si vypiť a vyzlečie si jeden kus oblečenia. Čo ty na to? Určite ako študentka hrávaš takéto hry každú chvíľu,“ opäť blúdil pohľadom po mojom tele a prstami klepal po stole.
„To… to radšej nie. Ja… ja také hry nehrávam, prepáč,“ vyhovárala som sa.
„Hmm… no škoda.“
Nastalo niekoľko sekundové ticho.
„Idem… trochu prikúriť,“ zdvihla som sa od stola a zamierila ku krbu, hodila som jedno polienko dnu a kutáčom som trochu prehrabávala pahrebu.
Zrazu som začula kroky ako sa Tomáš blíži ku mne, a ako som bola predklonená, opäť ma pleskol po zadku s tým, že tento raz tam ruku nechal.
„Ako to ide?“ spýtal sa a jemne mi stlačil ľavú polku zadku.
To už som trochu ucukla, vzpriamila som sa a Tomáš ma pustil.
„Už hmm… hotovo,“ nervózne som odpovedala a prehrabávala sa vo vlasoch.

Do večera som už radšej nepila, ale Tomáš si zopár poldecákov ešte dal a zrovna tak si neodpustil capnúť ma ešte pár krát po zadku. Hnevalo ma to, ale snažila som sa na to nereagovať.
Večer som šla spať radšej skôr, bola som dosť unavená a nechcela som, aby si Tomáš dovolil niečo viac.

Ráno som sa zobudila skôr než Tomáš a povedala som si, že pripravím raňajky. Na podprsenku som sa tentokrát vykašľala, aj tak by som ju nevydržala nosiť celý deň. Ani doma ju veľmi nepoužívam, tak čo.
Stávalo sa mi totiž, že ma pri dlhšom nosení nepríjemne tlačila a nechcela som sa kvôli Tomášovi obmedzovať. Aj tak si ma bude tak či tak obzerať. Zvláštne ako rýchlo si človek zvykne fakt na hocičo, pomyslela som si.
Nechala som si na sebe teda len biele tričko a na nohavičky navliekla tepláky.
Nakukla som do Tomášovej izby, samozrejme ešte spal.

V chladničke som našla nejaké vajíčka, uvarila som ich natvrdo a začala krájať zeleninu.
„Dobré ráno,“ ozval sa za mnou s hlasným zívnutím Tomáš.
Obzrela som sa za seba.
„Dobré ráno,“ venovala som sa ďalej krájaniu.
Pristúpil ku mne zľava a začal ma hladiť na chrbáte akoby sme sa poznali roky.
„To vyzerá super.“
Ruka mu kĺzala stále nižšie, a predtým než ju odtiahol, zľahka mi pohladil zadok. Priznám sa, už som to ani veľmi nevnímala.

Tomáš sa usadil, položila som pred neho raňajky a spolu sme sa najedli.
„Aké máš plány na dnes? Vonku sa trochu umúdrilo počasie,“ začal rozhovor Tomáš.
Pozrela som sa von a vážne, vietor už skoro nefúkal, aj keď stále husto snežilo.
„No neviem, moc sa tu toho nedá robiť,“ odvetila som.
„No niečo by sa určite našlo,“ povedal dvojzmyselne, zatiaľ čo sa mi pozeral priamo do očí a pokračoval. „Pôjdem teraz von, kým to nie je také zlé a prinesiem nejaké drevo, toto vnútri sa nám pomaly míňa.“
Dojedol, obliekol sa a vyšiel von.

Tie jeho narážky sa stále stupňujú, pomyslela som si. Určite je každým dňom nadržanejší, dobre viem, ako to je u chlapov. Stále som si ale nepripúšťala, že by sa o niečo pokúsil, ak mu to teda nedovolím.
Skúsila som odoslať strýkovi smsku, v ktorej som okrem iného spomenula aj to, že tu mám ubytovaného nejakého chlapa a nech sa poponáhľa, lebo sa začínam báť. Aj keď mi na chvíľu na mobile naskočila jedna palička, nepodarilo sa mi správu odoslať. Skúsila som poslať kratšiu v nádeji, že taká správa sa skorej odošle.
Napísala som: „Som OK“ a odoslala to naraz rodičom aj strýkovi.
Na moje prekvapenie sa správa odoslala a hneď na to opäť vypadol signál úplne. Super, pomyslela som si, teraz si myslia, že som v poriadku a nikto nevie o Tomášovi, ktorý ma tu oblapuje ako nejakú lacnú čašníčku z baru.
Ten medzitým priniesol z vonka drevo a začali sme ho ukladať.

Počas celého zvyšku dňa si samozrejme neodpustil jedinú príležitosť chytiť ma za zadok. Už som si z toho ani nič nerobila, stal sa z toho taký náš zvyk. Hocikedy, keď som išla okolo neho, pleskol ma po riti, alebo mi ju stisol a išlo sa ďalej.
Ak sa nám ráno zdalo, že sa počasie umúdrilo, tak poobede prišiel pravý opak. Zrazu prišli ťažké tmavé mraky, opäť sa dvihol vietor a začala ďalšia búrka, ešte silnejšia než tá predtým. Táto bola dokonca s dažďom a neustále stúpala na sile. V diaľke sme počuli hromy a musím povedať, že som sa v tej chvíli naozaj bála, či nám nevytrhne strechu.
„Neboj sa,“ upokojoval ma Tomáš. „Tento zrub už určite vydržal aj horšie počasie.“
Len čo to dopovedal, rozletelo sa okno a za silného vetra začalo snežiť a pršať do vnútra.
Obaja sme utekali k oknu a snažili sa ho zavrieť, ale nešlo to, zámok bol poškodený. Dovnútra aj naďalej snežilo a pršalo.
„Skús to držať, idem po klince!“ kričal Tomáš a utekal do komory.
Síce som sa snažila zo všetkých síl, ale ako vietor narážal na okno, nedalo sa ho úplne udržať. Za každým, keď sa otvorilo, som mala pocit akoby ma niekto oblial vedrom ľadovej vody. Vlastne sa mi nedarilo takmer vôbec a okno bolo viac otvorené ako zatvorené.
Chvíľu na to dobehol Tomáš aj s kladivom a po niekoľkých minútach tuhého boja, sme okno napevno priklincovali o rám.

Oprela som sa o stenu vedľa okna a zhlboka som dýchala. Keď som sa trochu spamätala, zistila som, že Tomáš sa na mňa díva s upreným pohľadom. Zrazu som si uvedomila, že som celá premočená. Pozrela som sa dole a hneď som pochopila. Mala som do nitky premočené tričko nalepené na koži, a keďže som pod ním už nič nemala, dokonale mi obopínalo prsia. Vďaka zime mi bradavky trčali vyzývavo dopredu a biele tričko zaistilo, že mi všetko parádne presvitalo.
„Nevedel som, že tu dnes začína súťaž Miss mokré tričko.“
Tomáš sa snažil byť vtipný, ale nespúšťal oči z mojej hrude.
Neviem, či som bola v šoku, alebo na čo som myslela, ale chvíľu mi trvalo, kým som si rukami zakryla prsia a zamierila do svojej izby. Vbehla som dnu a začala sa vyzliekať. Najprv tričko, a potom čo som zistila, že mám mokré aj tepláky, išli dole aj tie.
Zrazu som si uvedomila, že ako som rýchlo vbehla do izby, zabudla som za sebou zavrieť dvere.
Pozrela som smerom k dverám, kde ma čakal ďalší šok.

Tomáš stál oproti, opretý o dvere svojej izby a bez hanby ma sledoval. Stála som síce chrbtom k nemu, ale aj tak.
„Ja len… či nepotrebuješ pomôcť,“ povýšenecky skonštatoval.
Stuhla som, nevedela som, čo mám robiť. Po chvíli váhania som si jednou rukou zakryla prsia, otočila sa k dverám a šla som ich zatvoriť. Ale ako môže jedna malá ruka zakryť prsia ako mám ja? Samozrejme že viac odkrývala ako zakrývala, a aj keď len v nohavičkách, predsa len sa mi podarilo tie dvere zavrieť.
Rýchlo som hľadala niečo suché do čoho sa oblečiem, ale na spodok mimo mokrých teplákov som mala zbalené už len čierne legíny. Super, fakt super. Toto ho vyprovokuje ešte viac a dnes už tú ruku z môjho zadku ani nespustí. Nemala som na výber, obliekla som si ich, dala som si preistotu aj podprsenku, červené tričko s dlhým rukávom a obtiahnutú športovú mikinu na zips. Vysušila som si v osuške mokré vlasy a sadla na posteľ.
Čo za človeka sa správa takto ako Tomáš? Ani sa nepoznáme a príde sa pozrieť do mojej izby práve keď sa prezliekam. Ak som sa doteraz bála len trochu, tak teraz som už mala fakt strach. Hanbila som sa, že ma videl skoro nahú a ani sa mi nechcelo z izby.

Bola som tam zavretá asi hodinu, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.
„Alenka? Spravil som večeru, tak ak si hladná…“ nedokončil a odišiel od dverí.
Vyšla som z izby a zamierila do kuchyne. Tomáš už sedel a jedol kečupové hrianky so syrom. Dokonca spravil aj čaj.
Prešla som okolo a čakala som plesk po zadku, ale na moje prekvapenie sa nič nestalo. Pohľady si samozrejme neodpustil, ale to bolo tak všetko.

Večera prebehla v nezvyčajnom tichu, keď zrazu… tma. Vypadla elektrina. Dnes sa mi fakt darí, pomyslela som si. Ešte že vo vedlajšej miestnosti horí skoro permanentne krb, a tak sme našli nejaké staré petrolejové lampy a sviečky.
Pár si ich zobral Tomáš, zvyšok aj so zápalkami dal mne. Sadli sme si za stôl a Tomáš opäť priniesol karty a domácu.
„No čo? Zahráme si konečne tú vyzliekanú?“ spustil Tomáš a rozlieval prvé kolo.
Čakala by som, že sa také niečo spýta s úsmevom, ale tentokrát nie. Tváril sa pri tom vážne, vo svetle mihotajúceho sa ohňa mi pripadal až arogantne.
„Ja.. ja neviem, či to je dobrý nápad,“ zajakávala som sa.
„Ha! Po dnešku? Nie je to už jedno?“ spýtal sa opäť vážne a ja som sa začervenala od hanby, keď som si spomenula na incident s mokrým tričkom.
Rázne buchol s balíčkom kariet o stôl, keď ich domiešal. S vystrašenými očami som naňho pozerala, hodila som do seba naliate poldeci a zakývala som na súhlas.
„Tak dobre.“
Tomáš sa prvýkrát usmial, dolial mi pohár a rýchlo rozdal prvú hru.
„Ale len do tri,“ rýchlo som zo seba vyhŕkla.
„Len do tri? Akože si vyzlečieme maximálne tri kusy oblečenia?“
„Áno.“
Veľmi sa mu to nepáčilo, ale súhlasil.
„Potom mám ale aj ja jednu podmienku… ponožky nehrajú.“
Nechcela som druhý krát oponovať, tak som prikývla bez toho, aby som si to nejak prepočítala.

Hneď prvú hru som prehrala, otočila som do seba pohárik a vyzliekla si mikinu. Potom sa na mňa usmialo šťastie a dve hry po sebe som vyhrala.
Tomáš si dal dole sveter a tričko. Super, stačí posledná a je to v suchu. Tú ďalšiu som prehrala a to dosť rýchlo. Napila som sa a uvažovala, čo si vyzlečiem. Nakoniec som sa rozhodla pre legíny, holé nohy som skryla pod stôl a začala posledná hra.
Alkohol začal účinkovať a ja som prehrala aj piatu hru. Chytala som sa za hlavu, ale Tomáš už čakal s prenikavým pohľadom. Vo vzduchu bolo cítiť sexuálne napätie a brala som si chvíľu na rozmyslenie, no nebolo nad čím váhať. Ak som tu nechcela ostať s holým zadkom, muselo ísť dole tričko a ja som si v duchu ďakovala, že som si dala tentokrát aj podprsenku.
Kopla som do seba s nechuťou posledný pohárik a už som si ťahala tričko cez hlavu.
Najprv som si prsia zakrývala rukou, ale po chvíli som sa na to vykašľala. Tomáš zo mňa nemohol odtrhnúť oči, neustále mi pozeral na hrudník, ale mne to bolo jedno.
Nalial ešte jedno kolo: „Nedáme si ešte jednu bonusovú hru?“
„Radšej… už nie.“
„Možno by si tento raz vyhrala, nechceš skúsiť šťastie?“ dobiedzal Tomáš.
Bola som trochu pripitá a priznám sa, napadlo ma, že skúsim ešte jedno kolo, no prehra by znamenala vyzlečenú podprsenku. To som nechcela riskovať a chcela som niekde nastaviť hranicu.
„Asi… asi radšej nie. Čo ak by som prehrala?“ oponovala som nepresvedčivo.
„No tak by si si vyzliekla napríklad ten vrch.“

Nedala som sa, a tak to nakoniec vzdal.
„Dobre, tak si teda pripime na moje víťazstvo.“
Chcela som to už mať za sebou, tak som si pripila.
„Čo s načatým večerom?“ spýtal sa.
„Rada by som si konečne dala horúci kúpeľ,“ vyletelo zo mňa a len som dúfala, že to nezoberie ako pozvanie.
„Dobrý nápad. Asi si dám aj ja hneď po tebe.“
Postavila som sa a chcela sa obliecť.
„Čo to robíš? Snáď sme to tu nehrali len preto, aby si sa hneď obliekla.. Žiadne obliekanie.“
Prevrátila som oči, zhlboka som si vzdychla, a len v spodnom prádle a hrubých ponožkách som zamierila do kuchyne, aby som si zohriala vodu do vane. Chcela som byť čo najrýchlejšie v posteli.

Stála som pri sporáku a práve som kontrolovala, či je už voda pripravená, keď ku mne pristúpil Tomáš a pár krát ma jemne potlapkal po holej koži na zadku. Tentokrát však podstatne nižšie ako predtým.
„No čo? Už ju máš horúcu?“ spýtal sa opäť dvojzmyselne a stisol mi zadok tak, že končekmi prstov zablúdil až niekde medzi moje nohy.
Alkohol v hlave spôsobil, že to so mnou ani nehlo.
„Za chvíľu bude,“ odvetila som neskoro si uvedomujúc, ako som mu zahrala na smeč.
Tomáš sa len usmial: „To je dobre,“ a naďalej blúdil prstami v brázde medzi mojimi polkami.
„Keď sa dokúpeš, príď ma ohlásiť do izby, pôjdem aj ja.“
S týmito slovami odišiel.

Vypla som sporák, odniesla hrnce do kúpelne a namiešala si vodu. Kúpala som sa asi desať minút, vyšla som von a zamierila do izby. Obliekla som si to, čo vždy pred spaním, len nohavičky a nočnú košieľku na ramienkach.
Šla som ohlásiť Tomáša. Dvere mal pootvorené, tak som bez klopania vošla. Ostala som stáť ako oparená.
Tomáš ležal nahý na posteli a rukou si, akoby z dlhej chvíle, naťahoval povädnutý penis.
Pár sekúnd na to ma zbadal, prestal a pomaly sa postavil. Vôbec sa nesnažil zakrývať si rozkrok.
„Prepáč, ja… nechcela som ťa vyrušiť…“ habkala som.
„To je v poriadku, veď sa nič nedeje…“ povedal s úsmevom.
„Ja len… kúpeľňa je voľná.“
Neviem prečo, ale predtým než som odišla, som venovala dosť dlhý pohľad jeho penisu a vzápätí som zabuchla dvere.
Sadla som si na posteľ vo svojej izbe smerom k dverám a chcela som sama sebe nafackovať. Zapálila som malú petrolejku, aby som mala v izbe aspoň trochu svetla.
Veď to vyzerá akoby som mu dávala normálne signály, panebože. Vôbec mu nedávam najavo, že o ňho nemám záujem. Najprv pred ním behám len v spodnom prádle, nechám si obchytkávať zadok a teraz mu čumím na jeho vtáka ako teľa. Na čo som tam vôbec chodila?
Tomáš si medzitým pripravil vodu a podľa zvukov sa práve kúpal. Ja som ešte stále sedela na posteli a rozčesávala si vlhké vlasy. Zrazu sa otvorili dvere.

Stál tam Tomáš s uterákom obmotaným okolo pása a pomaly pristupoval ku mne. V tlmenom svetle lampy sa jeho mokré telo lesklo. Opäť som stuhla a nevedela, čo mám robiť.
Zastavil sa tesne predo mnou so skleneným pohľadom v tvári a chvíľu sme na seba len pozerali. Potom presunul svoje ruky na moje plecia, chytil ramienka na košielke a mierne ich odsunul do strán. Nachvíľu zastal, a keď videl, že neprotestujem, zvesil mi ich úplne z ramien a pustil voľným pádom dole. Horný okraj nočnej košele sa zastavil niekde tesne nad bradavkami.
Tomášovi sa zrýchlil dych a ja som naopak ani nedýchala.
Chvíľu mi pozeral na prsia, potom si pomaly odmotal uterák a mne pred tvár vystrelil jeho vzrušený úd. Odhrnul mi prstami vlhké vlasy dozadu, chytil ma oboma rukami jemne za hlavu a pomaly tlačil moje ústa naproti svojej pýche. Ani som nevedela ako a zrazu som mala otvorené ústa a ucítila som vnikajúci žaluď na perách a jazyku.
Bola som ako v tranze, a keď Tomáš prvýkrát zasunul kúsok hlbšie, hlasno vzdychol. Pomaly mi vysúval a zasúval penis do úst, aj keď zatiaľ len špičku.
Pozrela som sa naňho a videla som ako si vychutnáva zhora ten výhľad. Ja som sa medzitým prebrala z opojenia a uvedomovala som si, čo vlastne robím. Samozrejme, s fajčením som nikdy nemala problémy, ale pchať si do úst penis úplne cudzieho človeka? Pripadalo mi to odporné. Bála som sa však, že to neskončí len pri tomto a sex som s ním určite nechcela mať. Radšej som zavrela oči, nech sa na to nemusím pozerať.

Rozhodla som sa, že Tomáša uspokojím orálne a budem mať na zvyšok pobytu pokoj. Ešte stále som mala ruky voľne položené na svojich stehnách, Tomáš si sám pridržiaval moju hlavu a pravidelne zasúval.
Zrazu zastavil a veľmi pomaly mi ho začal tlačiť najhlbšie ako to šlo. Snažila som sa, ale keď sa to už nedalo vydržať, hlasno som zakašľala.
Vytiahol ho, doprial mi pár výdychov a znovu začal pomaly zasúvať až do hrdla. Takto to pár krát zopakoval a hneď na to sa vrátil k rytmickému zasúvaniu.
Za celý čas mi ani na okamih nepustil hlavu a ja som mu do toho rukami tiež nijako nezasahovala. Skrátka som ho nechala, nech použije moje ústa ako sa mu páči. Celé to prebiehalo v maximálnom tichu, Tomáš nepovedal ani slovo a ja som mala plné ústa práce.
Po pár minútach som cítila ako to naňho ide. Žaluď mu navrel, ešte viac stvrdol, Tomáš začal rýchlejšie dýchať a pridal na tempe. Nikdy predtým som v ústach semeno nemala, ale dnes som bola ochotná urobiť výnimku, len aby sa už konečne spravil. Bála som sa, koľko toho asi bude, predpokladala som, že minimálne niekoľko dní nestriekal a chvíľu na to sa moje obavy naplnili.
Tomášom začalo trhať, nechal mi medzi perami len žaluď a už striekal jednu dávku za druhou.
Môj plán bol vypluť to, ale teraz ma držal za hlavu ešte pevnejšie ako predtým a ja som už mala plné ústa. Musela som to prvýkrát v živote zjesť. Zamračila som sa a hlasno som prehltla. Bolo slané a trochu horké.
Trochu mi zabehlo a s penisom v ústach som si hlasno odkašľala.
Tomáš mi však pustil na jazyk ešte asi dva menšie výstreky a zľahka zasúval. Zo žaluďa mu vytekali posledné kvapky do mojich úst, konečne ho vytiahol a ja som so zamračeným výrazom zvyšok semena vytlačila cez pery von. To mi teraz spolu so slinami pomaly stekalo po brade.

Tomáš si ešte mlčky vychutnával svoj triumf, pomaly si ho honil, zatiaľ čo ja som neprítomne s polepenými ústami pozerala na neho a zhlboka dýchala. Na jazyku som stále cítila chuť ejakulátu a naprázdno som pregĺgala. Dokonca som si podvedome oblízala pery, čo Tomáš ocenil úsmevom a pochvalným kývaním hlavou. Náhle sa zohol po uterák a pomaly odišiel z izby.

Ráno som sa zobudila dosť neskoro, asi po deviatej. Spomenula som si, čo sa včera dialo a prišlo mi nevoľno. Nemohla som uveriť, že som prehĺtala semeno cudzieho chlapa, akoby som to robila úplne bežne. Čo si bude teraz Tomáš myslieť, že som fakt taká ľahká korisť? No mohla som robiť niečo iné? No mohla. Mohla som mu dať najavo, že to nechcem, ale.. ale zamrzla som. Bála som sa a vybrala som si tú ľahšiu cestu. A možno to je nakoniec dobre. Možno teraz, keď sa vystriekal, už nebude taký dotieravý.

Postavila som sa a začala som si obliekať, čo bolo zrovna po ruke. Dala som si legíny a červené tričko s dlhým rukávom.
Vyšla som potichu z izby a dúfala, že Tomáš ešte spí. Nazrela som do jeho izby, zrovna sa prehadzoval na druhý bok.
Privrela som a šla som si naliať vodu do pohára. Mala som pocit, že musím spláchnuť tú pachuť zo včerajšieho večera, rýchlo som ho vypila a už som si nalievala ďalší.
Sadla som si do kuchyne a rozmýšľala, čo budem robiť, keď Tomáš vstane. Cítila som sa tak trápne. Z myšlienok ma vyrušili kroky. Tomáš prišiel do kuchyne.
„Dobré ráno,“ začal akoby sa nič nestalo.
Nervózne som si odkašľala: „Dobré.“
Aj on si nalial pohár vody, otočil sa a opretý o linku na mňa pozeral. Pohľady sa nám na moment stretli, ale ja som bola tá, čo prvá odvrátila zrak, strašne som sa hanbila.
„Dnes neraňajkuješ?“ spýtal sa.
„Nie, nejak nemám chuť,“ odvetila som so zrakom upretým do pohára.
„To nie je zrovna dobrý nápad, raňajky sú dôležité,“ pozeral na mňa a ľahkomyseľne sa usmial: „Určite by si mala niečo zhltnúť.“ pričom si dal záležať, aby dostatočne zvýraznil posledné slovo.
Zrak mi vystrelil smerom k nemu, cítila som ako červeniem v tvári. Arogantný chrapúň, nie že by bol rád za včerajší večer, ešte sa mi bude vysmievať, pomyslela som si. Nič som však nepovedala.
„Môžem ti dnes niečo pripraviť ja, čo ty na to?“ nedal sa.
„Nie, fakt nič nebudem,“ s povzdychnutím som odpovedala.
„Zaujímavé… to si musela večer zjesť niečo veľmi výdatné,“ neprestával podrývať.
Odvrátila som od neho zrak a nervózne so zaťatými zubami som klepkala prstami po stole.
„Ja ti niečo nájdem,“ nedal sa a už otváral chladničku.
Niečo z nej vytiahol a pomaly sa otáčal ku mne.
„A čo tak smotanu? Alebo radšej biely jogurt? To by ti mohlo chutiť.“
Vychutnával si svoju dominanciu a zasmial sa, keď som sa naštvane postavila a odišla.

Začala som chystať drevo do krbu, chcela som znovu zapáliť vyhasnutú pahrebu, ale bola som taká nervózna, že sa mi to nedarilo. Po pár minútach som za sebou začula známy hlas.
„Nedarí sa?“ spýtal sa Tomáš, opäť využil, že som predklonená a poriadne ma zdola pleskol cez zadok. Vďaka legínam sa pekne zavlnil, čo neuniklo jeho pohľadu.
„Hmmmm,“ zahmkal obdivne.
„Aj mi pomôžeš, alebo sa budeš len dívať?“ naštvane som odvrkla.
„Popravde, radšej by som sa iba díval,“ hladil ma po zadku a stláčal ho, až zabáral prsty do legín.
Zohol sa však a začal zakladať oheň. O chvíľu už drevo príjemne praskalo.

Doobedie prebiehalo relatívne pokojne, ja som chystala niečo pod zub na obed a Tomáš sa motal okolo chaty. Nechal ma tak, a dokonca si odpustil aj tie svoje narážky.
Po obede sme sa boli pozrieť aj vonku na tú spúšť po poslednej búrke. Konáre boli polámané a popadané na zemi, nejaké dva, tri stromy boli vyvrátené, ale našťastie žiadny z nich neskončil na zrube.
„Tá včerajšia búrka nám veľmi nepomohla, asi tu ešte pár dní pobudneme,“ začal Tomáš pri večeri.
„Snáď to bola posledná a už to bude len lepšie.“
„Aj keby… bude im trvať dlho, kým sprístupnia cesty.“
„To si vždy taký pesimista?“ spýtala som sa.
„Prečo pesimista?“ zamračil sa . „Mne sa tu začína celkom páčiť. Tebe snáď nie?“
Zdvihla som obočie a neodpovedala som.
„V komore som našiel pár ďalších fľašiek. Jednu si môžme večer otvoriť pri ďalšej partičke kariet,“ tajomne sa pousmial.
Ako to povedal, práve som jedla a skoro mi zabehlo. Ostala som na ňom visieť s vyčítavým pohľadom v štýle ‚Včerajšok ti nestačil?‘. „Nemyslím, že by som mala chuť na ďalšiu hru,“ odvetila som po chvíli.
„Máš snáď chuť na niečo iné? Stačí povedať,“ povedal vážne.
„Ani… ani nie, ale…“ nedopovedala som.
Nevedela som, ako reagovať, ale začínala som sa báť, čo prinesie večer. Myslela som si, že si po včerajšku dá pár dní pokoj, ale bolo to presne naopak. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.

Prišiel večer, porozkladali sme po chate pár sviečok, keďže elektrina stále nefungovala a sadli sme si za stôl ku krbu, tak ako včera. Tomáš samozrejme na nič nečakal a už otváral novú fľašku. Začal miešať karty.
„Počuj, mňa už tie karty nejak nebavia,“ snažila som sa vykľučkovať zo situácie.
„Nie?“ prekvapene zdvihol obočie: „Niekde som tu videl aj kocky.“
Razom sa zdvihol a než som stihla protestovať, už znovu sedel a jednu mi podával.
„Aspoň to môžeme zjednodušiť,“ začal vymýšlať pravidlá.
„Číslo 1 a 2 budú znamenať, že sa napiješ, 3 a 4 budú nejaká úloha, no a 5 alebo 6 jeden kus oblečenia dole.“
Super, zas ma tu chce vidieť opitú a v spodnom prádle. Bude ma obchytkávať a pred spaním sa mi zase urobí do úst.
Striaslo ma pri tej predstave. Keby k tomu ale prišlo, pravdepodobne by znova dosiahol, čo by chcel. A možno je to už aj jedno, spravila som to raz, môžem aj druhý krát. Rezignovala som.
„Ale oblečenie zase len do tri, dobre?“ poistila som sa.
„Čo už s tebou, ty hanblivka. Hádžeme.“
Tomáš hodil jednotku a ja dvojku. Tak sme si rovno pripili a znovu doliali poháre. V ďalšom kole on hodil číslo päť a ja tri. Tomáš si vyzliekol si tričko.

Vtedy ma to napadlo.
„Musím si ísť po niečo do izby,“ chcela som sa postaviť, ale Tomáš ma hneď zarazil.
„V žiadnom prípade, hra už začala. Ale…“
Vedela som, že si nepomôžem. Nemala som na sebe podprsenku a už som sa videla ako chodím pred Tomášom hore bez. Ten mi už medzitým vymýšľal úlohu.
„Na úvod niečo jednoduché… prines mi z kuchyne pohár vody.“
Áno, jednoduchá úloha, ale presne som vedela, čo robí. Keď som sa vracala z kuchyne a šla okolo neho, zase my chytil zadok a silno stlačil. Nechápala som, ako ho to môže stále baviť, pravdepodobne je to nejaká úchylka.
Usadila som sa a znovu sme hádzali. Ja som sa musela vyzliecť a on napiť. Odhodila som na zem mikinu a pokračovali sme ďalej. Potom sme obaja pili a mne začal alkohol opäť stúpať do hlavy.
Tomáš hodil trojku, a tak ho čakala úloha. Ja som hodila šestku, zavrela som oči a zaklonila hlavu. Ach, už to začína.
Postavila som sa a už som rolovala legíny dole nohami. Tomáš si ma patrične obzeral a čakal, čo mu vymyslím.
Videla som mu na očiach ten istý sklenený pohľad aký mal včera večer. Už sa to nedalo zastaviť.
„Ja neviem,“ rozmýšlala som.
„Tak napríklad… trochu prikúr v kozube.“
Tomáš prevrátil oči.
„Nuda…“ ale šiel ku krbu a hodil tam jedno polienko.
Vrátil sa a začali sme ďalšie kolo. Obaja sme hodili dvojku, štrngli sme si a otočili poháriky do seba. Aspoň budem trochu pripitá, keď už nič iné. Ak ma dnes večer čaká to, čo včera, určite to tak lepšie zvládnem.
Potom Tomáš hodil päťku a ja trojku. Postavil sa, dal si dole tepláky a rozmýšlal, čo mi dá za úlohu.
„Vieš čo?“ ozval sa po chvíli: „Chcel by som ťa vidieť ešte raz v mokrom tričku.“
Vypúlila som na neho oči a začala som koktať: „To… to… si ako predstavuješ?“
„No normálne, oblejeme ti to tričko poriadne vodou a bude…“ reagoval Tomáš pohotovo.
„Radšej… radšej nie, nedalo by sa niečo iné?“
Tomáš sa zamračil.
„Tak dobre, pôjdeš takto von a poriadne sa vyválaš v snehu.“
Nebolo úniku, tak či tak dnes skončím mokrá. Pomyslela som si však, že sneh bude o niečo lepší než obliatie vodou.

Postavila som sa a zamierila k vchodovým dverám, trochu sa mi z alkoholu zatočila hlava, ale obula som sa a len v tričku a nohavičkách vykročila von. Tomáš šiel celý čas za mnou ako tieň a určite sa v duchu dobre zabával.
Napravo od dverí bola menšia kopa snehu. Zastavila som sa pred ňou a nachvíľu zaváhala.
„No tak, poďme!“ zvýšil hlas a dal mi po holom zadku.
„Čím skorej to spravíš, tým skôr budeš vnútri v teple.“
Začínala som sa trochu triasť od zimy, ale kľakla som si holými kolenami do snehu a pomaly si bruchom lahíňala na zem.
Pri prvom kontakte so snehom som shíkla, ale zaborila som sa celá do tej kopy a trochu v nej zaplávala, aby bol Tomáš spokojný. Po chvíli som sa svižne postavila.
„Brrrr… to by stačilo,“ snažila som sa rukami zo seba striasť vrstvu prilepeného snehu.
V tom mi Tomáš chytil golier na tričku a druhou rukou mi zaň hodil plnú hrsť snehu. Než som sa stihla spamätať, pár krát ma ešte potľapkal po hrudníku. Hlasno som zvískla a vytriasala som spod trička sneh, ktorý mi pristál niekde medzi prsiami.
„Ty nie si normálny!“ kričala som a utekala dnu.
Tomáš sa rehotal a zatvoril za nami dvere. Ani som sa nevyzula a utekala hneď pri krb. Sneh ktorý sa na mne ešte nestihol roztopiť, sa rozpustil už po pár sekundách pri ohni, takže som mala tričko spredu beznádejne mokré.
„Ukáž, trochu prikúrim, nech sa to rýchlejšie vysuší.“
Tomáš hádzal drevo do ohňa a jedným okom mi pozeral na tričko.
„Radšej by som sa mala ísť prezliecť, čo ak prechladnem?“ skúsila som šťastie.
„Trochu otužovania ešte nikomu neublížilo,“ neoblomne odvetil Tomáš. „A navyše o chvíľu budeš suchá.“
Hodil do krbu ešte jedno polienko a pokračoval.
„No tak sa mi ukáž, ako si splnila úlohu.“
Prevrátila som očami, ale postavila som sa, otočila smerom k nemu a dokonca som mierne vypla hruď. Síce mi toto červené tričko nepresvitalo až tak ako biele, ale aj tak bolo vidieť viac než dosť.
Bradavky som mala od zimy stvrdnuté, ale ani som sa to nesnažila zakrývať.
„Spokojný?“ vyčítavo som sa spýtala, ale Tomáš nereagoval, len zhypnotizovane pozeral na moju hruď a pochvalne prikyvoval hlavou.

Ani nemusel odpovedať, stačilo sa pozrieť na jeho napnuté trenky a hneď som videla, že sa mu to páči.
Nejaký čas som sa takto sušila pri ohni, a keď som usúdila, že je to už dobré, vrátili sme sa k stolu.
„Tak to by sme mali,“ smial sa Tomáš a hádzal kockou. Jednotka. Napil sa a čakal na mňa. Hodila som a… šestka.
Pane bože, pomyslela som si. Tomášovi sa samozrejme rozsvietili oči a nadržane čakal. Keďže som mala na sebe už len nohavičky a tričko, vedela som, že buď mu ukážem spodok alebo vrch.
Rozhodla som sa, že si dám dole nohavičky. Nechcela som mu ukázať prsia, keď už som robila také povyky kvôli mokrému tričku. Navyše som si nahovárala, že pod stolom nič nebude vidieť a budem v suchu.
Aj Tomáš bol prekvapený a uprene sledoval ako si pod stolom vyzliekam spodné prádlo.
„No… už si vyčerpala všetky oblečenia. Čo teraz?“ spýtal sa.
„Ja.. neviem,“ pokrčila som plecami, zatiaľ čo ruky som mala inštinktívne zložené v rozkroku.
„Tak si dajme záverečnú hru. Kto hodí menšie číslo, spraví poslednú úlohu.“
Vidina konca tohto utrpenia ma potešila, tak som súhlasila.
Tomáš hodil dvojku. Usmiala som sa a hodila kockou. Myslela som si, že mám vyhraté. Jednotka!
„Toto je snáď zlý sen,“ chytila som sa jednou rukou za hlavu.
Tomáš ale na nič nečakal.
„Tvoja posledná úloha bude… že mi vyzlečieš trenky,“ povedal, akoby to mal pripravené.
„Čože?“ prekvapene som sa spýtala, ale to už Tomáš vstával.
Zastavil sa tesne pri mne a čakal. Ja som si reflexívne stiahla jednou rukou spodok trička do rozkroku, aby nič nevidel.
„No tak… posledná úloha,“ zavelil a dal si ruky vbok.
Neochotne som zdvihla druhú ruku a začala mu sťahovať boxerky. Chvíľu to trvalo, musela som sťahovať striedavo jednu a druhú stranu, ale nakoniec sa podarilo. Stiahla som mu ich až po kolená a pohľadom som ostala visieť na jeho tvrdom penise.

Nastalo ticho a s otáznikom v očiach som sa mu pozrela do tváre. Tak a je to tu, určite očakáva, že ho znova vyfajčím, pomyslela som si. A možno by som radšej mala.
Práve keď som sa rozhodla, že si ho vložím do úst, sa nahol dopredu, chytil ma a pomohol mi na nohy.
Teraz som stála pred ním, nohy pevne zovreté a ruka medzi nohami. Chytil mi ju a jemne odsunul na bok.
Prstami ma začal hladiť v rozkroku, zatiaľ čo sa mi uprene díval do tváre. Bola som v pomykove, oči mi lietali zo strany na stranu a nevedela som, čo mám robiť.

Na chvíľu prestal, behom sekundy odložil fľašku a poháre zo stola na zem, chytil ma a vyložil na stôl. Sedela som na jeho okraji, nohy už mierne roztiahnuté a Tomáš znovu zamieril prstami k mojej jaskynke. Začal mi pomaly jazdiť ukazovákom medzi pyskami a mnou zakaždým trhlo, keď prešiel po klitorise.
Po chvíli si kľakol, dal mi nohy ešte viac od seba a začal ma spracovávať jazykom. Bola to pre mňa dosť nechutná situácia, ale bála som sa zaraziť to, Tomáš bol už totižto poriadne rozbehnutý a nechcela som ho rozhnevať, hlavne keď mal vypité.
Jazdil mi jazykom po celej štrbine a poriadne mi ju naslinil. Pomaly sa postavil, natlačil sa bližsie na mňa a jeho stojaci penis sa špičkou dotkol mojej mušličky.

Od strachu som sa triasla, nechcela som to nechať zájsť takto ďaleko. Mala som poslednú šancu stopnúť to, ale zmohla som sa len na vystrašený pohľad. Tomáš na to samozrejme vôbec nebral ohľad, posunul si ma ešte viac na okraj a začal hľadať cestu dnu. Sedela som tam s roztiahnutými nohami, odovzdane zaklonená mierne dozadu, a s rukami za chrbátom som sa opierala o stôl.
So skleneným pohľadom som pozerala dole, ako do mňa vniká cudzí chlap. Najprv dnu jemne zatlačil žaluď, pozrel mi do tváre a keď nevidel ani náznak odporu, zasúval pomaly ďalej. Chytil mi nohy pod kolenami, pridvihol ich a dal ešte kúsok od seba. Zatlačil a znovu sa dostal o niečo hlbšie.
Hlasno som zastonala. Bolelo to, už som mohla s istotou povedať, že jeho penis bol väčší a širší než Adamov.
Tomáš začal pomaly kĺzať sem a tam, zakaždým sa dostal o niečo hlbšie, a keď si bol istý, že je vo mne už nadobro usadený, začal zasúvať o niečo prudšie a tentokrát až po vajcia. Ešte stále to trochu bolelo, ale snažila som sa zadržiavať stonanie, no pár vzdychov som si predsa len neodpustila. Cítila som ako ma vnútri rozťahuje a hodnú chvíľu trvalo, kým som sa mu prispôsobila. Tomáš mi pozeral uprene do tváre, ale moje oči ešte stále smerovali dole, s nechuťou som pozorovala ako vo mne pravidelne mizne jeho úd.
Zrazu prestal, pustil mi nohy a začal mi vyhŕňať tričko. Zdvihol mi ho až pod krk, a tak sa mu prvýkrát naskytol priamy výhľad na moje prsia. Ja som mala hlavu znechutene odvrátenú nabok, zatiaľ čo sa nimi kochal.
Jemne sa ich dotkol prstami zo strán, stlačil ich trochu k sebe a palcami mi prešiel po bradavkách. Potom sa na mňa natlačil, chytil ma pod chrbátom za zadok a svižne zasúval. Bol na mne svojím telom úplne nalepený, až som cítila jeho dych na svojom krku a jeho hruď natlačenú na mojich prsiach. Miestnosťou sa niesol zvuk praskania horiaceho dreva a Tomášovho živočíšneho prirážania. Cítila som ho poriadne hlboko a keby to nebol Tomáš, ale Adam, pekne by som si to užívala. Takto som sa to len snažila pretrpieť. Tomáš mi funel do ucha a spokojne vzdychal.
Po chvíli mi rukou naznačil, aby som si ľahla na stôl, drevo ma na moment zastudenilo na chrbte a Tomáš rozbehol záverečnú jazdu. Položil mi svoje dlane na prsia, jemne stlačil a prirážal, až sa kýval a vŕzgal stôl. Hlavu som otočila na bok, aby som sa na to celé nemusela pozerať, ale proti mojej vôli to začínalo byť príjemné. Nechcela som, aby si Tomáš začal myslieť, že sa mi to páči, tak som to v sebe potláčala v nádeji, že to už nebude dlho trvať.
Na moment sa stalo, že sa nám stretli pohľady, Tomáš sa na mňa uprene díval a sledoval ako reagujem ma každý jeho zásun. Určite musel mať veľkú radosť, že natrafil zrovna na mňa, na mladú vysokoškoláčku, ktorá sa tak ľahko nechala pretiahnuť. 
Keď videl môj neutrálny výraz, silnejšie mi stlačil prsia a ja som reflexívne zasyčala. Skôr prekvapením ako bolesťou. Jemu sa to ale očividne páčilo a tak mi ich stlačil znovu, tentokrát podstatne tvrdšie.
Bolesťou som zastonala a mierne sa prehla. To už sa Tomáš povýšenecky usmieval a začal zrýchľovať. Pravidelne mi stláčal prsia a užíval si každý môj vzdych. Rozmýšľala som, či ho napadne pred koncom vytiahnuť, ale rozhodne som sa ho to neplánovala spýtať. Cítila som sa dosť trápne aj bez toho. Navyše som pravidelne brala antikoncepciu, takže som sa rozhodla, že pokiaľ bude chcieť, nechám ho vystriekať sa do mňa.
Nebola som tou predstavou zrovna nadšená, asi žiadna žena by nechcela byť v takejto situácii vystriekaná cudzím chlapom, ale aj tak som nemala veľmi na výber.
Tomáš mi pustil prsia a presunul ruky na boky. Agresívne ho do mňa vrážal, prsia mi prudko nadskakovali a rukami som sa držala okraja stola. Netrvalo to dlho, Tomáš sa napol, prudko prirazil a so zvraštenou tvárou semenil hlboko vo mne.
Cítila som, ako sa mi tam dole rozlieva teplo, zatiaľ čo som nemo civela do stropu.
Keď to Tomáš rozdýchal, pomaly ho vytiahol. Trochu som sa pridvihla na rukách a pozrela dole. Semeno zo mňa tieklo na podlahu. Tomáš sa bez slova zobral a odišiel do svojej izby.

Pripadala som si tak… použitá. Až do dnešného dňa pre mňa každý sex niečo znamenal, ale teraz… Nespoznávala som sa.
Alena, vždy tichá, šedá myš, čo sa bála aj rozprávať s chlapcami tu bez hanby rozťahuje nohy na požiadanie.
Zoskočila som zo stola a pomaly prišla do kúpeľne, kde som sa ako tak očistila. Potrebovala som sa z toho všetkého vyspať, tak som zamierila do izby.
Preboha, čo to vlastne robím? Prečo som mu nepovedala rázne nie? Bola som sama zo seba znechutená, ale čo som mala robiť? Som tu sama a keby začal byť agresívny, nikto by mi nepomohol. Nemala som na výber. Bolo mi jasné, že si zo mňa spravil svoju sexuálnu hračku. Kedykoľvek potrebuje vyprázdniť vajcia, použije mňa.

Skontrolovala som si telefón, bola tam sms od Adama. „Láska, veľmi mi chýbaš. Vráť sa ku mne. Ľúbim ťa.“
Podľa času mi ju odoslal asi pred pätnástimi minútami. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Ach, Adam, povzdychla som si. Keby si ty len vedel, že v čase, keď si mi cez sms vyznával lásku, ma na stole preťahoval nejaký 40-ročný cudzí chlap.
Ak som sa minulé ráno cítila trápne, dnes to bolo ešte horšie. Vstala som skoro, ale Tomáš bol po včerajšom výkone asi unavený, pretože ešte stále tvrdo spal.

Dostala som chuť ísť sa vyvetrať von, tak som sa obliekla a otvorila dvere. Husto snežilo a okolie chaty bolo pokryté poriadnou vrstvou snehu.
Zobrala som lopatu a pomaly som odhrabávala aspoň najbližší priestor pred dverami. Práca na vzduchu mi padla dobre, cítila som, ako sa mi pomaly zlepšuje nálada, ale aj tak som sa po chvíli vrátila dnu do tepla. Odložila som si veci a chcela som ísť do kuchyne, ale zastavila som sa pri stole v spoločenskej miestnosti.
Zrak mi padol na podlahu, na ktorej zostalo zaschnuté semeno zo včerajšieho večera. Znova sa mi všetko vybavilo a bolo po dobrej nálade. Zobrala som z komory vedro, vodu a handru, kľakla som na zem a už som drhla dlážku. Ani som si nevšimla kedy prišiel Tomáš, ale zbadala som ho, až keď stál kúsok odo mňa opretý ramenom o stenu.
Mlčky ma pozoroval ako utieram obsah jeho vajec zo zeme.
„Nemôžeš spať?“ spýtal sa.
„Chcela som to tu trochu upratať. Nechcem aby to tu strýko našiel… takéto,“ nevedela som nájsť správne slovo.
Zdvihla som sa šla som von vyliať vodu.
Keď som sa vrátila, Tomáš už chystal raňajky. Do misky nám nasypal nejaké cereálie, pridal nakrájané jablko a celé to zalial mliekom.
„Môže byť?“ spýtal sa, keď som si sadla do kuchyne.
„Áno… ďakujem.“
Mlčky sme jedli a ja som bola rada, že Tomáš nemá žiadne hlúpe reči. Nevládala som zjesť celú misku, tak som odložila lyžicu a postavila sa od stola.
„Už si plná?“ ozval sa Tomáš, usmial sa a hlavou kývol niekam smerom k môjmu rozkroku. Prešla mnou vlna hnevu.
„Áno, predstav si. Až po okraj!“ ironicky som odvrkla a Tomáš sa zasmial.
„Ja si zas myslím, že trochu mliečka by sa do teba ešte vošlo.“
Buchla som miskou o stôl a odišla som. Ešte som počula za sebou Tomáša ako sa smeje. Čert mi ho bol dlžný, mala som ho radšej hneď v prvý deň nechať vonku zamrznúť.

Celý deň som sa mu radšej vyhýbala a ešte pár krát som si vyšla von do snehu. Večer som si pripravila vodu do vane, a keď som vyšla z kúpeľne s mokrými vlasmi obalená len v osuške, zamierila som rovno do izby. Dvere som však nemohla otvoriť. Nechápala som, čo sa deje, tak som to skúsila ešte pár krát. Boli zamknuté. Poobzerala som sa, ale Tomáša som nikde nevidela, tak som skúsila jeho izbu.
„Hľadáš niečo?“ spýtal sa Tomáš ležiac na svojej posteli.
„Ja… neviem sa dostať do svojej izby.“
„Ach áno…“ robil sa akoby sa rozpamätal.
„Kým si sa dnes túlala po vonku, tak som opravil nejaké kľučky a zámky,“ a ukázal mi kľúč.
„Tak… to je super. Môžes mi ten kľúč dať, prosím?“
„Jasné, a vieš ty čo? Rovno ti aj odomknem, ide to totižto trochu ťažko.“

Postavil sa, prišli sme spolu pri dvere, odomkol, trochu silnejšie zatlačil, dvere sa otvorili a vošiel dovnútra. Ja som šla hneď za ním, Tomáš ale ostal stáť pri dverách a pozeral na mňa.
„Mohol by si, prosím… odísť? Chcem sa obliecť,“ zvierala som osušku pevne pod ramenami.
„Pokojne si poslúž, mňa si nevšímaj,“ zavrel dvere, zamkol ich a znovu sa otočil na mňa.
„Tomáš,“ zúfalo som naňho pozerala a do očí sa mi tisli slzy.
„Čo?“ zamračil sa.
Chvíľu sme na seba nemo pozerali, no potom som si uvedomila, že ani túto bitku nevyhrám. Tomáš ma proste prišiel pretiahnuť a neodíde bez toho, aby dosiahol svoje.
Bez toho, aby som sa čo i len trochu otočila alebo inak zakrývala, som si uvoľnila osušku a nechala ju padnúť na zem. Ruky som spustila vedľa tela, a so zastretým pohľadom som pozerala na Tomáša.
Tomáš na mňa civel s pootvorenými ústami a začal sa pomaly vyzliekať. Úd mu už poriadne stál, a keď bol úplne nahý, pristúpil ku mne. Penisom sa ma dotkol niekde na podbrušku a mnou prešli zimomriavky.
Chytil ma za boky, otočil ma a tlačil ma smerom k posteli. Tam si ma nastavil na všetky štyri a zakľakol za mňa. Pripadala som si ako nejaká lacná štetka, ktorá bude zachvíľu pretiahnutá odzadu. Dal mi nohy trochu od seba, jednou rukou si ma pridržal za bok a druhou si chytil penis, ktorý mi trel žaluďom medzi pyskami.
Zhlboka som dýchala a čakala kedy ho do mňa vrazí. Dával si však načas a znova si ma pomaly pripravoval. Priložil mi žaluď k okraju dierky a kúsok zasunul. Potom ho vytiahol, počkal a znovu ho tlačil dnu, tentoraz o niečo hlbšie.
Počula som, ako si napľul na ruku a rozotrel si sliny po žaludi. Netrvalo dlho a pár ďalších momentov sa už vo mne pohyboval sem a tam. To už ma držal oboma rukami za boky a nabodával si ma čím ďalej hlbšie. Zatlačil mi rukou na chrbát, čím mi dal najavo, aby som sa trochu prehla.
Poslúchla som a tým som naňho ešte viac vyšpúlila zadok. Nečakane zrýchlil tempo a vrážal ho do mňa, čo mu sily stačili. Špičkou penisu mi narážal až na dno pošvy, cítila som ako mi ho zatláča až niekam do brucha. Zatínala som zuby od bolesti, ale statočne som držala. Škoda, že nie som aspoň trochu opitá, určite by som to lepšie zvládala, hovorila som si v duchu.
Tomáš nezľavoval z tempa a mňa začínalo zradzovať telo. Zrazu ma zaplavovali príjemné pocity a bolesť ustupovala. Proti svojej vôli som začala potichu stonať a vzdychať. Prsia mi viseli smerom dole a pravidelne sa vlnili v rytme sexu. Tomáš menil tempo, chvíľu pomaličky zasúval, potom zas prudko prirážal ako zmyslov zbavený. Sem tam ma dokonca silno pleskol rukou cez zadok, alebo mi surovo stláčal polky.
To už som s každým prírazom od vzrušenia kričala. Začala som pociťovať nové, intenzívnejšie pocity. Teda… nikdy som nemala problém s Adamom dosiahnuť vrchol, ale teraz to bolo iné. Nevedela som si to vysvetliť, ale na to ani nebol čas.
Tomáš sa naklonil dopredu, uchopil ma za vlasy ako nejakú kobylu za hrivu, a potiahol dozadu. Prehla som sa tak ešte viac, a každý príraz som cítila ešte intenzívnejšie. Hlavu som mala zaklonenú ďaleko dozadu a myslela som, že explodujem. Začala som sa chvieť, v hlave mi hučalo a ja som dosiahla prvý krát v živote mokrý orgazmus. Síce som priamo nestriekala, ale jasne som cítila ako som vytiekla pod seba na matrac.
Tomáš mi pustil vlasy, nachvíľu prestal, dokonca ho zo mňa vytiahol a prekvapene sledoval, ako tečiem na plachtu. Počkal, kým sa trochu ukľudním a zasunul mi ho späť.
V izbe to začalo pekne mľaskať, mala som mokrý celý rozkrok. Tomášovi sa to evidentne páčilo tiež, začal stonať a opäť zrýchloval. Teraz som to mala dole celé citlivé a cítila som doslova každý záhyb na jeho penise. Myslela som si, že už to nevydržím, hlasno som pišťala, ale Tomáš na to už nebral ohľady. Snažil sa čo najrýchlejšie dosiahnuť vrchol a zarážal mi ho až po gule. Netrvalo dlho a už to naňho prichádzalo. Kmital vo mne vo vysokom tempe a chystal sa do mňa vypustiť svoje spermie.
Zovrel v rukách moje boky tak silno, až mnou trhlo a začal striekať. Cítila som ako ma napĺňa jeho teplé semeno a skoro som sa urobila druhý krát.
Tomáš bol tentoraz asi veľmi spokojný, pretože ešte hodnú chvíľu vo mne pomaly jazdil a hlasno vydychoval. Vytiahol ho až po zmäknutí, pohladil mi zadok a pred odchodom mi po ňom ešte pleskol akoby ma pochválil za dobre odvedenú prácu. Zišiel z postele, pobral si veci a odišiel. Ja som sa medzitým zvalila na bok a so zavretými očami som si ešte užívala tie pocity. Ani som sa neunúvala umyť. Zakryla som sa a cítila som ako zo mňa vyteká Tomášove semeno a rozlieva sa mi medzi stehnami.
Takto som po chvíli zaspala.

Počasie sa postupne umúdrovalo a nás zrejme čakali posledné dni na chate. Popravde, už som si nejak prestala vyčítať všetko, čo som za posledné dni urobila. Ako som už skôr povedala, človek si zvykne asi na všetko, hlavne keď je niekoľko dní izolovaný na jednom mieste. Tak ako som bola na začiatku rozhorčená, keď ma Tomáš prvýkrát chytil za zadok, tak som teraz brala viac menej normálne aj to, že ma pravidelne preťahuje.
Nie že by som sa do toho nejak hrnula, brala som to skôr tak, že keď na mňa dostane chuť, neodporujem mu. A keď si popri tom užijem aj ja, tak čo je na tom zlé? V bežnom živote by som o človeka ako je Tomáš ani nezakopla, ale tu… tu je to iné. Tu spolu bývame, spolu jeme, spolu upratujeme.

„Dáš si?“ spýtal sa v jeden večer Tomáš a v ruke opäť držal fľašku. Vedela som, ako to zase skončí, aj som si v duchu hovorila, že už na to nepotrebujem byť opitá, ale prečo nie.
„Jasné,“ odvetila som bez váhania a dokonca som sa usmiala.

Popíjali sme a rozprávali sa ako nejakí starí známi.
„Dnes nehráme karty ani kocky?“ vyčítavo som sa po chvíli spýtala.
„Chceš si zahrať?“ rozžiarili sa mu oči a hodil do seba ďalší pohárik.
Kývla som plecami.
„Neviem. Asi to nechám na teba.“
Tomáš už nič nepovedal, len sa na mňa pozrel tým svojím nadržaným pohľadom a ja som mohla len hádať, čo si práve predstavuje. Nečakane sa postavil, vyzliekol si tepláky rovno aj s trenírkami, spravil dva kroky a razom bol pri mne.
Zdvihla som obočie, ale tentoraz už s úsmevom a hodila som do seba posledný pohárik. Otočila som sa na stoličke smerom k nemu, pozerala mu do tváre a chvíľu som ho nechávala v napätí.
Potom som si pretiahla tričko cez hlavu, chytila ho za boky a pritiahla ho kúsok k sebe. Nechala som ho chvíľu nech si ma poriadne poobzerá a len v legínach s obnaženým poprsím som si ho vložila do úst. Už to nebolo to bezduché fajčenie spred niekoľkých dní, ale snažila som sa tak, akoby som uspokojovala môjho Adama.
S penisom zarazeným v ústach som sa pozerala Tomášovi do očí, z ktorých sa dalo jasne čítať: dobre som si ju vycvičil.
Vzrušovalo ma ako povýšenecky sa na mňa díval. Vlastne ma vzrušovala celá táto situácia. Ja, mladá vysokoškoláčka, tu cmúľam vtáka nejakému grázlovi z ktovieakého zapadákova.

Tomáš sa po chvíli odsunul, rozložil hrubú deku na zem pri krb, vyzliekol si aj tričko a ľahol si na chrbát. Ja som na nič nečakala a rovnako som sa vyzliekla do naha, znova som si kľakla medzi jeho stehná a pokračovala v práci. Zasúvala som si ho do krku čo to šlo, a keď som sa potrebovala vydýchať, lízala som mu vajcia.

Už dávno ma orál tak nebavil, vyslovene som si to užívala. Napadlo ma, že by som mohla ešte raz ochutnať Tomášove semeno, ale dobre som vedela, že ten mi chce naplniť už iba jeden otvor. Aj tak som to skúsila, fajčila som ho ešte intenzívnejšie, aby som ho rýchlo priviedla k vrcholu.
Ale Tomáš ma chytil, vytiahol si ma na seba a začal si ma nastavovať. Bola som už poriadne vzrušená, ale aj tak som bola prekvapená ako ľahko do mňa vkĺzol. Hneď som dosadla až na doraz, rukami som sa opierala o jeho hruď a spokojne som priadla. Jazdila som na Tomášovi akoby som ani nechcela prestať. Ten mi na oplátku hrubo stláčal zadok, až som ho mala po chvíli celý červený.
Ako v tranze sledoval moje skackajúce prsia a ja som bola podivným spôsobom pyšná na to, že je s mojím telom taký spokojný. Pomaly som sa privádzala k vrcholu, prestávala som vnímať okolie, zalievalo ma teplo a začali vo mne nastupovať známe pocity. So zavretými očami som hlasno stonala a postupne zrýchľovala.
Netrvalo dlho, roztriasla som sa a v intenzívnom kŕči som dosiahla orgazmus. Ani som sa nestihla spamätať, Tomáš si ma otočil na chrbát a hneď ma začal ma obrábať na misionára. Uvedomila som si, že sme obaja spotení, aj vlasy som mala úplne mokré.
Od krbu totiž sálalo strašné teplo a nijak tomu nepomáhalo ani to, že sme sa s Tomášom treli telo o telo. Ten bol teraz nado mnou opretý na rukách a uprene mi pozeral do tváre. Pomaly zo mňa vysúval svoj penis, až mu ostala vnútri len špička a potom prudko prirazil. Znovu pomaly povytiahol a prirazil ešte tvrdšie. Takto to opakoval stále dokola a ja som sa z toho išla zblázniť.
Tomáš dobre vedel, že po orgazme budem tam dole ešte citlivejšia. Tak som tam ležala odovzdane na zemi s rukami položenými vedľa hlavy a s každým zásunom som hlasno vykríkla. Zvíjala som sa pod jeho telom a nevedela som ako dlho to ešte vydržím. Adam ma takto nikdy nepomiloval, bolo vidno, že Tomáš je oveľa viac skúsený, ani som si nechcela predstaviť koľko dievčat ako som ja už musel pretiahnuť.
Tomáš neprestával a stále si ma týmto strojovým tempom nabodával.
„Ja… aaa… ja to už… nevydržím… aaa!“ kričala som celá spotená, ale Tomáš sa len usmieval.

Pokračoval akoby ma ani nepočul a vychutnával si moju bezmocnosť. Zaťala som zuby a skúsila som ešte chvíľu držať, metala som sa po ním, ale nedalo sa to.
„Tomáš! aaaa… to sa nedá vydržať!“ skríkla som.
V tej chvíli sa nadomnou asi zľutoval, lebo začal v rýchlom tempe prirážať akoby to už chcel ukončiť. To už som pišťala ako nejaká pornoherečka, celá som sa natriasala v rytme Tomášových prírazov a mala som pocit, že vybuchnem.
Ani som si neuvedomila kedy, ale zrazu som cítila ten známy pocit, ako sa vo mne rozlieva jeho semeno a v tej chvíli som dosiahla druhý, oveľa mohutnejší orgazmus. Tomáš do mňa pumpoval dávky svojho ejakulátu a ja som sa zamračená prehýbala v chrbte, zatiaľ čo som v rukách kŕčovito zvierala deku.
Asi sa mi nachvíľu aj zatmelo pred očami, lebo som prišla k vedomiu až vtedy, keď už Tomáš stál nado mnou a spotený sledoval ako sa ešte chvejem na zemi.
Nechcelo sa mi ani vstať, tak som tam ostala ležať nahá ešte hodnú chvíľu potom, čo Tomáš ako vždy odišiel do svojej izby.

Ani si poriadne nepamätám ako som prišla do izby, ale ráno som sa zobudila vo svojej posteli. Slnko mi svietilo cez okno na tvár a príjemne ma hrialo. Už dávno som sa nezobudila s tak dobrým pocitom ako dnes. Len som si spomenula na včerajší večer a hneď mnou prešla vlna vzrušenia. Nebolo to správne, to som si uvedomovala, ale nemohla som si pomôcť.
Doma ma čaká Adam, a ja si tu ležím spokojná s tým, ako zo mňa včera Tomáš vymrdal dušu. Bolo to niečo iné, než čo som doteraz poznala, a asi preto to bolo také dobré.
Do kuchyne som prišla tak, ako som spala, len v nohavičkách a nočnej košeli.
Tomáš tam sedel a už jedol nachystané raňajky.
„Dobré ráno,“ začala som.
„Dobré ráno, Alenka,“ otočil sa na mňa a hneď si ma premeral od holých nôh, cez výstrih až po tvár.
Sadla som si a začala som jesť.
„Ako si sa vyspala? Tipujem, že veľmi dobre.“
„To je na mne tak vidieť?“ spýtala som sa s plnými ústami.
Už nereagoval a venoval sa len jedlu.
„To zlé počasie už asi definitívne prešlo,“ pokračoval po chvíli.
„Asi áno. Čo budeš robiť? Pôjdeš domov?“ zvedavo som sa spýtala.
„Dnes ešte nie, ale zajtra asi odídem. Určite sa sem v najbližších dňoch vráti tvoj strýko, alebo niekto iný, tak asi bude lepšie, keď pôjdem.“
Zakývala som hlavou na súhlas.
„Tak to by sme mohli využiť pekné počasie a ísť sa niekam prejsť,“ navrhla som.
„Hmm… ja si radšej ešte oddýchnem pred zajtrajšou cestou, čaká ma pekná štreka.“
„No ako chceš…“ dojedla som, postavila sa a pokračovala. „Ja si ale niekam vyrazím… Idem sa obliecť.“

Otočila som sa mu chrbtom, a začala som si za chôdze vyzliekať nočnú košieľku. Chcela som ho skúsiť trochu vyprovokovať, no nepodarilo sa a len sledoval z kuchyne ako sa len v nohavičkách vzďaľujem.
Poriadne som sa obliekla, a vyšla som von. Bolo skutočne krásne, ale aj tak som si povedala, že radšej nepôjdem ďaleko. Predsa len, ešte stále to tu nebolo také bezpečné.
Pomotala som sa po najbližšom lese, dokonca som zahliadla aj nejaké srnky a líšky. Postavila som si pred chatou snehuliaka, a keď som už mala dosť, vrátila som sa dnu.
Zvyšok dňa prešiel ani neviem ako. Varili sme si obed, potom trochu upratovali, chystali drevo a tak…
Za celý čas ma Tomáš ani raz nebuchol po zadku a mne to pripadalo divné. Večer neprišiel so žiadnou fľaškou, ani s kartami, dal si len kúpeľ a šiel do svojej izby.
Vyznie to čudne, ale bola som sklamaná a zároveň nahnevaná, že si ma vôbec nevšíma. Pripadalo mi, akoby sa ma už nabažil alebo čo, a to ma naštvalo ešte viac.
Tiež som sa okúpala, obliekla som sa do svojho klasického nočného úboru a zamierila do izby.
Pri dverách som si to ale rozmyslela, otočila som sa a šla som oproti. Proste som musela, neviem prečo, ale ťahalo ma to tam. Bez klopania som otvorila dvere, Tomáš práve sedel len v trenkách na kraji postele a dával si na ruku hodinky.
Pozrel na mňa s prekvapeným a zároveň zamračeným výrazom v tvári, ja som za sebou zavrela dvere a prišla k nemu. Naklonila som sa, chytila mu okraj trenírok a mierne potiahla dole. Ako som bola predklonená, Tomáš mi civel do výstrihu, ale rýchlo pochopil, položil ruky na postel za seba, pridvihol sa, ja som mu stiahla trenky dole a odhodila na posteľ.
Zakľakla so mu medzi nohy, chytila som si ramienka na pleciach, odsunula do strán a nechala si padnúť nočnú košieľku na pás. Uchopila som jeho úd do pravej ruky a začala honiť. Snažila som sa s Tomášom udržiavať očný kontakt, ale tento raz to bol on, čo uhýbal pohľadom. Striedavo mi pozeral na kmitajúcu ruku, na prsia a do tváre.
Prvýkrát som cítila, že mám kontrolu ja. Keď mu trochu stvrdol, pustila som ho, trošku som na kolenách cúvla dozadu, ruky položila na zem, a len ústami som sa po ňom načiahla. V pravidelnom tempe som narážala perami až po koreň jeho penisu a neprestávala som mu pozerať do očí.
Tomášovi sa to evidentne páčilo, pretože o chvíľu bol tvrdý ako kameň a ja som mala problém vopchať si ho celého do úst. Mal ho celého ulepeného od mojich slín, a ja som dostala nápad.
Prestala som, znova som sa k nemu na kolenách priblížila, poriadne som si napľula na ruku a rozotrela som si sliny v medzere medzi prsiami. Pritisla som sa bruchom o Tomášov rozkrok, vložila som si jeho penis medzi prsia, stlačila ich k sebe a začala pomaly honiť.
Kedysi som o tejto technike čítala na internete, ale nikdy som to na mojom Adamovi nevyskúšala. Pomaly som sa celá hýbala hore a dole, a Tomášov penis mizol a znovu sa objavoval medzi mojimi prsiami. Bolo to príjemné a podľa výrazu Tomášovej tváre to bolo príjemné aj jemu. Skúsila som trochu zrýchliť, na čo sa mi odmenil hlasným vzdychnutím. Začala som meniť tempo, raz som mu ho prsiami pomaly masírovala, potom zas rýchlo honila, až sa mi natriasali.
Nechcela som to rýchlo ukončiť, naopak, chcela som si to užiť tak dlho, ako to šlo. Tomášovi sa na žaludi objavila veľká kvapka predejakulátu a ja som dostala veľkú chuť ju ochutnať.
Vyslobodila som ho z mojich pŕs, chytila ho pri koreni, a len špičkou jazyka som mu oblízala tú tekutinu zo žaluďa. Bola lepkavá a krásne sa medzi jeho dierkou a mojimi ústami naťahovala. To už som bola vzrušená na najvyššiu mieru a začala som mu ho divoko fajčiť.
Tomáš ma chytil za plecia a chcel ma postaviť, ale ja som sa mu vyšmykla a nesúhlasným zakývaním hlavy som mu dala najavo, že dnes ho dokončím takto. Neprotestoval, znova sa oprel o ruky, zaklonil hlavu a užíval si to. Chcela som ho fajčiť až po koreň, ale na to ho už mal hrozne navretý. Obopla som mu ho teda rukou, priložila pery a predĺžila tak svoj dosah. Simultánne som kmitala rukou a hlavou, a pomaly zrýchľovala. Druhou rukou som ho uchopila za vajcia a stlačila.
To už mal asi dosť, pretože som cítila ako mi surovo chytil vlasy a pomáhal mi držať nastolené tempo. Hlasno syčal pomedzi zuby a ja som vedela, že sa to blíži. Niečo zakričal, ale hlas mu uviazol v hrdle a ja som znovu ucítila chuť jeho semena na jazyku.
Pomaly som ešte pohybovala hlavou a snažila sa všetko zachytiť do úst. Nebolo toho tak veľa ako prvýkrát, ale aj tak mi trochu ušlo cez kútiky von.
Keď dostriekal, pomaly som si ho vytiahla a s plnými ústami som sa pozrela na Tomáša. Vyzeral vyčerpaný, akoby sa narobil viac než ja a pohľady sa nám stretli. Ako sme sa na seba pozerali, poriadne som prehltla, tak, aby to dobre videl a mierne som pootvorila ústa. Na perách a v kútikoch som cítila nejaké zvyšky, tak som sa slastne oblízla, aby mi nič neušlo.
Tomáš bol zo mňa úplne hotový, pozeral na mňa akoby ma videl prvýkrát v živote a zhlboka dýchal. Na penise som mu ešte zbadala trochu semena, naklonila som sa a poriadne som ho vysala do sucha.
Tomášom trhalo, ale vydržal to a ja som si ho naposledy vytiahla z úst. Znovu som si natiahla nočnú košeľu na ramená, dvihla si ju nad prsia a postavila sa. Otočila som sa a bez slova som zamierila k dverám, presne tak isto, ako to vždy po sexe robil on. Ešte predtým než som zabuchla, zazrela som jeho nechápavý výraz. S úsmevom a dobrým pocitom som si ľahla na postel. Prvý a posledný krát som držala situáciu v rukách ja.
Celé som si to znovu prehrávala v hlave, bola som hrozne vzrušená, a tak mi ruka pomaly vkĺzla do nohavičiek. Neuplynula snáď ani minúta, a už som sa krútila v orgazme. Zaspala som okamžite.

Na druhý deň ráno som sa zobudila a Tomáš tam už nebol. Proste sa bez rozlúčenia vytratil. Mala som z toho zmiešané pocity. Na jednej strane som bola rada, no na druhej strane mi to bolo podivným spôsobom ľúto.
Chýbalo mi dokonca aj to jeho neustále chytanie zadku.
Ešte v ten deň dorazil na chatu strýko.
„Si v poriadku? Nestalo sa ti nič?“ bolo prvé, čo sa spýtal.
„Áno, som v pohode, neboj sa.“
„Tak to som rád. Si skvelá ako si to tu vydržala sama.“
Hmmm, sama. Hneď sa mi v hlave vynorili spomienky, ako ma Tomáš surovo preťahuje.
„Nepotuloval sa tu nikto?“ spýtal sa strýko.
„Hmm nie… nie, nikto tu nebol. Prečo?“ zaklamala som.
„Len tak… občas sa tu zvyknú pohybovať kadejaké pochybné individuá, väčšinou vykrádajú chaty. Nechcel som ti to písať do správy, aby som ťa zbytočne nevystrašil.“

Takže Tomáš bol možno jedným z týchto vagabundov. Zovrelo mi hrdlo, ale bola som rada, že mi nijak neublížil. Mohla som naraziť aj na niekoho horšieho. Chvíľu som ešte pobudla so strýkom na chate a pomáhala mu s čím sa dalo.
Po návrate domov som sa vrátila k Adamovi, ale veľakrát pri sexe s ním som sa pristihla, ako mi myšlienky utekajú späť k Tomášovi na zrub.
Bola som divná, ale chýbal mi ten tvrdý sex s cudzím chlapom, ktorý mal nado mnou moc. Odkryla sa mi doteraz neobjavená temná stránka môjho ja.

Autor

4.7 42 votes
Hodnocení povídky
Subscribe
Upozornit na
guest
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Shock

Osobně mám rád happyend, nebo potrestání útočníka. Zde k tomu nedošlo, ale jinak pěkná povídka, jak si mladá holčina „užila“ volno v Tatrách. Jelikož Tatry (Nízké) znám, pří čtení jsem si srub „osadil“ na to „své“ místo 🙂

Marťas

Povídka je dobrá. Je to jako takové vyznání subinky. Souhlasím se Schodkem, chybí tomu happy end s potrestáním útočníka .

2
0
Would love your thoughts, please comment.x